SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ – V AUGUSTE 2016

MARTIN KORBEĽA (* 25. 6. 1921 – † 1. 8. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 1. 8. 1991 zomrel v Pezinku Martin Korbeľa (* 25. 6. 1921 Pukanec), Ing. generálporučík, profesionálny vojak, počas 2. svetovej vojny veliteľ tanku Slovenskej armády, s ktorým dezertoval na stranu partizánov, následne príslušník 1. čs. partizánskeho oddielu v ZSSR a 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR.

VLADO UHLÁR (* 16. 11. 1912 – † 2. 8. 1996) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 2. 8. 1996 zomrel v Ružomberku Vlado Uhlár (* 16. 11. 1912 Pažiť, okr. Partizánske), jazykovedec v oblasti praktickej jazykovedy, onomastiky, dialektológie, terminológie, histórie a recitačného umenia.

JÁN TURSKÝ (* 6. 1. 1824 ŽILINA – † 2. 8. 1876) – 140. VÝROČIE ÚMRTIA

† 2. 8. 1876 zomrel v Trenčíne Ján Turský (* 6. 1. 1824 Žilina), mecenáš, advokát.

MICHAL SEMIAN (* 3. 8. 1741 – † 29. 4. 1812) – 275. VÝROČIE NARODENIA

* 3. 8. 1741 sa narodil vo Vrádišti († 29. 4. 1812 Pezinok) Michal Semian, literát, básnik, prekladateľ, editor, historik, predstaviteľ osvietenstva, spoluzakladateľ banskobystrickej učenej spoločnosti Societas slavica, evanjelický kňaz.

KLEMENTÍNA RUPPELDTOVÁ (* 27. 11. 1850 – † 4. 8. 1926) – 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 4. 8. 1926 zomrela v Žiline Klementína Ruppeldtová (* 27. 11. 1850 Liptovský Mikuláš), publicistka, autorka básní, osvetová pracovníčka, predstaviteľka slovenského ženského hnutia.

DEZIDER MILLY (* 7. 8. 1906 – † 1. 9. 1971) – 110. VÝROČIE NARODENIA.

* 7. 8. 1906 narodil sa v Kyjove (okr. Stará Ľubovňa) Dezider Milly († 1. 9. 1971 Bratislava), akad. maliar, národný umelec, slovenský výtvarník, maliar, grafik, reštaurátor, vysokoškolský pedagóg, zakladajúci a najvýznamnejší pred­staviteľ výtvarného umenia Rusínov na Slo­vensku. Narodil sa v rodine duchovného. Vyštudoval Učiteľský seminár v Prešove a Vysokú umelecko-priemyslovú školu v Prahe u profesorov Arnošt Hofbauer, Josef Schusser. Učil v obciach Orlov, Plaveč a v Učiteľskom seminári v Prešove. Potom žil v Bratislave (od roku 1946). Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Oddelení pre výtvarnú výchovu SVŠT v Bratislave (1946), na Ústave pre kreslenie a maľovanie pri Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1947 – 1949), bol profesorom na Katedre všeobecného a krajinárskeho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení (VŠMU) v Bratislave, bol aj rektorom VŠVU (1952). Študenti: František Tanóczky, Julián Filo, Jozef Hallon, Čestmír Hlavinka, Ferdinand Hložník, Zdeno Horecký, Milan Chovanec, Peter Kalman, Július Barta, Vladimír Kompánek, Vladimír Kováč, Ivica Krošláková, Oľga Krýslová, Milan Laluha, Elena Lazinovská, Eugénia Lehotská, Božena Lipovská-Maceková, Vojtech Mensatoris, Rudolf Moško, Štefan Prukner.

