Július Lomenčík
S HLBOKOU VIEROU V ČLOVEKA
Bratislava: Slovart, 2017, 1. vyd., 295 s., ISBN 978-80-556-2885-1 (viaz.)

Báseň, to som ja!

JÁN JURČO

Július Lomenčík, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg, docent slovenskej literatúry, pri príležitosti 75. narodenín básnika a prekladateľa JAROSLAVA REZNÍKA napísal o ňom objemnú publikáciu S hlbokou vierou v človeka.

J. Rezník je osobnosť s rozkošatenou činnosťou. V slovenskom kultúrnom a literárnom povedomí ho vnímame ako básnika, prozaika, autora diel literatúry faktu, autora kníh pre deti a mládež, prekladateľa, pedagóga, publicistu, múzejníka, muzeológa, organizátora kultúrneho a literárneho života a pre úplnosť dodávame aj funkcionára Spolku slovenských spisovateľov, ktorého je čestným predsedom. Publikácia otvára cestu ku komplexnejšiemu pohľadu na jeho básnickú tvorbu a bohatú činnosť. Začína sa mottom – veršami z básnickej zbierky J. Rezníka Horúčava: „Život mi horí pod nohami / a moju dušu dusí dym. / No ak som vinný, tak len preto, / že ďalej jak vy dovidím.“ V kalendáriu života a diela približuje čitateľovi spomienky J. Rezníka na detstvo, život v rodine, v školských laviciach, na šibalstvá, ale aj na spoluprácu s rozhlasom, televíziou a divadlami, spomína si na okolnosti vzniku básnických zbierok... Ide o zaujímavý a pestrý kaleidoskop. J. Lomenčík v kalendáriu necháva plynúť popri spomienkach spisovateľa citáty z pera kritiky, ktorá písala o každej Rezníkovej zbierke, kombinuje, prelína a spája ich svojimi neutrálnymi postojmi. Zriedkavý, možno aj zaujímavý postup, ktorým si však Lomenčík zarúbal cestu k vlastnému hodnoteniu Rezníkovej poézie. Ohlasy literárnej kritiky na básnickú tvorbu J. Rezníka zhŕňa kapitola Napísali o autorovi. Texty kritikov sú publikované v plnom rozsahu a v znení, v akom vznikli pri vyjdení Rezníkových básnických zbierok Váhavosť (1966), Prijímanie (1969), S vodou na jazyku (1970), Horúčava (1993), Dôstojnosť básne (1996, súborné básnické dielo z rokov 1966 – 1993), Tajomstvo priamky (2007), S prestrelenou ružou v erbe (2012).

Popri kladoch Rezníkovej poézie literárna kritika (Štrasser, Ballák, Liba a i.) mala aj výhrady (básnik viac stavil na básnické videnie ako na vedenie, hľadanie poetickej tváre, vplyvy ľudovej slovesnosti, básnickej tvorby M. Válka, M. Kováča, J. Mokoša a i.). Zároveň upozornila (P. Mišák, M. Jurčo, A. Červeňák, S. Makara, B. Brendza a i.) aj na výrazné pozitíva Rezníkovej poézie: obraznosť, emocionalita, jej ideové a estetické kvality. (Aj sám J. Rezník vníma literárnu kritiku pozitívne, najmä takú, ktorá má „oči“, a nie je „likvidačná“.)  Vari najpresnejšie vystihol charakter poézie v prvej básnickej zbierke Váhavosť K. Smržík, keď napísal: „... nemožno si nevšimnúť jeho svojskosť a originálnosť práve v syntetickom pretavení a tvorivom využití istých vymožeností nielen spomínaných básnikov, ale i v harmonickom sprostredkovaní viacerých potencií slovenskej a svetovej poézie vôbec...“ Jeho názor sa dá vo všeobecnosti aplikovať na celú Rezníkovu básnickú tvorbu. Básnikovi M. Kováčovi zasa zaimponovali Rezníkove obrazné básnické prostriedky, najmä prekvapujúca metafora.

J. Lomenčík odhadol silu básnickej výpovede a básnických prostriedkov J. Rezníka, tie mu vyplynuli aj z postojov kritikov. Spája ich neutrálnymi slovami. Na základe uvedených postupov dospel k záveru, že Rezníkova poézia je prítomná aj v najsúčasnejších literárnych procesoch, okrem iného aj preto, že nepodľahol politickým a spoločenským tlakom a zostal verný svojmu ľudskému, politickému aj básnickému presvedčeniu. Nezlomila ho ani ostrakizácia, keď ostal bez práce a dlhý čas nemohol publikovať. J. Rezník vo svojej poézii zobrazuje metaforickosť bytia, šťastia, spokojnosť, ale aj útrapy života, úzkosť, vyplývajúcu zo spoločenskej atmosféry. J. Rezník, ako aj jeho poézia, je zrastený so slovenskou krajinou, jej obyvateľmi a ich osudmi ako kôra stromu s drevinou. Môžeme konštatovať: „Báseň, to som ja, Rezník, v celom rozpätí osobného ustrojenia, mentálnej, intelektuálnej aj sociálnej výbavy.“

Z publikácie S hlbokou vierou v silu človeka sa dozvieme čiastkové zistenia o Rezníkovej poézii, ktoré J. Lomenčík umne vyabstrahoval z názorov literárnej kritiky. Sú zaujímavé aj podnetné, no len ťažko sa z nich dá utvoriť celkový a celistvý obraz o Rezníkovej poézii. Žiadalo sa ju predstaviť v osobnej vývinovej línii, ale aj v kontexte celej slovenskej poézie. J. Lomenčík v publikácii odviedol kus poctivej práce. Zhromaždil skoro všetko o literárnej aj mimoliterárnej bohatej činnosti J. Rezníka. Pri každom texte uvádza presné bibliografické údaje. V tomto smere sa mu nedá nič vyčítať.

(Profesor Ján Jurčo je literárny vedec a pedagóg, autor monografií o významných slovenských spisovateľoch.)

---

Bibliografický odkaz:

JURČO, Ján: Báseň, to som ja! [Recenzia knihy Julius Lomenčík: S hlbokou vierou v člověka, 2017]. In: Literárny týdenník, č. 13 – 14, ročník: XXXI, vyšlo 11. 4. 2018, s. 13. ISSN 0862-5999. Dostupné: <TU>.