Výročia osobností a udalostí – MAREC 2017

03.03.2017 19:02

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ A UDALOSTÍ V MARCI 2017

IVAN KRIVOSUDSKÝ (* 1. 3. 1927 – † 4. 12. 2010) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 1. 3. 1927 sa narodil sa v Bratislave Ivan Krivosudský († 4. 12. 2010 Trnava), slovenský divadelný a filmový herec. Detstvo strávil a vyrastal v Bratislave. Študoval na Gymnázium Janka Kráľa v Nových Zámkoch. Začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1946 – 1948), štúdium však predčasne ukončil, lebo chcel byť hercom. Absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1951). Bol členom činohry Novej scény v Bratislave (od 1949) a filmovým hercom (od 1951). Už v detstve sa rád predvádzal pred vrstovníkmi, hral s ochotníkmi divadlo a písal texty. Počas svojho života stvárnil mnoho postáv, ale zväčša to boli role menšie alebo sekundujúce tým hlavným. Patril k významným osobnostiam starej hereckej školy. Jeho postavy mali prevažne komediálny či tragikomický charakter, no i napriek tomu bolo jeho herectvo neprehliadnuteľné, keďže sa ich vedel zhostiť vždy na vysokej úrovni a vložiť do nich i kus svojho prirodzeného optimizmu, ktorým bol príznačný aj vo svojom osobnom živote. Z divadelných predstavení sa dajú spomenúť postavy Lapihubu z hry Revízor, Voňavku z Geľa Sebechlebského, padrona Toniho z Klebetníc či Dr. Chomúta z hry Keď jubilant plače. Vo filme vytvoril ďalšiu plejádu postáv, ako Ďuro Sršeň (Lazy sa pohli, 1951), skladník Cyril Kvasnička (Čert nespí, 1956), Gabriel (Majster kat, 1966), vykupovač (Zbehovia a pútnici, 1968),  Hanuliak (Hriech Kataríny Padychovej, 1973), kúzelník Bellini (Leto s Katkou, 1975), poštár Nehreš (Červené víno, 1976), záhradník (Soľ nad zlato, 1982), krčmár (Neboj sa, 1988), dedko Vendelín (Duchovia, 1997). Okrem divadla a filmu účinkoval aj v televízii v zábavných programoch (Silvester, Senzi senzus, Vtipnejší vyhráva) a dabingu. V osobnom živote zažil veľa tragédií. Jednou z prvých bola smrť jeho prvej manželky Jaroslavy, ktorá umrela na rakovinu a s ktorou mal dvoch synov, Dušana a Petra. Ďalšou bola smrť chodkyne, ktorú zrazil autom v roku 2005 vo Svätom Jure. Potom si siahol na život jeho najstarší 50-ročný syn Dušan (2008) a po ťažkej chorobe umrela v tom istom roku aj jeho nevesta, Petrova manželka. Rok na to došlo k nepríjemnému rozvodu s jeho druhou manželkou Annou, ktorú si bral ako 69-ročný a s ktorou mal v neskorom veku syna Miška. Po týchto udalostiach sa utiahol na svoju chatu pod Pezinskou Babou, no o pár mesiacov diagnistikovali rakovinu pažeráka. Posledné dni života strávil v Domove sociálnych služieb v Cíferi, kam sa dostal po ožarovaní, po pol ročnej liečbe chorobe podľahol, keď zomrel v trnavskej nemocnici.

 

MIROSLAV ŠTAUDER (* 30. 12. 1937 – † 3. 3. 2007) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 3. 3. 2007 zomrel v Bratislave Miroslav Štauder (* 30. 12. 1937 Bratislava), slovenský choreograf a umelecký pedagóg, člen baletu Slovenského národného divadla (1957 – 1986), repetítor baletu SND (1986 –1991), repetítor, choreograf a šéf baletu Novej scény v Bratislave. Navštevoval Baletné štúdio pri balete SND (od 1949), v súbore prešiel od pozície tanečníka cez asistenta choreografie až po baletného majstra a choreografa. Študoval tanec na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1953 – 1957) a odbor choreografia na VŠMU v Bratislave (1963 – 1967). Pôsobil ako pedagóg v Hudobnej a tanečnej škole v Bratislave (od 1966), neskôr v tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pôsobil aj ako odborný asistent na VŠMU. Pedagogicky pôsobil aj v balete Novej scény. Ako choreograf spolupracoval s ďalšími divadlami v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Zvolene, Martine a Prešove. Spolupracoval i s televíziou. Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných baletných súťažiach a stážach.

