Hendrik Groen

TAJNÝ DENNÍK HENDRIKA GROENA –

83 ¼ ROKA

Preložil Adam Bžoch.

Bratislava: XYZ, 2017, 400 s.,

ISBN 978-80-566-0217-1 (viaz.)

Tajný denník Hendrika Groena

LENKA MIHOVÁ

Pravá identita holandského spisovateľa, ktorý píše pod pseudonym Hendrik Groen, je predmetom špekulácií v médiách. Koľko má rokov? Je známym holandským spisovateľom? Je stand-up komikom? Sám autor o svojom románe hovorí: „Nie každá veta je lož, ale nie každé slovo je pravda.“ Svoj denník začal Groen publikovať na literárnych webových stránkach Torpedo Magazine, tam sa aj zjavilo vydavateľstvo Meulenhoff Amsterdam. V tom vydavateľstve vyšiel roku 2014 holandský originál denníka pod názvom Pogsingen iets van het leven te maken. Do slovenčiny ho preložil Adam Bžoch, literárny vedec, germanista a prekladateľ holandskej literatúry. V roku 1997 získal Cenu Jána Hollého za preklad Denník Anny Frankovej. Takisto získal tri knižné prémie Literárneho fondu. V roku 2002 za preklad diela Kultúra a kríza, roku 2006 za Objavenie neba a roku 2011 za Turecký med.

V amsterdamskom domove dôchodcov žije starý, ale nie mŕtvy Hendrik Groen, ktorý si chce ešte na svete užívať a nikdy nemá v úmysle vzdať sa. O svojich vrstovníkoch, ktorí len apaticky čakajú na smrť, popíjajú slabý čaj alebo pestujú muškáty, píše: „... nemám rád starých ľudí“ (s. 7). Píše si denník, ktorý sa začína utorkom 1. januára 2013 a končí sa utorkom 31. decembra. Zaznamenáva tak život v domove dôchodcov, pre niekoho jednotvárny, ale v podaní autora je to ironická, humoristická, miestami aj vážna sonda do každodenného života. „Tunajší život pozostáva buď z nikdy, alebo vždy. Jedlo je tu raz nikdy načas a vždy horúce a inokedy vždy príliš skoro a nikdy nie teplé“ (s. 11). Zaznamenáva všetko, od svojej intímnej stránky (s. 13: „Čoraz väčšmi zo mňa vyteká. Biele spodky sú veľmi vhodné na to, aby sa na nich vynímali žlté škvrny.“) až po pokus o založenie anarchistického spolku („Starí, ale nie mŕtvy.“). Vek mu nebráni ani v tom, aby sa zamiloval do ženy, po akej vždy túžil: „... vyleští si topánky (a zuby), učeše zvyšky vlasov a rozhodne sa podniknúť niečo, čo bude mať zábavné, nežné i devastačné následky...“ Každá opatrovateľka alebo opatrovateľ, čo pracuje v podobnom zariadení pre seniorov, by mohol o tom rozprávať hodiny a hodiny. Seniori, ktorí si vedia vystreliť sami zo seba a pozerajú sa optimisticky na život, čo im ešte ostáva, sú obohatením nielen pre iných ľudí, ale aj pre spoločnosť. Je jedno, či žijeme dvadsať, štyridsať alebo osemdesiat rokov, dôležité je prežiť naplnený život.

---

Bibliografický odkaz:

MIHOVÁ, Lenka: Tajný denník Hendrika Groena. [Recenzia knihy: Hendrik Groen: Tajný denník Hendrika Groena – 83 1/4 roka. Preložil Adam Bžoch, XYZ, 2017]. In: Literárny týždenník, č. 23 – 24, ročník: XXXI, vyšlo 20. 6. 2018, ISSN 0862-5999, s. 12, 13. Dostupné na internete: <TU>.