Výročia osobností a udalostí – FEBRUÁR 2017

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ A UDALOSTÍ VO FEBRUÁRI 2017

KLÁRA HAVLÍKOVÁ-BARTOŠKOVÁ (* 15. 10. 1931 – † 2. 2. 2007) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 2. 2. 2007 zomrela v Bratislave Klára Havlíková-Bartošková (* 15. 10. 1931), zaslúžilá umelkyňa, popredná slovenská klavírna virtuózka, ktorá najväčší dôraz kládla na propagáciu a interpretáciu slovenskej hudobnej tvorby, a to predovšetkým slovenského hudobného skladateľa Eugena Suchoňa.

V sezóne 1972/1973 sa stala sólistkou Slovenskej filharmónie. V rámci umeleckých turné sa predstavila vo vyše 20 krajinách sveta, nahrala mnoho diel pre zahraničné rozhlasové a televízne spoločnosti a jej gramofónové platne vydali domáce i zahraničné vydavateľstvá. Jej rozsiahla diskografia zahŕňa desiatky platní s dielami Händla, Haydna, Brahmsa, Griega, Stravinského, Šostakoviča, Hindemitha, Suchoňa a iných. Jej nahrávka Šostakovičových 24 prelúdií spolu s Hindemithovou III. klavírnou sonátou vyšli v štyroch vydaniach. Sám Šostakovič jej listom poďakoval za vynikajúcu interpretáciu prelúdií. Za mimoriadne zásluhy pri propagácii slovenskej hudobnej tvorby, osobitne tvorby Eugena Suchoňa ju ocenili titulom zaslúžilá umelkyňa (1974) a Cenou Zväzu slovenských skladateľov (1981).

JOZEF KOMPÁNEK (* 13. 9. 1836 – † 2. 2. 1917) – 100. VÝROČIE ÚMRTIA

† 2. 2. 1917  zomrel v Ostratici (okr. Partizánske) Jozef Kompánek (* 13. 9. 1836 v Hradišti, okr. Partizánske), slovenský náboženský spisovateľ, básnik, publicista, historik, životopisec bernolákovcov, bojovník za sociálne práva, rímsko-katolícky kňaz. Pseudonym: A. Radmir. Jeho otec bol Alojz Kompánek, učiteľ, organista a okresný notár, matka Anna, rod. Korillyová. Základnú školu vychodil v Hradišti pri Nitre, študoval na normálke a na gymnáziu v Nitre (1845 – 1851), ako klerik na gymnáziu v Trnave (1851 – 1853). Po štúdiách teológie na Pazmáneu vo Viedni (1854 – 1858) ho vysvätili za kňaza (1858). Pôsobil ako aktuár (úradník) biskupskej kancelárie v Nitre (od 1858), kaplán v Skačanoch a v Považskej Bystrici (1859), kaplán a vychovávateľ u grófa Königsegga-Aulendorfa v Pruskom (1859 – 1862), kaplán v Bolešove a kaplán a katechéta v Žiline (1863 – 1864), farár v Pruskom (od 1864) a až do smrti Ostraticiach (od 1872).

