Zánik Literárneho týždenníka by bol pre slovenskú verejnosť citeľnou stratou

TATIANA JAGLOVÁ, novinárka, spisovateľka

V záplave nie vždy kvalitných informácii v slovenských médiách pokladám Literárny týždenník za periodikum, ktoré je odrazom spoľahlivej a vysoko profesionálnej novinárskej práce. Venuje sa témam, ktoré v iných periodikách (okrem Slovenských pohľadov) väčšinou absentujú a ktoré verejnosť práve preto víta. Jeho obsah sa skvalitňuje a zatraktívňuje aj novými témami, a tak sa stáva zaujímavým nielen pre čitateľov, zaoberajúcich sa literatúrou a literárnou tvorbou. Vysoko oceňujem komentáre na spoločenské či verejno-politické témy od Pavla Dinku, Miroslava Bielika, Štefana Cifru, Františka Škvrndu, Romana Michelka a ostatných. Pravdaže, aj literárne recenzie od kritikov ako Alexander Halvoník, Ján Tazberík a ďalších. Oceňujem ich odbornosť, literárnu úroveň, kvalitu jazyka ako aj aktuálnosť, aj keď v periodiku, ktoré vychádza raz za dva týždne, je to náročné. Zánik takéhoto titulu by bol pre slovenskú verejnosť citeľnou stratou.

To tu už bolo! Spomínate si?

VLADIMÍRA KOMOROVSKÁ, prozaička a prekladateľka

V súvislosti s opätovnou hrozbou zániku Literárneho týždenníka mi schádza na um starý známy výrok Nihil novi sub sole! ergo Nič nové pod slnkom!, respektíve jeho voľná parafráza: To tu už bolo! Možno si ešte spomínate na otvorený list ministrovi kultúry SR, ktorý skoncipoval niekdajší šéfredaktor Peter Holka s (už zosnulým) ex-predsedom SSS Vincentom Šikulom na margo návrhu D. Károvej, vtedajšej generálnej riaditeľky sekcie umenia MK SR, aby sa SSS vzdal Literárneho týždenníka a oprávnil Národné literárne centrum ďalej ho vydávať alebo si ho financoval z vlastných zdrojov (LT č. 13/1999), hneď v nasledujúcom čísle (14/1999) sa objavil Holkov sugestívny úvodník Hľadanie živej vody, z ktorého pre osvieženie pamäti citujem: „Odťali nám ruky, odťali nám nohy... Zhruba takáto je naša situácia, ktorá mocne pripomína prvoaprílové vtipkovanie... Ibaže... toto dvanásťstranové číslo LT nie je, žiaľ, iba zlým vtipom, ale realitou týchto rozporuplných dní, v ktorých sa politici a úradníci zas a opäť, po koľkýkrát už (?!) v dejinách úbohého Slovenska, vŕšia na kultúre a literatúre. V našom prípade na literárnom časopise, ktorý vznikol na jeseň roku 1988 po dvoch desaťročiach normalizačného temna... prežil novembrový prevrat, prežil rozpad federálneho štátu i vznik Slovenskej republiky, prežil už sériu vlád a ministrov kultúry, ktorí mu prejavovali väčšiu či menšiu priazeň. Dovolíme si upozorniť, že redakčný kolektív sme zredukovali o päťdesiat percent, teda na polovicu. To všetko sa zdá byrokratickému molochovi málo! Napriek ústnym ubezpečeniam ministerských úradníkov, napriek viacerým vyhláseniam ministra kultúry SR Milana Kňažka, že bude podporovať tvorivé činy, a nie úrady a s nimi spojenú byrokraciu, sme svedkami, že na literárne časopisy, teda na tvorivé dielne prostriedkov odrazu niet. Hovorí sa tomu likvidácia! Hoci s prívlastkom ekonomická, no v konečnom dôsledku je jedno, či ide o likvidáciu politickú, ideologickú alebo hocijakú inú. Ak časopis raz zahynie, už ho nikto nikdy neoživí, ani keby rovno našiel studničku so živou vodou. Príkladov je dosť, stačí spomenúť márne pokusy so vzkriesením legendárneho Kultúrneho života.“ Bezmocný výkrik neostal bez ozveny, do akcie za záchranu Literárneho týždenníka sa zapojili viaceré (dnes už aj nežijúce) osobnosti, dlhé roky sa prezentujúce na poli vedy i kultúry (M. Rúfus, V. Kondrót, P. Gregor, O. Zahradník, J. Mihalkovič, Š. Moravčík, E. Farkašová, M. Bátorová, ba aj D. Čaplovič ako podpredseda SAV) vrátane mňa (LT č. 15/1999), pamätám si, že vo svojej obhajobe som časopis prirovnávala k životaschopnému dvanásťročnému dieťaťu, ktorému treba dať šancu, odvtedy uplynulo vyše pätnásť rokov a ak mám zotrvať na niekdajšom prirovnaní, musím pripomenúť, že chlapec na prahu puberty dozrel na dvadsaťosemročného rozhľadeného mladíka napriek nezávideniahodnému pôvodu „zo sociálne znevýhodnenej rodiny“, teda neveľmi žičlivým existenčným podmienkam, lebo mocipáni mu síce nedali zahynúť, ale za akých okolností sa vyvíjal a rástol, najlepšie vedia zanietení redaktori pracujúci za „pánbohzaplať“, ktorí o akýchkoľvek redakčných vymoženostiach môžu len snívať, a jednako sa nevzdali, nehodili flintu do žita, a keď sa už zdalo, že horšie ani nemôže byť, ajhľa, vracia sa starý známy scenár a na obzore sa črtá úkladná zánik Literárneho týždenníka... Skončí periodikum alebo sa v poslednej chvíli predsa len podarí nešťastie odvrátiť? Lebo ruku na srdce: naozaj by si nezaslúžil dôstojnú existenciu v duchu sústavne omieľanej plurality či proklamovaného kréda –  Ži a nechaj žiť?

