Výročia osobností a udalostí – NOVEMBER 2017

02.11.2017 03:57

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ A UDALOSTÍ V NOVEMBRI 2017

PETER ZVÁN, vl. menom ERVÍN HOLÉZCZY (* 1. 11. 1897 – † 4. 9. 1977) – 120. VÝROČIE NARODENIA a 40. VÝROČIE ÚMRTIA

* 1. 11. 1897 narodil sa v Novej Bani (okr. Žiar n. H.) MUDr. Ervín Holézczy († 4. 9. 1977 v Bratislave), literárnym menom Peter Zván, slovenský lekár, spisovateľ, prozaik a autor literatúry faktu. Publikoval aj pod pseudonymom Ervín Podhorský. Jeho manželka bola Elena Holéczyová, slovenská textilná výtvarníčka, dramatička, scenáristka a autorka odbornej a umeleckej literatúry. Študoval na gymnáziu v Ružomberku (1907 – 1915), na evanjelických teologických akadémiách v Bratislave a v Šoprone (1915 – 1918), na Filozofickej fakulte Alžbetínskej univerzity v Bratislave (1918), na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1918 – 1921) a na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (1921 – 1924).  Bol asistentom na Chirurgickej klinike v Bratislave (1924 – 1929), riaditeľom Mestskej nemocnice v Brezne (1929 – 1945), potom opäť pôsobil v Bratislave, kde bol riaditeľom Evanjelickej nemocnice (1945 – 1950). Bol pracovníkom Krajského národného výboru, Povereníctva zdravotníctva, Klinickej oblastnej nemocnice a Ústavu národného zdravia, súčasne lekárskym štatistikom (1950 – 1960). Napokon pracoval v Krajskom ústave národného zdravia (1961 – 1962), odkiaľ odišiel do dôchodku (od r. 1962). Bol literárne činný v slovenských časopisoch (Národnie noviny, Mladé Slovensko, Živena a i.), v ktorých uverejnil viacero poviedok (od r. 1919). Časopisecky publikoval aj svoju prvú románovú kompozíciu Na vlnách osudu (1922) s atraktívnym námetom tzv. vyššej spoločnosti. V prozaickej tvorbe sa usiloval o uplatnenie modernistických trendov európskej literatúry. Vynikol najmä ako autor životopisných románov. Knižne debutoval románom Inžinier Riava (1929), ktorý napísal v podobnom duchu ako Na vlnách osudu. V románe Čachovania (1934) sa vrátil k zážitkom medika v Prahe, neskôr dej preniesol na slovenský vidiek, do autoštylizovanej postavy lekára. V ďalšej tvorbe prešiel od autobiograficky ladených próz k životopisným románom dokumentárneho charakteru. V románe Ajhľa, Človek! (1941) zobrazil osudy Slováka Dušana  Makovického, osobného lekára ruského spisovateľa L. N. Tolstého. V beletrizovanej biografii Rojko (1959) priblížil život ďalšieho slovenského lekára a tolstojovca A. Škarvana. V rukopise zanechal rozsiahly vojnový román s autobiografickými prvkami Smršť neobišla Lúky. Písal aj odborné medicínske príspevky.

 

Zdroje:

  • Peter Zván [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 31. 10. 2017]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • ZVÁN, Peter. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 519, 510.

 

 

 

 

 

Späť