Ako bohoslovec v príležitostných básňach (1857) oneskorene nadväzoval na časomernú poéziu Jána Hollého v časopisoch Cyrill a Metod (1857 – 1860) a Priateľ školy a literatúry (1859). Výber z nich vyšiel aj knižne pod názvom Pokusy básnické od Radomíra (Trenčín, 1869). Bol členom skupiny okolo časopisu Literárne listy. Tlačou vyšla aj jeho reč, ktorú mal na pohrebe banskobystrického biskupa, predsedu Matice slovenskej Mons. PhDr. Štefana Moyzesa s názvom Trúchloreč pri zádušných službách Božích za Jeho Excellenciu Osvieteného a najdôstojnejšieho Pána Štefana Moyzesa (Pruské, 1869). Kázňami a článkami s náboženskou tematikou prispieval do časopisov Kazateľňa, Literárne listy, Katolícke noviny, Národné noviny, Obzor a Sion. Vlastným nákladom vydal štyri zväzky svojich kázní: Kázne nedeľné Kázne sviatočné, Kázne pôstne a príležitostné (Turčiansky sv. Martin, 1882), Kázne mariánske (Tamže, 1884). V cestopise Pútnická cesta do Ríma z príležitosti 50-ročného kňazského Jubileuma Jeho Svätosti Pápeža Leva XIII. roku 1887 konaná a opis pamätností Ríma, Florencie a Benátok, s podobizňou sv. Otca Pápeža a mnohými obrazmi pamätnosti Ríma  (Turčiansky sv. Martin, 1889) opísal účasť slovenských katolíkov, ktorých sprevádzal, na púti konanej pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky pápeža Leva XIII; v knihe, ktorá je najobsiahlejším slovenským cestopisom 19. storočia, podrobne informuje o priebehu púte aj o významných rímskych, florentských, benátskych pamätihodnostiach. Prejavil sa ako kultivovaný rozprávač s bystrým pozorovacím talentom, znásobeným širokou znalosťou odbornej literatúry. Svoju príslušnosť k Osvaldovej družine dokumentoval aj spoluprácou s almanachom Tovarišstvo, v ktorom publikoval životopisy niektorých bernolákovských spisovateľov, napr. F. X. Fuchsa, F. X. Hábela, A. Mésároša (1. roč., 1893). Napísal obsiahlu štúdiu o histórii, miestopise a vzdelanosti mesta Nitra s názvom „Nitra, nástin dejepisný, miestopisný a vzdelanostný“ (Nitra, roč. 2, 1897, s. 54 - 114) ktorá vyšla aj samostatne tlačou Karola Salvu v Ružomberku (1895) a v ktorej je zhodnotený význam Nitry v kultúrnych dejinách Slovákov. Preložil Deje biblické od Busingera. Vymenovali ho za čestného dekana a dekorovali ho krížom „Ecclesia et Pontifice“ (1902).

JAKUB FIALA (* 2. 2. 1697 – † 1. 10. 1733) – 320. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 2. 1697 sa narodil v Rákoši (okr. Rožňava) Jakub Fiala († 1. 10. 1733 v Brezne, okr. Banská Bystrica), SchP, latinský básnik a dramatik, literárny teoretik, rehoľný kňaz, piarista, stredoškolský profesor, pedagóg, znalec antickej mytológie. Vstúpil do rímskokatolíckej piaristickej rehole (1715), venujúcej sa cirkevnému školstvu, a po štúdiu filozofie i teológie ho vysvätili za kňaza. Bol profesorom piaristických gymnázií v Prievidzi (1720 – 1721, 1723 – 1724, 1729 – 1930), Nitre (1722), v Pešti (dnes Budapešť) a Segede (1726 – 1727). Krátko bol progmagister noviviátu v Kecskeméte, prorektor rehoľného kolégia v Krupine, napokon rektorom piaristickej rezidencie v Brezne. Zomrel mladý, vo veku 36 rokov.

Bol znalcom antickej mytológie, literárnym teoretikom a latinským básnikom, autor skladby o dejinách mesta Szegede (2 5000 veršov) Szegedidos (Budapešť, 1735), ktorú posmrtne vydal spolubrat-piarista bez uvedenia autora. Viaceré básnické práce v jednom zväzku venoval Štefanovi Kohárimu, ktorý ich mal v úmysle vydať, ale zabránila mu v tom smrť. So študentmi gymnázia v Nitre naštudoval a uviedol dve latinské školské drámy s historickou tematikou: Korvin János vagy a megjutalmazott erény (Nitra, 1772), preklad názvu: Ján Korvín alebo odmenená čnosť, a István moldvai vajda vagy az elóre nem látó gondoskodás (Nitra, 1772), preklad názvu: Moldavský vojvoda Štefan alebo nepredvídaná starostlivosť.