Jeho umelecké začiatky ovplyvnili dve okolnosti – vrúcny vzťah k rodnému kraju (autor pochádzal z prostredia rusínskeho etnika na východnom Slovensku). Druhým zdrojom podnetov sa stala Praha. Návrat do rodného kraja po ukon­čení vysokoškolského štúdia ho priviedol k detailnejšiemu záujmu o rodnú krajinu a každodenný život na dedine (Orlovská krajina, 1941, Kyjov, 1942, Pusté pole, 1944, a i.), jeho diela z tohto obdobia majú symbolicko-melancholický charakter. Do slovenského výtvarného života výrazne zasiahol svojou prvou samostatnou výstavou v Bratislave (1943), o ktorej písali Ján Mudroch, Štefan Bednár, Jaroslav Dubnický a i. Jeho umenie bolo predznačené otvorenou príchylnosťou ku kuboexpresii; jeho zdrojom bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českej senzuálnej maľby Jan Zrzavý, od neho pochádzal i jeho návratný ikonografický motív blúdiacej ženy, blúdiacich zástupov ľudí neurčitou, fantazijnou krajinou ako zašifrovaný odkaz k dobovému politickému dianiu. Postavu zapájal do prírodného rámca. Jeho poetická, baladicky ladená tvorba našla v tom čase živý ohlas medzi pokrokovo protifašisticky zmýšľajúcou verejnosťou i umelcami. Po oslobodení sa jeho dielo, ktorým prispel do viacerých výtvarných disciplín, stáva súčasťou slovenskej výtvarnej kultúry. Zvlášť cenný je jeho prínos pre slovenskú krajinomaľbu. V po­slednom období tvorby objavil moderný typ krajinomaľby, ktorý je spolu s námetmi Blúdiacej a Krivého jarku pre jeho tvorbu najcha­rakteristickejší.

Dezider Milly: Dievča v krajine, 1960, akvarel, 19,60 cm x 29,80 cm. Vpravo: Dezider Milly: Podbeskydská balada, 1970, kombinovaná technika, 62 x 87 cm

Maľoval najmä imaginárne ženské postavy, sprievody pútnikov, vyľudnené krajiny. Pre slovenské umenie objavil východoslovenskú krajinu s jej melancholickými farbami a tvarmi ako nositeľku hlbšieho poetického obsahu, čím jeho tvorba nadobudla osobitý význam v dobovom i generačnom kontexte. V 50. a 60. rokoch 20. storočia venoval obrazové a grafické cykly tragickému osudu obce Tokajík. Od polovice 60. rokov sa sústredil prevažne na krajinomaľbu. Cyklus obrazov inšpirovaných podbeskydskými baladami vychádza z folklórneho bohatstva ľudu na východnom Slovensku. Samostatne vystavoval v Prešove, Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Košiciach, Prahe, Budapešti. Súborné výstavy mal v Bratislave, Dolnom Kubíne, Svidníku, Banskej Bystrici, Trenčíne. Získal niekoľko ocenení. Roku 1971 mu udelili titul národný umelec. V Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku zriadili stálu expozíciu autorovho diela (1983), galéria vo Svidníku nesie jeho meno – Galéria Dezidera Millyho.

MILAN KRAUS (* 20. 8. 1924 – † 8. 8. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 8. 8. 2006 zomrel v Považskej Bystrici Milan Kraus (* 20. 8. 1924 Tisovec) , básnik, esejista, prekladateľ, editor, redaktor.

FRANTIŠEK ANTON MAULBERTSCH (* 7. 6. 1724 – † 8. 8. 1796) – 220. VÝROČIE ÚMRTIA

† 8. 8. 1796 zomrel František Anton Maulbertsch (* 7. 6. 1724, Langenargen am Bodensee-Viedeň), maliar, grafik.

VLADIMÍR BUBEN (* 25. 9. 1888 – † 9. 8. 1956) – 60. VÝROČIE ÚMRTIA

† 9. 8. 1956 zomrel v Prahe (Česko) Vladimír Buben (* 25. 9. 1888 Hradec Králové, Česko), prof. PhDr., český jazykovedec, romanista, vysokoškolský pedagóg, pôsobiaci aj na Slovensku.

BOHUSLAV CHROPOVSKÝ (* 9. 8. 1926 – † 5. 5. 2009) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 9. 8. 1926 sa narodil v Čataji Bohuslav Chropovský († 5. 5. 2009 Čataj), prof. PhDr., DrSc., archeológ, akademik SAV i bývalej ČSAV, univerzitný profesor, významný slovenský archeológ, organizátor vedeckého života, autor odborných štúdií a monografií z oblasti archeológie.