 

FRANTIŠEK JOZEF TURČEK (* 3. 12. 1915 – † 4. 3. 1977) – 40. VÝROČIE ÚMRTIA

† 4. 3. 1977 zomrel v Banskej Štiavnici František Jozef Turček (* 3. 12. 1915 Bádice, pri Nitre, od roku 1960 súčasť obce Podhorany), prvý slovenský ekológ, zoológ, vedec európskeho významu. Ako samostatný ve­decký pracovník získal titul kandidáta biologických vied (CSc., 1975). Pracoval ako lesný praktikant v Lesnej správe v Ka­menici nad Hronom (1934 – 1935) a lesný adjunkt v Povine (1935 – 1937).  Bol tajomníkom odboru živnostenskej spoločnosti (1939 – 1942), revírnikom komposesorátu v Nitre (1942 – 1944) , správcaom na lesnej správe  Kovarciach (1944 – 1946). Po roku 1945 sa jeho život podstatne zme­nil, z lesníka sa stal profesionálnym výskumníkom, bol pracovníkom Výskumného ústavu lesného hospodárstva (1946 – 1964), vedeckým pracovníkom výskumnej stanice Ústavu biológie krajiny SAV (1964 – 1975) a výskumnej stanice Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV v Banskej Štiavnici (1975 – 1977). Bol zakladateľ aplikovanej lesníckej vertebratológie na Slovensku. Najskôr pracoval v ornitológii, neskôr prešiel od tradičného faunisticko-systematického chápania zoológie k ekologickému a kvantitatívneho aspektu. Spracoval populácie vtákov a drobných cicavcov väčšiny našich biocenóz. Uverejnil odborné publikácie Činnosť vtákov a cicavcov pri obnove a zalesňovaní (1953), Mníška veľkohlavá (1956), monografiu Úvod do kvantitatívneho výskumu populácií vtákov a cicavcov (1956), v nemčine svo­ju najrozsiahlejšiu knihu Ökologische Beziehungen der Vögel und Gehölze (1961), publikáciu Otázky ochrany lesov na Slovensku (1967) a opäť v nemčine svoje druhé najvýznamnejšie syntetické dielo, monogra­fiu Ökologische Beziehungen der Säugetiere und Gehölze“ (1976). Okrem knižných publikácií uverejnil viac ako 400 titulov odborných a vedeckých štúdií, recenzií a popularizačných článkov v domácich i zahraničných periodikách. PREČÍTAJTE SI medialón: František Jozef Turček (* 3. 12. 1915 Bádice – † 4. 3. 1977 Banská Štiavnica).

 

MILAN KIŠ (* 3. 8. 1934 – † 5. 3. 2007) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 5. 3. 2007 zomrel v Nitre Milan Kiš (* 3. 8. 1934 Bratislava), slovenský divadelný, filmový herec a bábkoherec. Už počas navštevovania základnej školy rozvíjal svoj prirodzený talent v Rozhlasovej hereckej družine. Neskôr, ako osemnásťročný úspešne absolvoval konkurz do mládežníckeho súboru Dedinského divadla (1952 – 1957 a 1958 – 1959), pôsobil aj v Krajskom divadle v Spišskej Novej Vsi (1957 – 1958), v Krajskom divadle v Trnave (1960 – 1965) dlhoročný člen Divadla Andreja Bagara v Nitre (od 1965, s výnimkou sezóny 1966 – 1967, keď bol členom Tatrarevue v Bratislave). Počas divadelnej kariéry stvárnil mnohé postavy, napr. v hrách Sen noci svätojánskej, Prefíkaná vdova či Ženský zákon. Za postavu mliekara Tovjeho v muzikáli Jozefa Bednárika Fidlikant na streche získal prvú cenu Jozefa Kronera. Okrem klasického divadla pôsobil aj v bábkovom divadielku pre najmenších. Ako predstaviteľ tragických či tragikomických postáv sa predstavil aj vo filmoch ako napríklad tragická postava mladého cigáňa v Balade o siedmich obesených (1968, réžia Martin Hollý), Ondro v Ružových snoch (1976), krajčír Krepeš v Smrti šitej na mieru (1979), Karči Edison v Nevere po slovensky (1981), holič Dropa v Tisícročnej včele (1983) alebo Jarko v Utekajme, už ide (1986) a i.