* 2. 2. OBETOVANIE PÁNA – HROMNICE

ONDREJ JARIABEK (* 3. 2. 1987 – † 20. 2. 1908) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

* 3. 2. 1987 zomrel v Bratislave Ondrej Jariabek († 20. 2. 1908 v Kráľovej Lehote), slovenský činoherný herec, ľudový rozprávač známy ako Sváko Ondro. Vyrastal v rázovitej liptovskej dedine Hybe. Absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi (1927). Bol učiteľom v Čadci (1927 – 1939) a v Prešove (1939 – 1941). Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu, zúčastňoval sa ochotníckych divadelných súťaží, kde si ho všimol zakladateľ SND J. Borodáč.

Bol členom SND (od roku 1941, s výnimkou rokov 1947 - 1948, keď sa venoval filmovej réžii), kde vytvoril mnohé herecké postavy (do roku 1980, odkedy žil na dôchodku). Dostal rolu vo filme VARUJ! režiséra M. Friča (1946) podľa scenára P. Bielika, s ktorým začal spolupracovať. Hral v mnohých jeho filmoch ako Priehrada (1950), V piatok 13, Jánošík, Kapitán Dabač, Majster kat. Vedel hrať komediálne postavy, ale aj vážne role. Naposledy si zahral vo filme Martina Holého Noční jazdci (1981). Pôsobil aj ako pedagóg odborného divadelného kurzu (ODK) v Bratislave (1950 – 1953). V päťdesiatych rokoch začal pravidelne účinkovať i v slovenskom rozhlase v relácii Roľnícka beseda ako sváko Ondro, neskôr aj v televízii. V roku 1950 sa pokúsil o filmovú réžiu agitačnou komédiou z dedinského prostredia Kozie mlieko (1950), ktorá humorne zachytáva slovenskú dedinu v čase zakladania družstiev. Autor dvojdielnych memoárov Z pastierčaťa herec (1988).

ROKOVANIA O ŠTÁTOPRÁVNOM USPORIADANÍ V ČSFR (3. – 8. 2. 1992) – 25. VÝROČIE

* 3. až 8. 2. 1992 sa uskutočnili na česko-moravskej vrchovine v Mílovách (Česko) rokovania o štátoprávnom usporiadaní v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) medzi delegáciami Slovenskej národnej rady (SNR) a Českej národnej rady (ČNR), ktoré za SR viedol predseda SNR František Mikloško a za ČNR jej predsedníčka Dagmar Burešová. Ich výsledkom bol text Návrhu zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania spoločného štátu. Návrh bol hodnotený na oboch stranách protirečivo. Slovenská opozícia mala k textu výhrady, že sa nedosiahla skutočná štátna zmluva, iba zmluva o zásadách štátoprávneho usporiadania a vyjadrovala pochybnosti o záujme českej pravice udržať spoločný štát. ČNR prijala text zmluvy ako východisko pre ďalšie rokovania, predsedníctvo SNR však text hlasovaním 10 : 10 neprijalo. Mílovské rokovania sa teda skončili neúspešne, a tak bolo zrejmé, že o ďalšom štátoprávnom usporiadaní rozhodnú až blížiace sa parlamentné voľby.

JÁN HRUŠOVSKÝ (* 4. 2. 1892 – † 7. 3. 1975) – 125. VÝROČIE NARODENIA

* 4. 2. 1892 narodil sa v Novom Meste nad Váhom Ján Hrušovský († 7. 3. 1975 v Bratislave), slovenský spisovateľ, novinár, esejista.

JÁN ČAJAK st. (* 5. 1. 1830 – † 4. 2. 1867) – 150. VÝROČIE ÚMRTIA

† 4. 2. 1867 umrel Liptovskom Jáne Ján Čajak st. (* 5. 1. 1830 v Paludzi), slovenský štúrovský básnik, publicista a evanjelický kňaz.

1. ČESKO-SLOVENSKÝ SAMOSTATNÝ PRÁPOR v ZSSR (* 5. 2. 1942) – 75. VÝROČIE VZNIKU

* 5. 2. 1942 vznikol v Buzuluku (ZSSR) 1. česko-slovenský samostatný prápor v ZSSR – Prvý čs. poľný prápor. Jeho veliteľom sa stal plk. LUDVÍK SVOBODA. Pri odchode na front koncom januára 1953 mal prápor 974 príslušníkov. Vyznamenal sa v bojoch pri ukrajinskom meste Sokolovo. Hlavnú zásluhu na vzniku Prvého čs. poľného práporu malo moskovské emigračné centrum KSČ. Na jar 1943 sa prápor stal základom na vytvorenie Prvej čs. samostatnej brigády v ZSSR.

