Lojzo Marsina

UPRATOVANIE V LUNAPARKU

Fotografie: Ľudovít Leidžo Kupkovič, Pavel Meluš

Bratislava: Verbis, 2017, 1. vyd., 83 s., ISBN 978-80-972313-2-3

Poetický triptych Lojza Marsinu

ĽUBOR HALLON

Lojzo Marsina (1952) vstúpil do slovenskej literatúry až tesne pred svojou šesťdesiatkou knižkou Podobenstvo o dome Danielovom ( Verbis 2011), k torá zaujala niektorých literárnych kritikov (dnes už zosnulého Viliama Marčoka či Vladimíra Petríka) a bola nominovaná na Cenu Jána Johanidesa. Prakticky však túto cenu autor ani nemohol získať, pretože sa udeľuje buď mladému autorovi do tridsiatich rokov, alebo ako pocta za dlhoročnú literárnu tvorbu. Bez ohľadu na túto skutočnosť treba len poznamenať, že ako prvý objavil Lojza jeho triedny učiteľ na žilinskej esvéeške spisovateľ Ján Lenčo, ktorý učil na strednej škole iba tri roky, a mladučký nádejný literát sa ocitol práve v jeho triede. S podporou svojho triedneho oboslal svojimi textami viacero študentských literárnych súťaží, kde zaznamenal ocenenia. Svoje úspešné texty oprášil až takmer pred dôchodkom, už ako významný právnik s rozličnými životnými skúsenosťami, ktorý ešte pred štúdiom strávil zopár mesiacov aj v prievidzských baniach. Po debute mu vyšla druhá knižka Dračia pieseň labutia (2014) a v týchto dňoch sa dostáva na pulty kníhkupectiev jeho tretie dielko Upratovanie v lunaparku. Každá z uvedených knižiek je iná, spája ich predovšetkým postava Daniela, no pritom možno o nich povedať, že v súčasnej literárnej tvorbe sú výnimočné predovšetkým „netradičným rozvíjaním sujetu na pôdoryse originálne zaznamenaných zážitkov, spomienok, myšlienok, úvah autora s mýtickým, legendickým, rozprávkovým až ezoterickým ozvláštnením, pritom motivické línie oscilujú na vertikále sna a skutočnosti, surreálneho a reálneho, naturálneho až lyricky krehkého, absurdne fantazijného či prízemne šokujúceho, no všetky polarity, rozpory, disonancie poeticky harmonizujú jedinečne šťavnaté povznášajúce i provokujúce metafory“. Marsina stvárňuje svoje texty hravou kombináciou všetkých literárnych žánrov so zámerom širokospektrálneho vykreslenia človečenstva v rozličných formách časopriestorového vymedzenia od prieniku interiéru s exteriérom cez transcendentálny až stratosférický priestor. Kým prvú knižku Podobenstvo o dome Danielovom autor konštruoval symbolicky ako skelet domu prezentujúci jednotlivé podlažia konkrétnych príbehov, ktorými sa prechádzalo do vyšších poschodí poetickými mezanínmi veršovej formy, v Dračej piesni labutej sa pravidelne striedajú epické príbehové časti s efektnými divadelnými miniaktovkami na pokračovanie, a pritom takisto nechýbajú poetické vklady ako napríklad Pieseň ovčiarskeho psíka Bodríka či finálna Dračia pieseň labutia – testament mytologického draka Kadmosa, ktorý sa zastavil vo Vyšehradnom v rámci svojho epochálneho letu vzdialenou históriou a súčasným celosvetovým ekologickým marazmom. V tretej knižke Lojza Marsinu Upratovanie v lunaparku dominuje najmä magické prostredie lyrického poetizmu s predznačením sentimentálnych spomienok na „lunapark detstva a mladosti“ so všetkými neodolateľnými cirkusovo-jarmočnými rekvizitami. Pritom nesmú chýbať, podobne ako v dvoch predchádzajúcich knižkách, epickí protagonisti, Danielove inkarnácie, tentoraz kamaráti- karbaníci z mokrej štvrte v podobe fantazijného Jána Krstiteľa – Synestetika – a tak trochu didaktického permoníka Justína.

Autor bilancuje, upratuje, ale i spratúva... Akoby sa lúčil s hrdinom svojho „triptychu“, ktorý sa postupne stáva neviditeľným. Ostáva len „plávajúca pieseň“ D anielovho m ikrosveta a ko v ečná melódia s nespočetnými motívmi ľudských osudov a utajených krás Zeme, ospevujúca život celej planéty...

Lojzov profesor sa už nedožil jeho ostatných dvoch kníh, ale ak už pri jeho debute vyjadril, že „do slovenskej súčasnej literatúry pribudla kniha, ktorá nemá obdoby“, nemožno v tom vidieť iba prehnaný obdiv k talentovanému žiakovi, ale, ako hovorieval náš dobrý pán profesor Janko Števček, „ide tu o výrazný sémantický posun v literárnej hodnote“. Zmyslom Lojzovej tvorby je ustavičné hľadanie a objavovanie podstaty nášho jestvovania. V jeho textoch si každý vnímavý čitateľ nájde niečo jemu blízke a obohacujúce.

---

Bibliografický odkaz:

HALLON, Ľubor: Poetický triptych Lojza Marsinu. [Recenzia knihy: Lojzo Marsina: Upratovanie v lunaparku. Bratislava: Verbis, 2017]. In: Literárny týždenník, č. 5 – 6, ročník: XXXI, vyšlo 14. 2. 2018, s. 13. ISSN 0862-5999. Dostupné na internete: TU.