 

JOZEF MAZAN (* 11. 1. 1920 – † 6. 3. 2007) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 6. 3. 2007 zomrel v Bratislave Jozef Mazan (* 11. 1. 1920 Čata, okre. Levice), akad. sochár, slovenský sochár a maliar, spoluzakladateľ prvého Zväzu slovenských výtvarných umelcov a člen Spolku voľných výtvarných umelcov. Vyrastal v rodnej obci, na „dolniakoch“, v Levickom okrese, jeho otec pracoval ako robotník v Pohronskom cukrovare, po tom ako ho prepustili, si našiel prácu baníka v Handlovej, kam sa presťahovali. Na ľudovú školu a meštianku chodil v Handlovej. Modelovať z hliny začal už na ľudovej škole, keď počas hodiny na podnet učiteľky vytvoril bustu Štefánika, zároveň kreslil. Študoval na gymnáziu v Prievidzi, kde ich kreslenie a maľovanie učil akad. mal. Umlášek z Moravy, ktorý ho brával so sebou maľovať po okolitej prírode, a tak nadobudol základy krajinomaľby. Na jeho odporúčanie ho prijali na pražskú umeleckú priemyslovku – na oddelenie umeleckého rezbárstva Štátnej ústrednej priemyslovky bytového priemyslu, ktorú skončil s výborným prospechom v r. 1939. Ako Slovák musel, potom čo Nemci v roku rozpadu prvej ČSR zavreli v Prahe všetky vysoké školy, odísť z pražských štúdií, a tak sa cez Zlín, kde zložil skúšky na Vysokú výtvarnú školu, založenú Baťom, vrátil pokračovať v štúdiách do Bratislavy na Slovensku. Roku 1939 sa prihlásil na Vysokú školu technickú (k architektom) na oddelenie kreslenia a maľovania k profesorovi, akademickému maliarovi Jánovi Mudrochovi. Bol jedným z prvých študentov (nazvali ich mimoriadnymi žiakmi) novej Vysokej školy výtvarných umení na Slovensku, ktorá vtedy vznikala v Ústavu figurálneho kreslenia a maľovania (viedol ho akad. maliar Ján Mudroch, neskorší rektor VŠVU), Ústavu krajinárskeho kreslenia a maľovania (viedol ho akad. maliar Martin Benka, neskôr akad. maliar Gustáv Mallý) a z Ústavu monumentálneho sochárstva (pod vedením akad. sochára Jána Koniarika), najskôr pridružených Ministerstvom školstva k Vysokej škole architektúry. Absolvoval kreslenie a maľovanie figúry u Mudrocha (1939 – 1942)) a ročné štipendium na Akademie der Bildenden Künste v Mníchove (1942) u profesora Jozefa Thoraka, u ktorého sa učil aj súkromne v jeho ateliéri pri Mníchove (sekať z kazarského mramoru).

