Výročia osobností a udalostí – JÚL 2017

02.07.2017 17:24

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ A UDALOSTÍ V JÚLI 2017

 

JOZEF ČABELKA (* 15. 2. 1910 – † 6. 7. 1987) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 6. 7. 1987 zomrel v Bratislave Jozef Čabelka (* 15. 2. 1910 v Holíči), prof. Ing. Dr., Ing. ESSA, Dr.tech. Dr.h.c., DrSc., akademik SAV, člen korešpondent ČSAV, slovenský medzinárodne uznávaný vedec, vysokoškolský pedagóg, odbornou orientáciou mikrometalurg a expert na zváranie, priekopník rozvoja mikrometalurgie a zvárania konštrukčných materiálov na Slovensku i v svete, zakladateľ vedy o zvariteľnosti, zakladateľ a riaditeľ Výskumného ústavu zváračského v Bratislave. PREČÍTAJTE SI reprezentatívny medailón: Jozef  Čabelka (* 15. 2. 1910 Holíč – † 6. 7. 1987 Bratislava).



ĽUDO ZÚBEK (* 12. 7. 1907 – † 23. 6. 1969) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 12. 7. 1907 sa narodil v Malackách Ľudo Zúbek († 23. 6. 1969 v Bratislave), zaslúžilý umelec, slovenský spisovateľ, prozaik, autor životopisných próz, literatúry faktu, literatúry pre deti, rozhlasových hier, rozhlasový dramaturg, teoretik rozhlasového vysielania, publicista, novinár, redaktor. Základné vzdelanie získal v Malackách, kde navštevoval ľudovú školu a meštianku. Študoval na obchodnej akadémii v Bratislave (1921 – 1925). Pracoval ako bankový úradník  na viacerých miestach (1925 – 1932). Od roku 1932 žil v Bratislave, pôsobil v Slovenskom rozhlase (1932 – 1946), kde bol tajomníkom literárneho oddelenia, prvým bratislavským rozhlasovým dramaturgom, vedúcim slovesného programu, potom bol šéfredaktorom týždenníka Slovenský rozhlas (od 1940). Pracoval na Povereníctve informácií (1946 – 1947) ako vedúci propagačného a publikačného odboru. Bol riaditeľom  (1947) i šéfredaktorom (vedúci redaktor) vo vydavateľstve Tatran (1948 – 1956). Od roku 1957 sa venoval profesionálne výlučne spisovateľskej činnosti. Začínal črtami, fejtónmi, poviedkami, novelami, reportážami a recenziami. Prispieval do Slovenských pohľadov, Elánu, Národných novín a pod. Pod pseudonymom Vladimír Malina uverejňoval recenzie a kritiky o nových prozaických knihách, ale najmä o rozhlasových reláciách a programoch a o divadelných hrách. Krátkymi prózami a informatívnymi staťami o literatúre prispieval aj do dennej tlače. Patril k tvorcom slovenského, historického, biografického románu, tvorcom umelecko-náučnej prózy s kultúrnohistorickým zameraním. Ako jeden z prvých sa venoval problematike teórie a praxe rozhlasového vysielania, pričinil sa o rozvoj slovenskej rozhlasovej hry pre dospelých, bol autorom niekoľkých rozhlasových hier pre dospelých ako Katastrofa, Ľudovít Štúr (obe 1934), Život básnika (1935) a i. i pre deti ako Zánik ríše Inkov či Pochod do Mexika (obe 1939). Knižne debutoval životopisným románom o slovenskom maliarovi Ján Kupecký I. a II. (1938), ktorý neskoršie prepracoval a vydal ako nové dielo o Jánovi Kupeckom pod názvom Farebný sen (1965). Naň nadviazal historickým románom o slovenskom vydavateľovi a kolportérovi V službách Mateja Hrebendu (1949). Vydal životopisný román o Jánovi Jeseniovi Doktor Jesenius (1956), dievčenský román o Ľudovítovi Štúrovi a Adele Ostrolúckej Jar Adely Ostrolúckej (1957), historický román o kolonizácii amerických území v Španielsku Zlato a slovo (1962). Historicko-životopisné novely zhrnul do knihy Skrytý prameň (1956), v ktorej opísal udalosti zo života majstra Pavla z Levoče, Ľudovíta Štúra, Andreja Sládkoviča, Gustáva K. Zechentera. Jeho autobiografická kniha Murársky chlieb (1952) má dokumentárny charakter. V 60. rokoch sa venoval najmä literatúre faktu pre mládež v knihách o dejinách mesta Moja Bratislava (1965), v diele venovanom 500. výročiu založenia Academie Istropolitany Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (1965), v diele o národných dejinách Ríša Svätoplukova (1969) či v knihe Rytieri bez meča (1967), do ktorej zhrnul 15 miniatúr – portrétov svetových spisovateľov. Napísal aj filmové námety ako V hodine dvanástej (1958), Skrytý prameň (1973) či Do zbrane, kuruci! (1974). Upravil Cervantesov román Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha (podľa prekladu J. Felixa) pre deti. Dielo uzavrel románom Štvrtá stena (napísaný 1962, vydaný 1971). Za dielo ho ocenili titulom zaslúžilý umelec (1967), bol aj laureátom Ceny Fraňa Kráľa za prínos k rozvoju slovenskej literatúry pre deti (1966). Prekladal z maďarskej literatúry a českej literatúry. Jeho historické romány boli preložené do češtiny, ruštiny, poľštiny, nemčiny a maďarčiny.