Tvorcom LT navrhujem udeliť vyznamenanie

PAVEL FÁBRY, senior, publicista, Košice

Pevne verím, že sa v našej „kultúrnej“ spoločnosti nakoniec nenaplní lasicovsko-satinskovská pesnička (Bolo nás jedenásť, už je nás len desať... už nás niet) a že nezanikne proslovensky kultúrne periodikum. Literárny týždenník v mori printových protislovenských „usafilných“ médií (v presile ako vo vojne USA – Grenada) vyčnieva kultúrne, intelektuálne, slovensky. Lenže – čo vyčnieva, načim ustrihnúť pekne dorovna, ako krušpán. Ak LT zostrihajú na občasník alebo nebodaj spravia z neho bývalý bezzubý literárny časopis, bude to celoslovenská amputácia! Celoslovenský týždenník dostal na rok menej eur ako za pár dní zarobí silikónová celebritka, nositeľka slovenskej pakultúry. Ministerstvu kultúry navrhujem udeliť tvorcom LT vyznamenanie za hrdinské zázračné varenie z trošky ochutenej vody, hoci aj tú chcú vyliať.

LT prešiel významný úsek cesty hore príkrym svahom – z priepasti, kde sa ocitol

JURAJ KUNIAK, spisovateľ a vydavateľ

Literárny týždenník pokladám za potrebné a nezastupiteľné tlačové médium, vlastne jediné svojho druhu na Slovensku, čím nechcem uraziť Križkov dvojtýždenník „závislý od etiky“ Kultúra, ktorý však predsa len predstavuje zúžený záber s kultúrou spojeného spoločenského života, čo je dané už jeho genézou, keď historicky nadviazal na revue Kultúra, vydávanej Spolkom sv. Vojtecha v Trnave. Literárny týždenník má širšie a zároveň špecifické ambície reagovať na kultúrno-spoločenské dianie, orientované na literatúru, veď toto slovo má v názve, a v tom je jedinečný, už zo svojej podstaty, navyše sú to noviny, a ako také, verím, iste vychádzajú (v porovnaní s inými literárnymi časopismi) v najväčšom náklade, teda majú aj najväčší dosah. Literárny týždenník mal obrovskú silu v čase svojho vzniku, vtedy som ho hltal. Dnes mu zostal, žiaľ, len tieň zašlej slávy, čo má viaceré príčiny, ktoré nie som povolaný rozoberať. Za všetky spomeniem úzkoprsý provincionalizmus, ktorý sa naň nalepil, neviem pre akú príčinu. Stále mu však verím a teším sa, že sa vracia do čoraz lepšej kondície. Mimoriadne ma prekvapilo (a nielen mňa), keď môj rozhovor, zaslaný do redakcie v pondelok ráno, bol ihneď zalomený a už v stredu vyšiel. Literárny týždenník sa pozbieral z najhoršieho, odrazil sa od dna a prešiel významný úsek cesty hore príkrym svahom (z priepasti, kde sa ocitol), dokonca má profesionálnu webovú stránku (čo je dnes samozrejmé očakávanie, ale medzi literárnymi magazínmi zďaleka nie zavedený štandard), no stále má čo robiť, aby bol širšie akceptovaný. Myslím, že LT má veľké ašpirácie a neželám si iné, než aby sa mu ich podarilo naplniť.