JÚLIUS POVAŽAN (* 9. 8. 1926 – † 21. 2 2011) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 9. 8. 1926 sa narodil v Žiari nad Hronom Július Považan  († 21. 2 2011 Krupina), MUDr., maliar, popredný predstaviteľ insitného maliarstva, povolaním detský lekár.

HENRICH SAJBÉLI (* 20. 7. 1804 – † 9. 8. 1886) – 130. VÝROČIE ÚMRTIA

† 9. 8. 1886 zomrel v Ostrihome (Maďarsko) Henrich Sajbéli (* 20. 7. 1804 Modra), kultúrny pracovník, pedagóg, mecén, kňaz.

FRANTIŠEK FABRI (* 10. 8. 1726 – † 19. 1. 1788) – 290. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 8. 1726 sa narodil v Leviciach František Fabri († 19. 1. 1788 Rožňava), katolícky kňaz – jezuita, misionár, veršovník.

MILAN DROBENA (* 1. 7. 1927 – † 10. 8. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 10. 8. 2006 zomrel Milan Drobena (* 1. 7. 1927 Višňové), pedagóg, publicista.

SVETOZÁR ABEL (* 11. 8. 1929 – † 11. 8. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 11. 8. 1986 zomrel v Trenčíne Svetozár Abel (* 11. 8. 1929 v Chocholná-Velčice), maliar.

ALINA FERDINANDY (* 11. 8. 1926 – † 17. 9. 1974) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 11. 8. 1926 sa narodila v Košiciach Alina Ferdinandy († 17. 9. 1974 Bratislava), sochárka, medailérka, šperkárka, učiteľka, spisovateľka, autorka básní, esejí, historických a teoretických prác o umení, autorka sochárskych podobizní významných slovenských osobností.

JÁN HORECKÝ (* 8. 1. 1920 – † 11. 8. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 11. 8. 2006 zomrel v Stupave (okr. Malacky) Ján Horecký (* 8. 1. 1920 tamže), prof. PhDr., DrSc., Dr. h. c., jazykovedec, profesor všeobecnej jazykovedy, jeden z najvýraznejších zjavov novodobej slovenskej jazykovedy i vedy na Slovensku vôbec, priekopník modernej slovenskej terminológie a uplatňovania moderných metód a postupov v jazykovednom výskume na Slovensku.

JÁN BLAHOSLAV BENEDIKTI (* 11. 8. 1796 – † 25. 11. 1847) – 220. VÝROČIE NARODENIA

* 11. 8. 1796 narodil sa v Ľuboreči Ján Benedikti († 25. 11. 1847 Kežmar­ok), národný buditeľ, kultúrny činiteľ, spisovateľ, pedagóg.

VIERA SZATHMÁRYOVÁ-VLČKOVÁ (* 9. 6. 1900 – † 12. 8. 1966) – 50. VÝROČIE ÚMRTIA

† 12. 8. 1966 zomrela v Bratislave Viera Szathmáryová-Vlčková (* 9. 6. 1900 Praha), poetka, prekladateľka.

IRENA TONKOVIČOVÁ (* 31. 1. 1908 – † 12. 8. 1996) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 12. 8. 1996 zomrela v Bratislave Irena Tonkovičová (* 31. 1. 1908 Zvolen), pedagogička, výtvarníčka, zakladateľka národopisnej scénografie na Slovensku, zberateľka i návrhárka ľudových krojov.

MIROSLAV ĎURŽA (* 8. 6. 1944 – † 13. 8. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 8. 2006 zomrel v Novom Meste nad Váhom Miroslav Ďurža (* 8. 6. 1944), grafik, karikaturista.

ĽUDOVÍT KAROL SEMIAN (* 21. 3. 1816 – * 13. 8. 1891) – 125. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 8. 1891 zomrel v Turej Lúke Ľudovít Karol Semian (* 21. 3. 1816 v Hlbo­kom), básnik, národno-kultúrny činiteľ, evanjelický kňaz.