 

 

JÁN ČAJAK ML. (* 18. 7. 1897 – † 3. 7. 1982)   – 120. VÝROČIE NARODENIA

* 18. 7. 1897 narodil sa v Selenči (Srbsko) Ján Čajak ml. († 3. 7. 1982 v Bratislave), zaslúžilý umelec, slovenský prozaik, publicista, popredný slovenský krajanský spisovateľ v bývalej Juhoslávii v medzivojnovom období. Bol synom prozaika Jána Čajaka (* 1863 – † 1944), vnukom básnika Janka Čajaka, a bratom prozaičky Adely Čajakovej-Petrovičovej (* 1901 – † 1976). Pseudonymy: Ján Blatňaský, Ján Svätojánský. Základnú školu navštevoval Báčskom Petrovci, gymnázium v Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade, kde aj zmaturoval (1915). Študoval teológiu v Bratislave a Prešove (1915 – 1918). Externe ukončil Vysokú školu pedagogickú v Belehrade (do 1925).  Bol profesorom slovenčiny a dejepisu na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci (od 1919). Po okupácii Juhoslávie s príchodom maďarských okupačných úradov bol za svoje proslovenské názory pozbavený profesúry, deportovaný do koncentračného tábora v Novom Sade (1941) a internovaný o väzení v Budapešti a v Kistarcsi. Aj po prepustení, ktoré sa podarilo zabezpečiť diplomatickou cestou, bol až do mája 1942 pod policajným dozorom.  Počas vojny bol redaktorom denníka Slovenská jednota (1942 – 1944) v Budapešti. Roku 1944 ilegálne odišiel na Slovensko, kde sa v Banskej Bystrici v septembri zapojil do Slovenského národného povstania. Po vojne bol pracovníkom Ministerstva zahraničných vecí ČSR (1945) v Budapešti, potom vedúcim tlačového odboru Povereníctva informácií (po 1948), napokon redaktorom v Bratislave (1949 – 1960), kde sa aj usadil.  Do literatúry vstúpil ako publicista a redaktor študentského časopisu Svit (1923 – 1924) v Juhoslávii. Námety čerpal zo života Slovákov v Juhoslávii. Debutoval zbierkou poviedok Dumný briežok (1943), v ktorej sa prejavuje ako baladický i humoristický rozprávač a zovrazuje sociálne a politické rozpory na dolnozemskej dedine. Problematiku slovenskej dolnozemskej dediny stvárňuje aj v románoch Zuzka Turanová (1943) a Zypa Cupák (1947), ktorý má charakter spoločenskej satiry. V druhej fáze svojej tvorby sa venoval najmä publicistike, písal memoáre na vojnové roky. Po vojne uverejnil reportáže Po stopách generála Viesta (1947), zaznamenávajúce aj jeho aktívne pôsobenie v SNP. Neskôr mu vyšiel rozsiahly historicko-dobrodružný román V zajatí na holíčskom hrade (1968), v ktorom zobrazil historickú realitu Uhorska na rozhraní 16. a 17. storočia. V knihe Miscellanea (1982), v ktorej zaznamenal zážitky a poznatky z okruhu Čajakovskej rodiny, sú cenné spomienkové úvahy, týkajúce sa prevažne kultúry a literatúry Slovákov v Juhoslávii. Bol zberateľom ľudových piesní Slovákov v Juhoslávii a spoluautorom národopisných filmov z ich života. V rámci cyklu Osobnosti náboženského života Slovenská televízia Bratislave vyrobila Dokumentárny film Ján Čajak (1996).

 

Zdroje:

  • ČAJAK, Ján. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 65.
  • ČAJAK, Ján, ml. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, S. 117, 118.
  • Ľudovít Zúbek. In: Malacky: Dobré miesto pre život [online]. [Citované 3. 7. 2017]. Dostupné na internete <TU>.
  • SAJENKO, Milan  PaedDr.: Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii.  In: Môj Gemer [online].. Uverejnené: 28. 7. 2016 [citované 15. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • ZÚBEK, Ľudo. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 518.

 

Späť