MATEJ HOLKO ML. (* 9. 2. 1757 – † 20. 7. 1832) – 260. VÝROČIE NARODENIA

* 9. 2. 1757 narodil sa v Nižnom Slániku (dnes Veľké Teriakovce, okr. Rim. Sobota) Matej Holko ml. († 20. 7. 1832 v Rimavske Bani), slovenský osvietenský spisovateľ, historik kultúry, cirkevný hodnostár, syn M. Holka st.

GAŠPAR WEINDL (* ? – † 11. 2. 1647) – 370. VÝROČIE ÚMRTIA

† 11. 2. 1647 zomrel v Banskej Štiavnici Gašpar Weindl (* ?), z Tirolska, banský techik, ktorý dňa 8. 2. 1627 uskutočnil v Banskej Štiavnici prvý banský odstrel na svete s použitím pušného prachu.

JOZEF MARTINČEK (15. 8. 1855 – † 13. 2. 1937) – 80. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 2. 1937 zomrel v Syracuse (USA) Jozef Martinček (* 15. 8. 1855 vo Varíne, okr. Žilina), slovenský rímskokatolícky kňaz, publicista, kultúrny pracovník, zakladajúci člen Slovenskej ligy v Amerike a signatár Clevelandskej deklarácie (1915). Narodil sa v roľníckej rodine. Ľudovú školu navštevoval v rodnom Varíne, strednú školu v Žiline, Jágri a v Gyöngyösi. Študoval teológiu v Banskej Bystrici a v roku 1879 bol vysvätený za kňaza. Ako rímskokatolícky kňaz pôsobil v Novej Bani, Trubíne, Hornej Ždani, Banskej Bystrici a v Lopeji. Odtiaľ v roku 1904 emigroval do USA.  V roku 1904 emigroval do USA, pretože ho roky prenasledovali maďarskí šovinisti za jeho národné povedomie. Aj preto niekoľko rokov pôsobil len ako kaplán na viacerých miestach a farárom sa stal až v roku 1892, keď mal 37 rokov. Napriek problémom pracoval pre ľudí – v Lopeji na Horehroní vynovil kostol, pričinil sa tam o založenie expozitúry Banky Tatra (aj ju viedol), založil tam Potravný spolok a Mliekárske družstvo. Prenasledovanie vyvrcholilo jeho odsúdením na tri roky väzenia v Budapešti a pokutou 150 zlatých (v roku 1896). V Spojených štátoch pôsobil ako organizátor kultúrneho, cirkevného a spoločenského života amerických Slovákov. Počas 1. svetovej vojny bol účastníkom česko-slovenského zahraničného odboja. Bol zakladajúci člen  Slovenskej ligy v Amerike a signatár Clevelandskej deklarácie o právach na sebaurčenie na sebaurčenie slovenského národa z roku 1915. V USA predsedal aj zhromaždeniu národovcov v Pittsburgu. Bol dlhoročným osobným priateľom Andreja Hlinku. Zomrel ako 82-ročný v Syracuse pri New Yorku. Žiaľ, nepodarilo sa splniť jeho poslednú prosbu, aby bol pochovaný na rodnom Slovensku.

JOZEFÍNA BABJAKOVÁ (* 15. 2. 1897 – † 11.7.1980) – 120. VÝROČIE NARODENIA

15. 2. 1897 sa narodila sa v Starých Horách Jozefína Babjaková († 11.7.1980), známa slovenská čipkárka.