 

Jozef Mazan: Mladosť, kov, bronz, 1960 – 1970,
Slovenská národná galéria v Bratislave
 

Vytvoril niekoľko pamätníkov k Slovenskému národnému povstaniu – v Nemeckej, Dolných Hámroch, Osľanoch, Pamätník padlých v Cígeli a i., diela s robotníckou tematikou, plastickú ornamentálnu výzdobu stropu pod balkónmi v Divadle P. O. Hviezdoslava, či ornamentálnu výzdobu Novej scény. Jeho diela zdobia okrem galérií a múzeí i interiéry Ministerstva kultúry SR, Ministerstva vnútra SR, či Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Jozef Mazan: Kladivár, kov, bronz, 1959,
Slovenská národná galéria v Bratislave

 

PAVOL ČAPLOVIČ (* 7. 3. 1917 – † 5. 6. 1994) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 7. 3. 1917 sa narodil sa vo Veličnej Pavol Čaplovič († 5. 6. 1994 Oravský podzámok), slovenský archeológ a muzeálny pracovník, etnograf, historik, správca Oravského hradu a riaditeľ Oravského múzea v Oravskom Podzámku, pôvodným povolaním učiteľ. Narodil sa  ako šieste dieťa rodičov Jozefa Čaploviča (1880 – 1941) a Zuzany, rod. Cimrákovej (1884 – 1948). Po skončení národnej školy v rodnej obci navštevoval štátnu meštiansku školu v Dolnom Kubíne (1928 – 1932). Študoval na súkromnej obchodnej škole v rámci organizácie YMCA v Bratislave, na štátnej obchodnej škole v Martine (1932 – 1936) a na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi (1936 – 1940) , kde získal aprobáciu učiteľa pre 1. – 5. ročník. Študoval na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave (1946 – 1945), štúdiá ukončil popri zamestnaní na Pedagogickom inštitúte v Žiline (1950). Pôsobil ako učiteľ v Sobolčiach a v Turčianskom Podhradí pri Sučanoch (1941), vo Važči (1942), v Oravskej Porube (1943), Párnici (1943 – 1945) a Istebnom (1945 – 1947), kde získal definitívu, a na meštianskej škole v Dolnom Kubíne (1947 – 1950).

Keďže sa intenzívne venoval archeológii (už v roku 1948 realizoval výskum na žiarovom pohrebisku lužickej kultúry vo Vyšnom Kubíne) prešiel do služieb Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Nitre (1950), od 1. 9. 1950 ho prijali do Štátneho archeologického ústavu v Martine so sídlom na Bystričke. Už v roku 1951 mu pridelili vykonať archeologický výskum v Nitre, kde sa pri stavbe prírodného amfiteátra narušilo neskôr dokázané významné veľkomoravské pohrebisko. Výsledky v tom čase neobyčajne rozsiahleho výskumu publikoval v časopise Archeologické rozhledy (1951) so známym slovenským archeológom Dr. Antonom Točíkom a neskôr aj v časopise Slovenská archeológia (1954). V ďalšom období bol pracovníkom Oravského múzeaa, kustódom jeho zbierok, správcom Oravského hradu a riaditeľom Oravského múzea v Oravskom Podzámku (1953 – 1979), kde pôsobil až do odchodu do dôchodku. Naďalej však zostal v pracovnom zaradení múzea ako odborný pracovník pre archeológiu, uskutočňoval (od roku 1980) spresňujúce výskumy pre svoje celoživotné dielo Orava v praveku vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku, ktorým zavŕšil svoju vedeckú činnosť (vyšlo vo Vydavateľstve Osveta v Martine roku 1987). Ako organizátor sa zaslúžil o rekonštrukciu Oravského hradu, o reinštaláciu zbierok, ktoré obohatil o trojrozmerné, fotografické i písomné dokumenty.