JÁN VITTEK  (* 27. 12. 1793 – † 13. 8. 1866) – 150. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 8. 1866 zomrel v Skačanoch Ján Vittek (* 27. 12. 1793 Opatová nad Váhom), kňaz, pedagóg, básnik.

OĽGA HANÁKOVÁ (* 14. 8. 1926 – † 25. 9. 1990) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 14. 8. 1926 narodila sa v Bánovciach nad Bebravou Oľga Hanáková († 25. 9. 1990 Bratislava), operná speváčka, dlhoročná sólistka opery SND, koncertne účinkovala so Slovenskou filharmóniou.

ŠTEFAN SANDTNER (* 30. 4. 1916 – † 14. 8. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 14. 8. 2006 zomrel v Bratislave Štefan Sandtner (* 30. 4. 1916 Pezinok), kňaz, salezián, básnik katolíckej moderny, prekladateľ.

KAROL KUZMÁNY (* 16. 11. 1806 – † 14. 8. 1866) – 150. VÝROČIE ÚMRTIA, 210. VÝROČIE NARODENIA

† 14. 8. 1866 zomrel v Štubnianskych Tepliciach (teraz Turčianske Teplice, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine) Karol Kuzmány (* 16. 11. 1806 Brezno), básnik, prozaik, náboženský spisovateľ, autor odbornej literatúry, literárny kritik, estetik, prekladateľ, redaktor, vydavateľ, teológ, evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, člen slovenského spolku Tatrín, prvý úradujúci podpredseda Matice slovenskej, člen slovenskej matičnej deputácie u cisára vo Viedni, významný predstaviteľ formovania slovenského literárneho romantizmu. Narodil sa v rodine literárne činného evanjelického farára Jána Kuzmányho ako posledné z deviatich detí. Študoval na gymnáziu v Dobšinej (1817 – 1820) a Gemeri (1820 – 1822), na evanjelickom lýceu v Bratislave (1822), teológiu a filozofiu dejín na Univerzite v Jene (Nemecko). Pri návrate na Slovensko v Prahe nadviazal kontakty s predstaviteľmi českého obrodeneckého hnutia Josefom Jungmanom, Františkom Palackým a ďalšími. Pôsobil ako súkromný vychovávateľ v Lipanoch (u Jána Prónaia), neskôr ako profesor kežmarského gymnázia (1829 – 1830), kde viedol študentskú spoločnosť a vychovával mládež, aby si osvojila národnú literatúru a históriu. Bol evanjelickým farárom vo Zvolene (1830 – 1832) a v Banskej Bystrici (1832 – 1849). Bol profesorom na Univerzite vo Viedni (od 1849), superintendantom ev. cirkvi v Banskej Bystrici a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej v Martine, kde bol zároveň farárom (od 1863). Viedenská evanjelická teologická fakulta ho menovala za profesora praktickej teológie (1849) a vo Viedni získal aj čestný doktorát teológie (ThDr. h. c.) (1863). V Banskej Bystrici rozvinul osvetovú činnosť – bol predsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti, založil opatrovňu (1844) – a takisto literárnu činnosť. Vydával almanach Hronka (1836 – 1839) Podtatranská zábavnica. Časopis krasomilného a užitečného čtení, vedením Karla Kuzmányho, ktorý vychádzal tri razy do roka a ktorý sa stal významným článkom vo vývine slovenského romantizmu. V Hronke uverejnil aj diela, ktoré sa stali v slovenskej literatúre dôležitými medzníkmi – Kollárovu rozpravu O literárnej vzájomnosti, Chalúpkovo Kocúrkovo, uverejňoval v nej preklady diel antických autorov, pôvodné úvahy, články, cestopisy, práce štúrovskej generácie. V 30. rokoch sa stal organizátorom literárneho života, ako literárny kritik vyzdvihol význam Mája českého básnika Karla Hynka Máchu, bránil jeho poéziu pred českými kritikmi a v elegicky ladenej básni Pláč nad smrtí Karla Hynka Máchy (1836) vyjadril smútok nad jeho smrťou. Odmietol bernolákovskú slovenčinu ako nevhodnú na spisovný jazyk pre všetkých Slovákov. Uznával však