JÁN VALAŠŤAN-DOLINSKÝ (* 15. 2. 1892 – † 2. 3.1965) – 125. VÝROČIE NARODENIA

* 15. 2. 1892 sa narodil sa v Békešskej Čabe (Maďarsko) Ján Valašťan-Dolinský († 2. 3.1965 v Nitre), slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a zberateľ ľudových piesní. Narodil sa v Békešskej Čabe, meste osídlenom Slovákmi a najväčšom evanjelickom cirkevnom zbore v Uhorsku, známom ako Sion uhorských (slovenských) evanjelikov. Jeho otec Ján Valašťan bol remeselníkom – tesárom, veľmi skoro umrel a tak celá ťarcha rodiny zostala na matku Žofiu, rodenú Belicovú. Okrem syna Jána vychovávala aj od brata staršiu dcéru Žofiu. V rodisku vychodil šesť ročníkov evanjelickej ľudovej školy (1899 – 1905) a štyri ročníky nižšej strednej školy (1905 – 1909). Potom s matkinou a čiastočne sestrinou podporou vyštudoval v Arade učiteľský ústav (1909 – 1913), kde pod vedením Mateja Zoltaiho získal aj základy hudobného vzdelania. Po skončení štúdia nastúpil na krátky čas za učiteľa v jednej evanjelickej salašskej škole v Telekgerendáši.

MIKULÁŠ JOZEF JACQUIN (* 16. 1. 1727 – † 26. 10. 1817) – 290. VÝROČIE ÚMRTIA

* 16. 1. 1727 sa narodil v Leydene (Holandsko) Mikuláš Jozef Jacquin († 26. 10. 1817), botanik, chemik, prvý profesor na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vybudoval chemicko-metalurgické laboratórium. Jeho zásluhou sa v habsburskej monarchii začal používať Linného rastlinný systém. Vedecké práce písal v latinčine a nemčine.

MICHAL BOSÁK (* 10. 2. 1869 – † 18. 2. 1937) – 80. VÝROČIE ÚMRTIA

† 18. 2. 1937 zomrel v Scrantone (Pensylvánia, USA) Michal Bosák (* 10. 12. 1869 v Okrúhlom, okr. Svidník), americký bankár a podnikateľ slovenského pôvodu, prezident jednej z amerických bánk, ktorého podpis bol na 10 dolárovej bankovke USA, slovenský krajanský činiteľ, signatár a verný stúpenec Pittsburskej dohody, vydavateľ najpopulárnejšieho slovenského periodika v USA, časopisu  Slovenská obrana, zakladateľ americko-slovenskej banky na Slovensku a  a filantrop. PREČÍTAJTE SI MEDAILÓN: Michal Bosák (* 10. 12. 1869 v Okrúhlom, okr. Svidník – † 18. 2. 1937 v Scrantone,  Pensylvánia, USA)

ŠTÁTNY ÚSTAV PRE VÝSKUM ĽUDOVEJ PIESNE (* 19. 2. 1942) – 75. VÝROČIE VZNIKU

* 19. 2. 1942 vnikol v Bratislave Štátny ústav pre výskum ľudovej piesne – pričlenený k Hudobnému semináru Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity – s poslaním skúmať a vydávať slovenské piesne a iné hudobné prejavy, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky alebo medzi krajanmi v cudzine; jeho prvým predsedom sa stal hudobný skladateľ Mikuláš Shneider-Trnavský.