Venoval sa najmä archeologickému výskumu dovtedy prakticky neskúmaných oravských pravekých lokalít, ale aj národopisu oravských obcí a dejinám Oravského zámku. Na základe výskumu viacerých kľúčových opevnených lokalít z obdobia lužickej kultúry, ako Veličná, Vyšný Kubín – Tupá skala, Nižná, či pohrebísk v Podbieli a Vyšnom Kubíne vyčlenil samostatnú skupinu doby halštatskej, ktorú nazval „oravská skupina lužickej kultúry“. Písal o hromadných nálezoch v Nižnej, Hrádku v Istebnom, lužických hroboch pod Skalkou, praveku Oravy, v Trninách, Tupej skale nad Vyšným Kubínom. Knižne mu vyšli samostatné publikácie: Oravský zámok (1967), Čaro kresaného dreva: Ľudová architektúra Oravy (1977), Ľud Oravy v minulosti (1980), spomínané monumentálne dielo Orava v praveku (1987) a i. Zostavil monografie oravských obcí a miest Podbiel (1970), Veličná (1972), Dolný Kubín (1986), ako aj prvé dva zväzky Zborníka Oravského múzea (1968, 1971), do ktorých prispel viacerými štúdiami. Svoje práce zdokumentoval aj fotograficky. Publikoval mnohé štúdie a odborné i popularizačné príspevky vo viacerých odborných periodikách. Zostali po ňom mnohé nálezy v Archeologickom ústave v Nitre, v Martine, ale najmä v Oravskom múzeu na Oravskom hrade, ako aj stovky dokumentárnych farebných a čiernobielych fotografií, diapozitívov, negatívov, nálezových správ a pod. Bol členom viacerých vedeckých spoločností a spolkov.

Už za života bol za svoju prácu vyznamenaný čestnými uznaniami a diplomami, ktoré mu udeľovali okresné, krajské i celonárodné orgány a inštitúcie, medzi ktorými bolo i najvyššie okresné vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu Oravy, Vzorný pracovník kultúry, Zaslúžilý pracovník kultúry a mnohé iné.

 

EUGEN LAZIŠŤAN (* 8. 3. 1917 – † 6. 1. 2006) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 8. 3. 1917 sa narodil v Hriňovej Eugen Lazišťan († 6. 1. 2006 Sučany), slovenský fotograf, výtvarný redaktor, editor, zakladateľská osobnosť slovenskej fotografie. Zmaturoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. Pracoval v Zbrojovke v Považskej Bystrici a na vojenčine (1940 – 1942) sa vyučil fotografovaniu. V Slovenskom národnom povstaní ho v novembri 1944 zajali a do oslobodenia v roku 1945 väznili v Nemecku. Celý svoj tvorivý život zasvätil mestu Martin, kde pracoval najprv ako fotoreportér, neskôr redaktor v Matici slovenskej (1942 – 1953). Ako fotograf sa v Matici slovenskej pri nakrúcaní filmu „Varúj... !“ (1947) zoznámil a spriatelil na celý život s Karolom Plickom. Najvýraznejšie sa zapísal vo vydavateľstve Osveta v Martine (1953 – 1982), kde pôsobil ako vedúci redaktor obrazových publikácií a zakladateľ edičných radov, ktorými si martinská Osveta získala povesť jedinečného editora. Pôsobil aj v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Martine a zaslúžil sa aj o prípravu expozície Karola Plicku v Blatnici. Po odchode do dôchodku žil Martine a v neďalekých Sučanoch, kde žil od roku 1923 a kde aj zomrel. Je autorom niekoľkých obrazových publikácií, napríklad Bratislava (1957, 1959 a ďalšie vydania; zostavovateľ), Orava (1976, s Milanom Fabianom), Orava, Hviezdoslavov kraj (1962), Malá Fatra a Martinské hole (1956), Dolu Váhom (1983) či Slovensko (1993, 1997 a ďalšie vydania; zostavovateľ, spoluautor s kolektívom fotografov). Významná bola aj jeho organizátorská činnosť a  pôsobenie v odborných porotách fotografických súťaží. Režisér Martin Slivka nakrútil krátkometrážny dokumentárny film s názvom Eugen Lazišťan (1997). Znalec slovenskej fotografie Marián Pauer vydal v Matici slovenskej publikáciu Eugen Lazišťan – Krajina našej pamäti (2004), v ktorej o. i. o ňom napísal: „Celá jeho tvorba je presiaknutá úctou k človeku. Nehľadal inšpiráciu v cudzích luhoch a hájoch, vystačil s rodným Slovenskom. Prezentoval jeho krásu bez pátosu, s citom pre poéziu všedného dňa, so zmyslom pre obrazovú skratku. Bez Lazišťana by slovenská fotografia bola chudobnejšia o jeden autorský pohľad a nepochybne i o celý rad autorov, ktorých práve on nasmeroval na fotografickú cestu. Nezištne, tak, ako to vedel len on...“ Jeho fotografická tvorba má cenu nenahraditeľného historického a kultúrno-umeleckého dokumentu s neopakovateľnou poetikou.
 