Zachovať Literárny týždenník je naším spoločným cieľom

JÁN NAGAJDA, básnik a publicista

Myslím si, že nie je tajomstvom, keď poviem, že svet okolo nás je v kríze. V kríze je ekonomická podstata našej existencie, gniavi nás konzumná nenásytnosť, ale v krízovej situácii je aj ľudská morálka. V krízovom stave sú vzťahy medzi etnikami. Stávame sa hračkami v rukách záujmových skupín a politikov. Nedá sa nevidieť, že v našom zmaterializovanom svete sú ľudia upachtení každodennými starosťami o živobytie. A často aj o prežitie. Nedá sa nevidieť, že tým trpí aj krása ducha. Možno o to naliehavejšie sa javí potreba, aby umelecká obec okrem umeleckého slova aj bezprostredne reagovala na súčasný stav spoločnosti, aby bola neodmysliteľnou súčasťou tohto obrodzujúceho poslania. Túto funkciu sa úspešne darí napĺňať Literárnemu týždenníku. Môžeme si iba želať, aby si toto poslanie nielen zachoval, ale v intenciách svojho zamerania ho naďalej cieľavedome a aktívne rozvíjal. Alebo si skutočne máme myslieť, že slovenskí čitatelia a televízni diváci túžia iba po Kleopatrách z Turca a farmárskych, či iných reality šou? Viem, že takéto ciele môžeme len ťažko uložiť umeniu. Slúži tomu predovšetkým publicistika umeleckej obce, a to aj prostredníctvom Literárneho týždenníka, ktorý je dnes dôsledným nositeľom tohto poslania. Zachovať Literárny týždenník je preto naším spoločným cieľom.

Prvoradý a bytostný záujem Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

IVAN STADTRUCKER, spisovateľ, scenárista, mediálny expert

Literárny týždenník bol a stále je jediné printové médium, ktoré v náležitej hĺbke a šírke nielen mapuje, ale aj usmerňuje kultúrne dianie na Slovensku. Umožňuje mu to dlhoročná tradícia, odborne rozhľadení redakční pracovníci, ako aj široký okruh spolupracujúcich autorov a prispievateľov, ktorí v jednotlivých umenovedných disciplínach predstavujú vysoké autority. Časopis takéhoto druhu plní nezastupiteľnú úlohu v súčasnej trhovej, na materiálnu spotrebu orientovanej spoločnosti. Je na počudovanie, že jeho vydávanie je ponechávané na bedrách spolkových inštitúcií a nie je prvoradým a bytostným záujmom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Zdroj národne orientovanej literatúry a odborných štúdií vysokej úrovne

DÁVID JORDÁK, referent

Literárny týždenník pre mňa znamená periodikum, ktoré má stále prítomný pohľad na svet aj z tej inej stránky ako literárnej, ale aj politologickej a žurnalistickej. Veľmi oceňujem aj národne orientované články, vyzdvihujúce všetko dobré a najmä slovenské. Vzhľadom na cenu novín, periodikum prináša netradičné pohľady a články na vysokej odbornej úrovni. Zánikom LT by som prišiel o dostupný zdroj národne orientovanej literatúry a odborných štúdií, a to z iného pohľadu, než aký prezentujú tzv. mainstreamové médiá. Bohužiaľ, v takom prípade by som bol nútený hľadať tieto informácie v hlbinách internetu. Takto ich mám na jednom mieste a prakticky v celej šírke môjho záujmu.

Jednoznačná strata pre kultúrnu spoločnosť

OLIVER ŠABÍK, architekt, dôchodca

To, čo by bola jednoznačná strata pre kultúrnu spoločnosť, by zrejme bol pakultúrny „zisk“ pre pakultúrnu mafiu. Po nedávnej kuvičej a neúspešnej priamej výzve na zrušenie LT, Kultúry aj Slovenských pohľadov z úst niekdajšej poslankyne NR SR  by sa dosiahol tento pôvodne nevydarený pakultúrny cieľ...!