MILOSLAV OKÁL (* 1. 12. 1913 – † 22. 2. 1997) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 22. 2. 1997 zomrel v Bratislave Miloslav Okál (* 1. 12. 1913 Slovany, okres , okres Martin), prof., PhDr., DrSc., prvý slovenský univerzitný profesor klasických jazykov, klasický filológ svetového významu, literárny historik, vedec, znalec a prekladateľ antickej a latinskej humanistickej literatúry, ktorý sa do dejín slovenskej kultúry zapísal najmä vynikajúcimi prekladmi, pritom skúmal latinskú humanistickú spisbu na Slovensku a v tejto súvislosti podstatne obohatil poznatky aj o dejiny Bratislavy. Obidvoch rodičov mal z Hubovej (vtedy Gombáš), jeho starší brat Anton sa narodil v Gombáši, ale mladší Miloslav v Slovanoch, kde ich rodina kúpila poľnohospodársky majetok. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom a v Martine (1924 – 1936). Absolvoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave (1932 – 1936) a študijné pobyty na univerzitách v Ríme (1936 – 1937), Paríži (1946 – 1947) a v Aténach (1967). Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a Nitre (1937 – 1941), pracoval na FiF UK v Bratislave (od roku 1941), kde sa venoval klasickej filológii a bol vedúcim Katedry klasickej a semitskej filológie. V pedagogickej a prekladateľskej práci sa zameral na diela antických filozofov a latinských humanistov. Okrem iného preložil do slovenčiny veľké starogrécke eposy Ilias a Odysea. Popritom sa venoval aj prekladom diel slov. humanistov (H. Balbus, P. Baroš, J. Jakobeus, J. Purkircher, P. Rubigall, a najmä rodina Rakovských). Jeho dielo zahŕňa monografie o živote a diele básnika Život a dielo Martina Rakovského - I. diel (1979), II. diel (1983), a Martin Rakovský: Opera Omnia: Zobrané spisy (1974), odborné práce: Filozof Seneca a apoštol Pavol (1943), Demokritos a iní grécki atomisti (1952), Grécki atomisti a Epikuros  (1953); Problémy aténskej demokracie a Aristofanes (1969); Antická metrika a prekladanie gréckej a latinskej poézie do slovenčiny (1990, spolu s P. Horváthom); Grécke a latinské mená v slovenčine od 16. storočia (1992), v ktorej navrhol vlastnú koncepciu prepisu antických mien, a i., bohatý súbor prekladov starovekej gréckej a latinskej poézie, prózy a filozofie: Aristofanes: Oblaky (1947), Komédie (1966), Aristoteles: Poetica (1944); Sofokles: Kráľ Oidipus, (1957), Antigona (1958); Homér: Ilias (1961); Homér: Odysea (1966) a i. Napísal aj niekoľko vysokoškolských učebníc, vyše 100 štúdií z klasickej filológie a prekladal aj zo aj zo živých svetových jazykov.

ANNA GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ (* 28. 10. 1986 – † 22. 2. 1987) –  30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 22. 2. 1987 zomrela v Martine Anna Horáková-Gašparíková (* 28. 10. 1896 tamže), slovenská kultúrna a literárna historička, osobná archivárka a knihovníčka u prezidenta prvej ČSR T. G. Masaryka, činovníčka Živeny. Narodila sa ako najstaršia dcéra kníhkupca, vydavateľa a osvetového spisovateľa Jozefa Gašparíka-Leštinského. Vyrastala v národne uvedomelom prostredí Martina a mala možnosť spoznať najvýznamnejšie osobnosti slovenského predprevratového a poprevratového Slovenska. Neskôr, keď žila v rodine T. G. Masaryka, poznala i vedúce osobnosti ČSR, ako aj európskej politiky. Od mladosti sa zapájala do verejnej činnosti, najmä v Živene. Študovala na obchodných školách v Turčianskom sv. Martine a Tešíne (Česko), na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach  (1918 – 1923), kde maturovala, externe zmaturovala aj na martinskom gymnáziu (1924). Absolvovala štúdium histórie na Karlovej univerzite v Prahe (1924 – 1928). Pracovala v kníhkupectve u svojho otca J. Gašparíka-Leštinského, ako tajomníčka Živeny (1923 – 1927) a ako archivárka, správkyňa osobného archívu a knihovníčka (1929 – 1939) u prezidenta prvej ČSR T. G. Masaryka, pritom žila s jeho rodinou v Lánoch, na Pražskom hrade, v Židloviciach, Topoľčiankach a na Bystričke. Po vydaji za prof. Jozefa Horáka žila Prahe (1936 – 1945), v Moskve (1945 – 1948)  a opäť v Prahe (od 1948). Bola učiteľkou na Priemyslovej škole grafickej (1954 – 1958), po odchode na dôchodok (1958) žila striedavo v Prahe a Martine. Popri práci sa venovala historickému a literárnovednému výskumu i folkloristike. Publikovala (od roku 1914) príspevky z oblasti slovenskej všeobecnej, kultúrnej a literárnej histórie v slovenských i českých časopisoch ako Slovenské pohľady, Živena, Bratislava, Slovenská literatúra, Kultúrny život, Matičné čítanie, Český časopis historický, Naše doba a i. Napísala historickú štúdiu Povstanie Rákócziho a Slovania (1930), vydala vlastivednú knižku Údolí Turce (1934), o slovenských dejinách od rímskej doby po rok 1945 Tisícročné Slovensko (1947), ako folkloristka s manželom zostavila zbierku Slovenské balady (1956), upravila Dobšinského Slovenské rozprávky (1961 – 1968 a 1970), ktoré vyšli vo viacerých inojazyčných vydaniach. Knižne vyšli jej memoáre U Masarykovcov: Spomienky osobnej archivárky T. G. Masaryka (1995) a Z lánskeho denníka 1929 – 1937 (1997). Z češtiny preložila výber z rozprávok B. Němcovej Kráľ času (1965), sporadicky prekladala z nemčiny, ruštiny a angličtiny (R. Voss, A. S. Puškin, P. L. Traversová).