MAREK ČULEN (* 8. 3. 1887 – † 26. 12. 1957) – 60. VÝROČIE ÚMRTIA

* 8. 3. 1887 sa narodil sa v Brodskom Marek Čulen († 26. 12. 1957), revolucionár a politický pracovník, jeden z hlavných zakladateľov Komunistickej strany Československa (KSČ) na Slovensku.

 

JOZEF BOŽETECH KLEMENS (* 8. 3. 1817 – † 17. 1. 1883) – 200. VÝROČIE NARODENIA

* 8. 3. 1817 narodil sa v Liptovskom Mikuláši Jozef Božetech Klemens al. Celemes  († 17. 1. 1883 vo Viedni) , slovenský maliar, sochár, staviteľ, dagerotypista, prírodovedec, botanik, geológ, vynálezca, polyhistor, učiteľ, profesor prírodných vied a kreslenia, zakladajúce člen Matice slovenskej a s P. M. Bohúňom ústredná postava výtvarného života vrcholnej fázy nášho národného obrodenia a iniciátor špecifickej slovenskej výtvarnej línie, autor známeho obrazu Ľudovíta Štúra i ďaších slovenských národných činiteľov 19 stor. a sakrálnych malieb v obciach a mestách na Litpove i inde na Slovensku. PREČÍTAJTE SI MEDAILÓN: Jozef Božetech Klemens (* 8. 3. 1817 Liptovský Mikuláš – † 17. 1. 1883 Viedeň).

 

AUGUSTÍN RÁTH (* 2. 4. 1873 – † 12. 3. 1942) – 75. VÝROČIE ÚMRTIA

† 12. 3. 1942 zomrel v Bratislave Augustín Ráth (* 2. 4. 1873 v Ružomberku), univerzitný profesor, slovenský advokát, sudca, najvýznamnejší slovenský právny teoretik a popularizátor právnych vedomostí pred prvou svetovou vojnou, rektor UK a dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave, profesor všeobecného súkromného práva na Slovenskej univerzite.

 

FRANTIŠEK KRIŠTOF VESELÝ (* 12. 4. 1903 – † 11. 3. 1977) – 40. VÝROČIE

* 13. 3. 1977 zomrel v Bratislave František Krištof Veselý (* 12. 4. 1903 v Skalici), slovenský spevák a herec. V roku 1931 prijal angažmán v Slovenskom národnom divadle ako prvý slovenský profesionálny vyškolený herec a spevák. Jeho prvou úlohou bol Malone vo Frimlovej opere Rose Marie (25. 8. 1931).

 

FRANTIŠEK VESELOVSKÝ (* 30. 9. 1845 – † 13. 3. 1917) – 100. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 3. 1917 zomrel v Trnave František Veselovský (* 30. 9. 1845 v Liptovske Lúžnej, okr. Lipt. Mikuláš) slovenský advokát a politik, poslanec uhorského snemu (1901 – 1905), v ktorom bojoval za práva slovenského národa. Bol dlhoročným funkcionárom a právnym poradcom Spolku sv. Vojtecha, spoluzakladateľ Trnavskej vidieckej univerzity, pôvodne sa hlásil k programu Katolíckej ľudovej strany, ale začiatkom 20. stor. vstúpil do Slovenskej národnej strany.