Myšlienky v LT poukazujú na nešváry a ich nositeľov

IGOR VÁLEK, spisovateľ a publicista

Nateraz veľmi stručne, viac v samostatnom príspevku, ktorý zašlem redakcii. S prihliadnutím na vývoj udalostí okolo budovy na Laurinskej a dlhodobé konanie vo vzťahu k Spolku slovenských spisovateľov od viacerých „inštitúcií“ som, popravde povedané, inšie ani nečakal. Aj keď vieme, ako je to s nádejou, ktorá (vraj?!) umiera posledná a našinec vždy aspoň úfa. A potom zúfa... Keď nebude vychádzať LT, bude to strata, no spoločnosť vyvolených (a či ako ich nazvať) si to ani nevšimne. Žiaľ pre celú spoločnosť, čísla na účtoch sa (po)čítajú ľahšie ako myšlienky čo navyše poukazujú na nešváry a ich nositeľov...

Jedno z mála periodík na našej – proslovenskej strane

MILAN KUPECKÝ, publicista a humorista

Škoda, že noviny, hoci na vysokej úrovni, obsahujú najmä príspevky z pera spisovateľov. Chápem, je to tradícia a ich špecifickosť, no zišli by sa noviny – najlepšie denník, kde by sa prezentovali spravodajsky dopisovatelia z celého Slovenska, čiže tzv. noviny do každej rodiny, noviny naše slovenské a slovanské. Také chýbajú. Literárny týždenník je jedno z mála periodík, ktoré na stránkach háji naše, slovenské záujmy. Teší ma, že sa časť (pomaly vymierajúcich) proslovenských tvorcov, humoristov a satirikov môže aspoň čiastočne realizovať na stránkach LT.  Jeho zánik by znamenal ďalší klinec do truhly vymierajúcej slovenskej kultúry.

Sami sebe – podporme Literárny týždenník!

Dr. h. c. prof. JUDr. JAROSLAV CHOVANEC, CSc.,

právnik, vedec a publicista

Na úvod považujem za potrebné aspoň v stručnosti poukázať na niektoré charakteristické črty obsahovej stránky Literárneho týždenníka od jeho vzniku. Literárny týždenník počas celých 23 rokov existencie samostatnej SR, ako i od roku 1988, keď ho z iniciatívy ministra kultúry SR Miroslava Válka založil Vincent Šabík, ktorý bol i jeho prvým šéfredaktorom, sa – ako časopis Zväzu slovenských spisovateľov a dnešného Spolku slovenských spisovateľov ako jeho pokračovateľa – stal mienkotvorným časopisom, ako i podporovateľom národno emancipačného hnutia – procesu Slovákov, a to najmä po Nežnej revolúcii v Česko-Slovensku, a taktiež i nositeľom demokratizácie a transformácie spoločnosti a štátu. Na stránkach Literárneho týždenníka sa od jeho vzniku objavovali mimoriadne dôležité a významné témy, ktoré bezprostredne sa dotýkali spolužitia Slovákov s Čechmi v Česko-slovenskej republike a najmä v česko-slovenskej federácii, ako aj  národnej symboliky Slovákov, resp. Slovenskej republiky, ale i suverenizácie slovenského národa a jeho reprezentanta vo forme národného štátu – samostatnej SR. Pritom upozorňoval  a aktivizoval kultúrnu verejnosť a našich občanov za dodržiavanie a ochranu ľudských a občianskych práv a slobôd, vrátane práv národnostných menšín a etnických skupín. Na jeho stránkach sa objavovali state o významných spoločensko-politických a sociálno-kultúrnych a štátnych problémoch slovenskej spoločnosti a štátu. To prináša aj dnes. Časopis dával na svojich stránkach priestor i rozličným občianskym iniciatívam, ktoré poukazovali na problémy spoločensko-politického a štátneho života  našich občanov. Literárny týždenník významnou mierou pomáhal vytvárať a pestovať historické národné povedomie ako aj právne vedomie u našich občanov a taktiež pomáhal budovať demokratický právny štát v Slovenskej republike.

Čo pre mňa znamenal Literárny týždenník v minulosti?