ONDREJ ČERVENÁK (* 7. 10. 1823 – † 22. 1. 1887) –  30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 22. 2. 1887 zomrel v Martine Ondrej Červenák (* 7. 10. 1823), slovenský osvetový pracovník, autor ôsmich návrhov na hlavnú železničnú sieť Uhorska, reguláciu Dunaja a vybudovanie priemyslu, priekopník slovenskej národohospodárskej vedy.

Zdroje:

• 1942. In: KOVÁČ, Dušan, a kol.: Kronika Slovenska 2: Slovensko v dvadsiatom storočí. 1. vyd. Praha – Bratislava: Fortuna Print Praha, spol. s r. o., organizačná zložka Bratislava, 1999. 608 s. ISBN: 80-8898008-9, s. 267.
• Anna Horáková-Gašparíková. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 20. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• Bibliografia niektorých kňazov: Fiala, Jakub, SchP. In: Dominikáni: Rehoľa kňazov na Slovensku: Dominikánsky knižný inštitút [online]. [Citované 31. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• BOSÁK, Michal. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). I. zväzok. A – B. Martin: Matica slovenská, 1987, s. 302.
• Čabiansky rodák Ján Valašťan Dolinský. In: Oslomma.hu [online]. [Citované 31. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• FIALA, Jakub. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). II. zväzok. E – J. Martin: Matica slovenská, 1987, s. 82.
• História: 15. februára 2017. In: Teraz-Sk [online]. [Citované 15. 2. 2017].  Dostupné na interente: <TU>.
• KOMPÁNEK, Jozef. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). III. zväzok. K – L. Martin: Matica slovenská, 1989, s. 157, 158.
• Bibliografia niektorých kňazov: Kompánek, Jozef. In: Dominikáni: Rehoľa kňazov na Slovensku: Dominikánsky knižný inštitút [online]. [Citované 31. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• HORÁKOVÁ-GAŠPARÍKOVÁ, Anna. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 339.
• Kozie mlieko. In: Česko-Slovenská filmová databazy [online]. [Citované 2. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• Miroslav Okál. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 20. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• OKÁL, Miroslav. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 339.
• Ondrej Jariabek. In: Česko-Slovenská filmová databazy [online]. [Citované 2. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• Ondrej Jariabek. In: Wikipédia [online]. [Citované 2. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• Pred 80 rokmi zomrel v USA bankár zo Šariša Michal Bosák. [TASR]. In: TASR: Školský servis [online]. Uverejnené: 18. 2. 2017 [citované 18. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
• Vzostup a pád významného bankára. In: KOVÁČ, Dušan, a kol.: Kronika Slovenska 2: Slovensko v dvadsiatom storočí. 1. vyd. Praha – Bratislava: Fortuna Print Praha, spol. s r. o., organizačná zložka Bratislava, 1999. 608 s. ISBN: 80-8898008-9, s. 220.
• Zomrela popredná klaviristka Klára Havlíková-Bartošková. [TASR]. In: SME [online]. Uverejnené: 6. 2. 2007. [citované 31. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.