 

VSTUP ALEXANDERA DUBČEKA DO SOCIÁLNO-DEMOKRAICKEJ STRANY SLOVENSKA (* 15. 3. 1992) – 25. VÝROČIE

* 15. 3. 1992 vystúpil predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR, známy slovenský politik a hlavný reprezentatn demokratizačných zmien v druhej polovici šesťdesiatch rokov v Česko-Slovensku (tzv. Pražskej jari) Alexander Dubček z DÚ-VPN a vstúpil do Sociálno-demokratickej strany Slovenska, ktorej sa stal predsedom a politickým lídrom.

 

DUŠAN KUZMA (* 17. 3. 1927 – † 17. 6. 2008) – 90. VÝROČIE

* 17. 3. 1927 sa narodil v Mestečku (okres Púchov) Dušan Kuzma  († 17. 6. 2008), zaslúžilý umelec, slovenský vysokoškolský pedagóg, architekt (Pamätník SNP v Banskej Bystrici, Matica slovenská v Martine a Výskumný ústav zváračský v Bratislave).

 

JURAJ TRANOVSKÝ (* 17. 3. 1592 – † 29. 5. 1637) – 420. VÝROČIE NARODENIA

* 17. 3. 1592 narodil sa v Tešíne Juraj Tranovský († 29. 5. 1637 v Liptovskom Svätom Mikuláši), slovenský náboženský spisovateľ, pedagóg, zberateľ piesní, prekladateľ, evanjelický kazateľ. Študoval vo Wittenbergu. Pôsobil ako učiteľ v Prahe, farár vo Valašskom Meziříčí a Bielsku, roku 1629 odišiel na Slovensko. Bol kazateľom v Oravskom Podzámku a farárom v Liptovskom Mikuláši. Písal latinskú a českú svetskú a náboženskú literatúru (príležitostné piesne, prozaické modlitby, odbornú prózu). Latinské náboženské ódy, hymny a žalmy vydal v knihe Odarum sarcum sive hymnorum, české prozaické modlitby v knihe Phiala odotamentorum – Modlitby křesťanské. Do dejín slovenskej literatúry sa zapísal predovšetkým ako autor, prekladateľ, zostavovateľ a vydavateľ kancionála Cithara sanctorum (1636). Zahrnul doň okrem vlastných piesní a prekladov z latinčiny a nemčiny aj piesne slovenskej proveniencie a piesne českého pôvodu. Spevník sa priam zrástol s históriou slovenských evanjelikov, doteraz dosiahol 140. vydaní, postupne sa dopĺňal o nové piesne a podporoval náboženské i národné uvedomenie.

 

JOZEF KEMKO (* 19. 3. 1887 – † 25. 7. 1960) – 230. VÝROČIE NARODENIA

* 19. 3. 1887 sa narodil v Heľpe Jozef Kemko († 25. 7. 1960), slovenský insitný (ľudový) maliar a rezbár, ktorého práce sú zastúpené v zbierkach Historického ústavu SNM, SNG v Bratislave a Etnografického ústavu SNM v Martine.

 

JOZEF MILOSLAV HURBAN (* 19. 3. 1817 – † 21. 2. 1888) – 200. VÝROČIE NARODENIA

* 19. 3. 1817 sa narodil v Beckove Jozef Miloslav Hurban († 21. 2. 1888), slovenský evanjelický kňaz, politik, ideológ, organizátor slovenského národného hnutia, vydavateľ Slovenských pohľadov, spoluzakladateľ Tatrína, historik, publicista, básnik a spisovateľ, vodca Slovenskej národnej rady (SNR) v revolučných rokoch 1848 – 1849 a jeden z tzv. otcov modernej slovenčiny.

 

PETER PÁZMÁŇ (PETER PÁZMÁNY) (* 4. 10. 1570 – † 19. 3. 1637) – 280. VÝROČIE ÚMRTIA

† 19. 3. 1637 zomrel v Bratislave Peter Pázmáň (Peter Pázmány) (* 4. 10. 1570), ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas, popredný vzdelanec a zakladateľ Trnavskej univerzity.

 

MICHAL LACKO (* 19. 1. 1920 – * 21. 3. 1982) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

* 21. 3. 1982 zomrel v Ríme Michal Lacko (* 19. 1. 1920 v Krásnej nad Hornádom), slovenský vedec, spisovateľ, gréckokatolícky profesor na rímskych univerzitách.