1) Hneď po páde monopolnej vlády komunistickej strany v Česko-Slovensku, t. j. po Nežnej revolúcii som sa stretol so spisovateľom Jaroslavom Rezníkom, s ktorým som sa poznal ešte za socializmu, prvým predsedom Spolku slovenských spisovateľov po novembri 1989, a ktorý ma oslovil ako docenta ústavného práva spolu, i so spisovateľom Milanom Ferkom, aby som im pomohol vytvoriť nové Stanovy SSS. Pri tejto legislatívno-právnej spolupráci som sa s nimi aj spriatelil. Obidvaja spisovatelia ma po schválení Stanov oslovili k ďalšej spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov – ponúkli mi právne zastupovanie SSS. Ja som túto spoluprácu prijal. Zoznámili ma i s Pavlom Števčekom, spisovateľom  a šéfredaktorom Literárneho týždenníka. Ako vedecko-pedagogický pracovník a taktiež publicista a spisovateľ literatúry faktu som túto príležitosť využil. V októbri 1990 som bol hovorca občianskej iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite – Zvrchované Slovensko, ktorá vypracovala Memorandum k zvrchovanosti SR. Odniesol som ho vtedy šéfredaktorovi P. Števčekovi, ktorý ho 23. októbra 1990 v Literárnom týždenníku uverejnil. Taktiež uverejnil i návrh Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky v roku 1991. Okrem toho, že som Literárny týždenník kupoval a čítal od jeho vzniku, konkrétnu spoluprácu som začal s časopisom  až týmto krokom. Potom nasledovala aj moja autorská spolupráca s Literárnym týždenníkom, ktorý publikoval mojich asi 15 rozsiahlych esejí, dotýkajúcich sa štátoprávnych otázok SR a jej budovania ako samostatného štátu.

2) Moja spolupráca s Literárnym týždenníkom sa zintenzívnila od 1. septembra 1993 až do 31. decembra 1994, keď som pôsobil v LT ako redaktor na polovičný úväzok – na základe ponuky šéfredaktora P. Števčeka. V tomto období som úzko spolupracoval i so Spolkom slovenských spisovateľov. Robil som právneho poradcu predsedovi SSS a stal som sa aj riadnym členom SSS. Dve funkčné obdobia som bol predsedom Kontrolnej revíznej komisie a bol som aj zakladateľ a správca Nadácie Ľudovíta Štúra, ktorú som pre SSS založil.

Čo pre mňa znamená Literárny týždenník v súčasnosti?

1) S Literárnym týždenníkom aktívne spolupracujem až dodnes formou publikovania svojich esejí či článkov a recenzií.

2) Literárny týždenník pre mňa znamenal a aj teraz znamená veľmi veľa. Ako vedecko-pedagogickému pracovníkovi, publicistovi a spisovateľovi literatúry faktu mi dával a aj teraz dáva dostatočný priestor pre publikovanie. Literárny týždenník ako významný kultúrny časopis je potrebné za každú cenu zachovať. Slovenská republika ako suverénny štát a jeho reprezentácia, najmä Ministerstvo kultúry SR by malo nielen morálne ale aj viac finančne podporovať tento významný kultúrny časopis, ktorý sa významne mierou pričinil o vznik samostatnej SR.

Podporme Literárny týždenník

Som presvedčený, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré charakterizujú Literárny týždenník, ako významné mienkotvorné médium, by okrem MK SR mala časopis podporiť i kultúrna verejnosť, ale najmä slovenskí spisovatelia, a to aj finančne a taktiež morálne, aby prežil a mohol naďalej plniť svoju nezastupiteľnú úlohu v rozvoji národnej kultúry a v pestovaní a upevňovaní historického národného povedomia a demokratického právneho štátu – SR. V tejto súvislosti vyzývam všetkých milovníkov kultúry, ale najmä slovenských spisovateľov o pomoc Literárnemu týždenníku pod heslom: Sami sebe: poskytnúť finančnú pomoc každý podľa svojich možností. Ja som už tak urobil.

(Uverejnené 23. 5. 2016)

V predchádzajúcich dvoch číslach Literárneho týždenníka (LT 11 – 12 a 13 – 14) sme uverejnili anketu týkajúcu sa ohrozenia vydávania nášho časopisu. Čitatelia nám mali odpovedať na otázku: „Čo pre vás Literárny týždenník znamenal a znamená, nebola by to strata pre celú spoločnosť, keby sa vytratil z nášho verejného kultúrneho priestoru?“ Zároveň sme informovali, že urobíme všetko pre záchranu periodika a že budeme oboznamovať čitateľskú verejnosť s vývojom situácie. Robíme tak v úvodníku na prvej strane z pera šéfredaktora Pavla Dinku. V ankete pokračujeme aj v tomto vydaní (LT 15 – 16/2016).

