Etela Farkašová

SCENÁR

Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017,

1. vyd., 347 s., ISBN 978-80-8061-995-4

Je to tvoj život, iný nemáš

ZLATA MATLÁKOVÁ

Keď Etela Farkašová písala Scenár, poznala mnohé z autopsie. Autorka zdanlivo obyčajný život zaznamenáva cez najintímnejšie pocity a neradostné skúsenosti ženy v období sénia (veková diskriminácia, vylúčenie z pracovného procesu, strata pôvodných vzťahov i systémové umŕtvovanie ešte živých síl). Hlavné postavy, umelecká prekladateľka Katarína a vedecký pracovník Vojtech, sa rozhodnú pripraviť si „scenár“ svojej poslednej rozlúčky. Presnejšie: vybrať konkrétne hudobné skladby, ktoré by mali zaznieť na obrade. Zdanlivo mrazivé rozhodnutie je spúšťačom spomienok. Tak ako si iní manželia prezerajú albumy, osobnú fotogalériu, dvojica milovníkov hudby vyberá zo stoviek nahrávok v rodinnej fonotéke. Čierne vinylové kotúče, pásky v audiokazetách i vnímanie tónov prostredníctvom Youtubu v pamäti nanovo oživujú mestá, koncerty i ľúbostné intermezzá. Dávno rozbité platne s ostrými hranami môžeme vnímať ako torzo hraničných situácií vo výchove najmladšieho syna Richarda. Práve on z trojice bratov aj v dospelosti vedie komplikovaný život. Od detstva sa zráža a ignoruje, ani rodičia, ani brat nezažívajú radosť porozumenia s ním. Príbeh sa neodvíja lineárne. Autorka stupňuje napätie. Až v závere vypovedá o zámene informácií v pôrodnici i trýznivej otázke: Čo ak? Opisom zložitej výchovy najmladšieho syna potvrdzuje duchovný princíp materstva s presahom k ešte intenzívnejším citom k vnukovi. Byť matkou je všeobecne očakávané poslanie ženy, ale hlavná postava v Scenári ho posúva do vyššej vrstvy vnímania, ako je bežné. Farkašová naplno využila literárny priestor a približuje niekedy až jednostrannú citovosť vo vzťahu medzi generáciami.

Každý, kto sa hlbšie zaujíma o hudbu, nájde v Scenári poznatky o skladateľoch, interpretoch, kompozícii i akustike. Farkašová excelentne opisuje pocity pri počúvaní hudby, keď sa nevidené stáva zjavným. Hudba ako muzikoterapia. V príbehu je rozjímaním, územím medzi konečným a večným, pevnou pôdou pod nohami, no predovšetkým únikom. Dá sa považovať za jeden z troch pilierov, na ktorých Scenár stojí – v zmysle závažnej výpovede o súčasnom svete. Druhým pilierom je realistický obraz terajších spoločenských pomerov. Autorka o nich vydáva svedectvo cez postavy starších bratov vo vedľajšej dejovej línii. Prostredníctvom typologicky odlišných postáv dvoch dávno dospelých detí vnáša dôsledky rozmáhajúceho sa egoizmu. Najstarší, aj v zahraničí uznávaný neurochirurg, hľadá novú identitu pre seba i svoju rodinu. Neuvažuje o návrate. V komunikácii obchádza túto tému, štátna podporná schéma znižujúca bariéry pre návrat odborníkov zo zahraničia do slovenského akademického prostredia zdá sa neúčinná. Téma vytvára priestor aj pre postavu výskumného pracovníka Vojtecha. Do príbehu vnáša nelichotivé fakty o súčasnom prepojení vedy, grantov, sponzorov a o možnej korupcii. Vykresľuje sklamanie z otvoreného znevýhodňovania starších (neperspektívnych?) ručiteľov projektov.

Prostredníctvom vedľajšieho príbehu prostredného syna, úspešného podnikateľa, sú zmapované nielen dôsledky v súčasnosti rozšírených názorov o nízkej hodnote a nekompetentnosti staroby, ale aj zložitá každodennosť ľudí, ktorí sa s nezvratnými fyziologickými procesmi vyrovnávajú. Autorka ustála aj ponor do témy závislosti od digitálnych technológií. „Fejsbukár“ Matej je zavalený správami, valcujú ho informácie. Keď sa stane účastníkom živého rozhovoru, je prekvapený, ba až zaskočený. Autorka nekompromisne charakterizuje generáciu Y, jej sebaistotu, ctižiadostivosť, ovládanie cudzích jazykov, ochotu pracovať nadčas, ak je v dohľadne finančný zisk. Prostredný syn je súčasťou sociálnej siete na pracovisku, víkendy, dovolenky, voľnočasové aktivity prežíva zhruba v rovnakom prostredí. Hľadá rovnováhu medzi prácou a súkromím. Kľúčovým slovom reči tejto postavy je „nestíham“... Podľa vydavateľov oxfordských slovníkov sa slovom roka 2017 stal výraz youthquake (youth – mladosť; quake – zemetrasenie), ktorý označuje významnú kultúrnu, politickú či sociálnu zmenu vyplývajúcu z aktivít mladých ľudí. Výraz zastrešuje časť príbehu v Scenári a myšlienkovo ho posúva do stredu súčasnosti aj na Slovensku.

Tretím pilierom sú citlivo zakomponované filozofické eseje – o čase, pamäti, intelekte, vzťahoch, čírosti, ako aj o strachu – takmer existencionálnej úzkosti. Rozsiahla próza Etely Farkašovej nemusí byť blízka každému. Kto sa však rozhodne sledovať jej myšlienky, postrehne autorkinu výnimočnosť v literárnom stvárnení súčasného vývoja a vzťahov spoločnosti i myslenia.

Po prečítaní sa nadlho žiada stíšenie. Alebo hudba. Scenár Etely Farkašovej vybrala odborná porota do finálovej desiatky prestížnej Ceny Jána Johanidesa v kategórii za najlepšie prozaické dielo v predchádzajúcich dvoch rokoch. Držiteľov ceny vyhlásia 24. apríla 2018 v Šali.

---

MATLÁKOVÁ, Zlata: Je to tvoj život, iný nemáš. [Recenzia knihy Etela Farkašová: Scenár, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017]. In: Literárny týždenník, č. 3 – 4, ročník: XXXI, vyšlo 31. 1. 2018, s. 12. ISSN 0862-5999. Dostupné na internete: <TU>.