 

FRANTIŠEK CABAN (* 22. 3. 1937 – † 30. 5.1991) – 80. VÝROČIE ÚMRTIA

* 22. 3. 1937 sa narodil v Banskej Bystrici František Caban († 30. 5.1991), slovenský operný spevák (barytón).

 

JÁN SEDLÁK (* 21. 4. 1914 – † 24. 3. 2007) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 24. 3. 2007 zomrel v Bratislave Ján Sedlák (* 21. 4. 1914), slovenský dramaturg, publicista, literárny vedec a prekladateľ.

 

MICHAL DOČOLOMANSKÝ (* 25. 3. 1942 – † 26. 8. 2008) – 75. VÝROČIE NARODENIA

* 25. 3. 1942 sa narodil v Niedzici (dnes Poľsko) Michal Dočolomanský († 26. 8. 2008), slovenský divadelný, filmový a muzikálový herec, člen činohry SND. Bol obľúbeným a populárnym hercom, hral napr. vo filmoch Adela jěště nevečeřela, Tajemství hradu v Karpatech, Medená veža, Tisícročná včela, Noční jazdci al. v úspešnom muzikáli Na skle maľované.

 

Zdroje:

  • ČERŇAN, Igor: Archeológ Pavol Čaplovič. In: BIOGRAFICKÉ ŠTÚDIE 30 (2004). Martin: Matica slovenská, Biografický ústav, 2004. ISSN 1338-0354. 298 s. Zost. A. Maťovčík. s. 142. Dostupné na interente: <TU>.
  • ELIÁŠ, Pavol: Prvý slovenský ekológ František Jozef Turček (1915 – 1977). In: Ekológia, biológia, chémia, č. 1, roč. 20, rok 2016. Nitra: Slovenska poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2016. 8 s. Dostupné na internete: <TU>.
  • Fotograf Eugen Lazišťan sa zameral najmä na slovenskú krajinu.  [TASR]. In: Teraz.sk [online]. [Uverejnené: 6. 1. 2016]   [citované: 7. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • HRČKA, Milan: Zomrel akademický sochár Jozef Mazan. In: Obnova: Pamiatky, remeslá a zbierky [online]. Uverejnené 8. 3. 2017. [citované: 5. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Krivosudský. In: CSFD.cz [online]. [Citované 2. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Krivosudský. In: FDB.cz [online]. [Citované 2. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivan Krivosudský. In: Nová scéna [online]. [Citované 2. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Jozef Mazan. Životopis: Príspevok k 64. výročiu založenia Vysokej školy výtvarných umení na Slovensku. In: Jozef Mazan [online]. [Citované: 5. 3. 2016].  Dostupné na internete: <TU>.
  • Klemens, Jozef Božetech.  In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). III. zväzok. K – L. Martin: Matica slovenská, 1989, ISBN 80-7090-019-9, s. 96, 97.
  • Kto bol Ivan Krivosudský († 83)? Herca zabila rakovina pažeráka! In: Nový čas [online]. Uverejnené: 5. 12. 2019 [citované 2. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>
  • Miroslav Štauder. In: SND [online]. [Citované 2. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • KUBIŠ, Pavol M.: E. Lazišťan: V Martine žijem, v Sučanoch spávam. In: Náš Turiec [online]. Uverejnené: 25. 1. 2016  [citované: 7. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • P. Čaplovič bol priekopníkom archeológie na dovtedy neskúmanej Orave. In: Teraz: Magazín: TASR [online]. [Citované: 6. 3. 2017] Dostupné na interente: <TU>.
  • Zomrel choreograf Miroslav Štauder. In: Sme Domov  [online]. Uverejnené: 6. mar 2007 [citované 2. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • TURČEK, František, Jozef. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). VI. zväzok. T – Ž. Martin: Matica slovenská, 1994, ISBN 80-7090-111-X, s. 141.
Späť