LT umožňuje zúčastňovať sa na budovaní slovenskej kultúrnej pamäte

PETER MRÁZ, literárny historik, odborný asistent FF UCM Trnava, 6. 4. 2016

Literárny týždenník je priestorom, v ktorom som mal vždy možnosť slobodne vyjadriť svoj literárnohistorický alebo literárnokritický názor. Stratou tejto možnosti by sa – nielen mne – zúžil priestor verejne sa vyjadriť, zapojiť sa do diskusie, stať sa súčasťou kultúrnej obce. LT umožňuje autorom aj čitateľom zúčastňovať sa na budovaní slovenskej kultúrnej pamäti. Jeho prípadný zánik by bol nesporne stratou.

Platforma na vyjadrovanie názorov spisovateľskej i širšej intelektuálnej obce, ktorej leží na srdci ďalší vývoj slovenskej kultúry a celej spoločnosti

ETELA FARKAŠOVÁ, spisovateľka a filozofka, 6. 4. 2016
Literárne časopisy sú výrečným zrkadlom literárneho života danej spoločnosti, a ak je ich záber rozšírený aj o reflexiu iných druhov umenia a kultúry, prípadne o reflexiu zásadných politických aktualít, ako je to v prípade Literárneho týždenníka, plnia v danej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu: pomáhajú vytvárať obraz toho, čím a ako táto spoločnosť žije, pomáhajú identifikovať jej hlavné problémy a do istej miery sa podieľajú na hľadaní ich riešení. Likvidácia LT by znamenala zánik takejto zrkadliacej plochy a aj zánik platformy na vyjadrovanie názorov, postojov a podnetov nielen spisovateľskej, umeleckej a vedeckej, ale aj širšej intelektuálnej obce, ktorej leží na srdci ďalší vývoj slovenskej kultúry a celej spoločnosti. Literárny týždenník je aj mobilizačným priestorom, ako sa to nedávno ukázalo, v prípade (chvalabohu, len dočasnej) lúpeže Klubu spisovateľov, práve na stránkach tohto časopisu sa prejavila solidarita pri obhajovaní potreby Klub spisovateľov zachovať, ale podobne to bolo aj pri vyslovovaní iných požiadaviek týkajúcich sa náprav v našej kultúre a pri rôznych ďalších príležitostiach. Pokladám za dobrý znak, že časopis sa otvára čoraz väčšiemu počtu prispievateľov, tým aj väčšej pluralite názorov, že mapuje čoraz viac oblastí nášho kultúrneho (spoločenského) života. Zánikom LT by kultúrna verejnosť stratila nielen dôležitý zdroj informácií o dianí v domácej a sčasti i v zahraničnej literatúre (kultúre), ale aj nezanedbateľné diskusné fórum – a o tie je veru v našej spoločnosti značná núdza. Verím, že kroky na záchranu časopisu, ktoré podnikne Spolok slovenských spisovateľov, budú úspešné a že budúce ankety na stránkach časopisu sa budú zameriavať na jeho obsahové otázky, a nie na jeho záchranu.

Ohrozením Literárneho týždenníka sa vedome siaha na podstatu nášho kultúrneho a národného bytia

EVA FORDINÁLOVÁ, spisovateľka, literárna historička, 7. 4. 2016
Neuveriteľné! Už opäť? Opäť treba privrieť finančný kohútik beztak už s tenkým prúdom prostriedkov na prežitie, ale napriek tomu stále neústupčivo zavlažujúceho živou vodou slova suchopár našej odnárodňujúcej sa kultúry? S Literárnym týždenníkom žijem už od roku 1988 (keď skutočne týždenníkom – a veľmi očakávaným – bol), keď sa stal po dvadsaťročí dôstojným nástupcom Kultúrneho života a hrdo dvihol zástavu v zápase o našu národnú svojbytnosť, štátnosť. A teraz? Komu zase prekáža? Prešla som už s ním (s jeho redaktormi) rôznymi peripetiami, aj keď som čerpala z neho energiu, aj nedávnym obdobím jeho  „odkysličenia“ (keď nikomu neprekážal, okrem jeho čitateľov), a teraz, keď nabral novú silu a stal sa zase tribúnom „kultúrnej štátnosti“, treba opäť priškrtiť jeho hlas moderným a osvedčeným „civilizovaným“ prostriedkom – likvidačným obmedzením financií? V každom prípade možno vycítiť cielený zámer: rozleptať „humánne hodnoty opierajúce sa o tradície našich predkov“, zhasnúť maják kultúrnosti „v dnešných časoch masmediálnych dezinformácií, šírenia pahodnôt a brakovej literatúry“, ako presne pomenúva súčasný stav anketová otázka Literatúra v ohrození. Ohrozením Literárneho týždenníka sa vedome siaha na podstatu nášho kultúrneho a národného bytia. Opäť základná otázka: Komu to prospieva?

Literárny týždenník – osviežujúci jarný vánok

GABRIEL NÉMETH, spisovateľ, 13. 4. 2016
V osemdesiatych rokoch som si ako študent, zaujímajúci sa o kultúru, pravidelne začal kupovať Literárny týždenník a kupujem ho dodnes. Čítal som ho vždy s nadšením. Zaujímal som sa o poéziu, zaujímavé články či poviedky, úryvky z pripravovaných alebo už vydaných románov. Ako začínajúcemu autorovi, adeptovi poézie, mi časopis dával veľa. Bol pre mňa osviežujúcim jarným vánkom, vždy ma napĺňal svetlom,
rozsvecoval myšlienky pri mojej tvorbe a upevňoval istotu, že i ja raz budem spisovateľ, básnik. Stalo sa. Od roku 2006 som sa stal členom Spolku slovenských spisovateľov. Som na svoju stavovskú organizáciu
hrdý, vážim si svojich kolegov, bývalých učiteľov poézie. A vážim si Literárny týždenník, ktorý mi otváral a otvára priestor na moju tvorbu.

Názory spektra autorov a čitateľov, ktorým osud Slovenska nie je ľahostajný

RUDOLF HASPRA, publicista, Bratislava, 5. 4. 2016

Zosmutnel som, keď som si prečítal informáciu v Literárnom týždenníku, že redakcia zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov a časopisu hrozí zánik. Bola by to veľká škoda. Podľa môjho názoru Literárny týždenník sú jediné noviny (okrem Slovenských národných novín), ktoré sa dajú čítať, lebo tzv. „mainstreamové“ denníky, verejná i súkromné televízie publikujú predovšetkým podľa záujmov (často i nariadení)  svojich vlastníkov, väčšinou informujú jednostranne, prevažne len prozápadne a veľakrát aj nepravdivo, proti slovenským záujmom. Literárny týždenník publikuje názory širokého spektra autorov a čitateľov, ktorým osud Slovenska nie je ľahostajný. To je možno aj dôvod, prečo každý rok zainteresované inštitúcie Literárnemu týždenníku znižujú dotácie. V prvom rade by redakcii Literárneho týždenníka malo pomôcť Ministerstvo kultúry SR, ktoré je zodpovedné za riadenie a usmerňovanie slovenskej kultúry, preto myslím, že by malo byť aj jej generálnym patrónom. Vieme, že ministerstvo dotuje Rozhlas a televíziu Slovenska, rôzne kultúrne inštitúcie a činnosti, ktoré do oblasti kultúry ani nepatria, predovšetkým z oblasti šoubiznisu, ktorého úroveň je často taká mizerná, že slovenskú kultúru len przní a negatívne vplýva na mládež. Odporúčam redakcii, aby sa priamo obrátila na veľké slovenské podniky, ktorým by niekoľko tisíc eur určite nechýbalo a mohli by prispieť k záchrane Literárneho týždenníka, ktorému skutočne záleží na rozvoji slovenskej kultúry, umenia a na národnom povedomí Slovákov. Myslím, že by bola skutočne veľká strata pre celú slovenskú spoločnosť, keby sa Literárny týždenník vytratil z nášho verejného kultúrneho priestoru.

Tribúna myšlienok, ktoré treba prezentovať v trvácnej forme

MILAN KENDA, spisovateľ a publicista
Malé Slovensko sa vo svete nemôže prezentovať ani veľmocenskými aktivitami, ani významným surovinovým bohatstvom, ani mnohomiliónovou populáciou, ani svetohybnou ekonomikou. Môže sa však blysnúť kultúrou a osobitne literatúrou, možno aj vďaka introvertne zahĺbenému naturelu slovenského národa, vlastnosti, ktorá žičí literárnej koncentrácii a tvorivej trpezlivosti. Ide však o to, aby sa nestrácali v hmlovine elektronických sietí, kde sa deletuje kadečo staršie v prospech najnovšieho, kde počítačoví piráti dokážu vymazať celý kultúrny arzenál. Ide o to, aby si autori textov udržali tvár a tvárnosť v trvácnejšej, papierovej
podobe, v klasickej a dôstojnej forme časopisov a kníh. Potrebujeme trvácne nosiče, ktoré sú zároveň tribúnami našich myšlienok. Práve takouto autorskou tribúnou je Literárny týždenník, tlačový orgán najpočetnejšieho a kreatívne najvyspelejšieho zoskupenia – Spolku slovenských spisovateľov. Vari sa patrí takto nezodpovedne zaobchádzať s nepochybnou kultúrnohistorickou hodnotou v podobe ročníkových
zväzkov Literárneho týždenníka? Zánik tohto časopisu by bol neodpustiteľnou chybou a veľkou ranou pre širokú kultúrnu verejnosť.

Literárny týždenník zošľachťuje morálku a cítenie čitateľov

ONDREJ DAVID, právnik, dôchodca
Pripájam sa k podpore zachovania Literárneho týždenníka, lebo pravdivo informuje o politických a spoločenských neduhoch na Slovensku, ale aj vo svete. Nielen o nich informuje, no i komentuje, analyzuje a často navrhuje riešenia. Celým svojím obsahom s dôrazom na literatúru zošľachťuje morálku a cítenie čitateľov. Jeho zánik by bol nenahraditeľnou stratou.

_______________________________________________

Literárny týždenník by mi chýbal

ANNA HESOVÁ, Holíč, 3. 5. 2016

Môj názor je, že by to bola škoda, keby Literárny týždenník prestal vychádzať. Chýbal by mi, pretože ja osobne ho odoberám už dva roky.

__________________________________________________

Bolí ma srdce z ničenia toho, čo prospieva rozvoju človeka

VIERA PROCHÁZKOVÁ, predsedníčka klubu autorov Považia

Tak toto je absurdita dnešných pokrivených časov! Kto a prečo chce zničiť a zlikvidovať aj to málo, z čoho môžeme čerpať a rásť! Ja osobne ako autorka som od mladosti vyrastala na čítaní literárnych periodík a tým som obohacovala vedomostne, morálne a mravne svoj život. Čítajúc periodiká Nové slovo, vrátane Nového slova mladých, Literárny (dvoj) týždenník, Slovenské pohľady, Dotyky, Revue svetovej literatúry, Romboid, Knižnú revue, Orol tatranský a Kultúra som získavala prehľad nielen o kultúre a vzdelanostnej úrovni nášho národa, ale aj iných národov. Bolí ma srdce, že je tu tendencia ničiť to dobré, čo prospieva rozvoju človeka. Dobro však musí zvíťaziť. Každý národ môže prežiť iba ak bude svoj dom stavať na pevnej skale – a nie na piesčitej. A bude si brániť hodnoty po stáročia budované našimi prarodičmi. Hodnoty ľudskosti, mravnosti a morálky. A tak apelujem a chcem sa dotknúť sŕdc kompetentných, aby nevideli iba svoje terajšie dobrá a nesprávali sa tak, že po nás potopa. Lebo naozajstnú potopu sú neschopní zvrátiť a tú môžu pripraviť aj pre svoj budúci rod. A na to by sme nemali zabúdať.

Dostatok peňazí na pravidelné vychádzanie

DAGMAR MEHEŠOVÁ, recenzentka

Určite by nemal zaniknúť a mal by dostať dostatok peňazí na pravidelné vychádzanie.

Aktívne médium s vždy aktuálnymi informáciami alebo Dobré veci nemajú umierať, ale rásť

MIRA BISTOVÁ, referentka
Akákoľvek snaha o zvýšenie kultúrneho povedomia by mala byť podporená, tak to vnímam z pohľadu človeka, ktorý nie je umelec, ale zaujíma sa o umenie. Len kultúra krášli človeka, posilňuje jeho identitu, prispieva k zdravému sebavedomiu, je nevyhnutná, ak máme byť ĽUDIA. Literárny týždenník má v tejto oblasti opodstatnené miesto – ako aktívne médium s vždy aktuálnymi informáciami. Ak by zanikol, bola by to obrovská strata, preto verím, že momentálna situácia nie je konečná. Dobré veci nemajú umierať, ale rásť: Týmto vyjadrujem podporu a vieru v zdravý rozum.