veľkolepú tvorbu Jána Hollého, zdôrazňoval, že keby bol Hollého Svätopluk napísaný v češtine, mnohí by sa ho naspamäť naučili (v tom čase sa zasadzoval za zotrvanie pri spisovnej češtine a za udržanie jednotnej česko-slovenskej literatúry). Aktivizoval však slovenské národné cítenie, citový vzťah k slovenskej vlasti posilňovaný vedomím príslušnosti k Slovanstvu. Po uzákonení novej spisovnej slovenčiny sa v 40. rokoch ju prijal ako slovenský spisovný jazyk, podporoal ju a jej používaním sa zapojil do prevažujúceho romantického literárneho prúdu. Výrazne sa zaslúžil o založenie slovenského gymnázia v Martine. S predsedom Matice slovenskej Štefanom Moysesom, banskobystrickým rímskokatolíckym biskupom, symbolizovali nadkonfesionálnu jednotu slovenského národa. Básnické prvotiny vytvoril počas štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave. Písal reflexívne a vlastenecké básne, prózu a literárnu estetiku. Už v Kežmarku vznikali jeho oslavné básne na Tatry, ktoré preňho znamenali majestátny symbol Slovenska. Napísal cyklus klasických zneliek antikizujúceho a ódického charakteru a sonetov Hraní fantazie (1834), idylický epos Běla (Hronka 1836) s podtitulom Vzdělanenka, v ktorého dejovú líniu tvorí sentimentálne ladený vzťah učiteľovej dcéry Běly so vzdelaným obchodníkom a uvedomelým Slovákom Milnovom. Do tohto hexametrami písaného eposu vkomponoval piesne evokujúce ľudovú slovesnosť a balady Voda a Děvino hynutí, a tak folklórne ladenými vložkami naznačil novú cestu slovenskej literatúry, smerujúcu k romantizmu. V Běle uplatnil estetické názory a koncepcie, ktoré rozpracoval v priekopníckej práci slovenskej estetiky – v teoretickom spise O kráse (1836). V spise predstavil estetický ideál krásy, pravdy a dobra, venoval sa v ňom otázkam umenia a literatúry, usiloval sa vymedziť základné estetické kategórie. V tých časoch to bola výnimočná práca o principiálnych otázkach umenia a literatúry. Napísal aj spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav (1838, vychádzal na pokračovanie v časopise Hronka), ktorý je pokusom o literárny model národného života a v ktorom reaguje na národnú a sociálnu situáciu a zamýšľa sa nad otázkami národa a jeho kultúry. Aj keď má spomínaný román ešte znaky klasicistickej prózy, propaguje v ňom romantickú estetiku a poéziu. Načrtol v ňom aj úlohy inteligencie v živote národa – zásady a vzory ľudovýchovy, zaujal postoj k národnej histórii a pod. Neskôr sa venoval náboženskej a príležitostnej poézii (na prelome 30. a 40. rokov). Do povedomia verejnosti najvýraznejšie prenikol v 40. rokoch básňami v duchu štúrovskej poézie. V revolučnom roku 1848 uverejnill báseň Sláva šľachetným (1846), ktorá bola zhudobnená, stala sa hymnickou piesňou Kto za pravdu horí a zaradila sa medzi nadčasové, nesmrteľné slovenské básne. Prispieval do pražských Květov, literárneho almanachu Zora, českého literárneho almanachu Vesna, Štúrových Slovenských národných novín, literárneho almanachu Lipa, Slovenských pohľadov, Evanjelických cirkevných novín, Černokňažníka, do Lichardovho Obzoru, Dobšinského Sokola i Sokola V. Paulinyho-Tótha, do Pešťbudínskych vedomostí a ďalších časopisov a novín. Vypracoval mnoho hesiel pre Riegrov český Náučný slovník. Najmä počas kňazského pôsobenia v Banskej Bystrici sa venoval aj náboženskej spisbe, napísal Modlitby, Evanjelický funebrál, Život Martina Luthera, Katechyzmus evanjelický, Zpěvník (spolutvorca) (1835 – 1845). Vypracoval aj cisársko-kráľovský patent na usporiadanie ev. a. v. cirkvi (1851), , podľa ktorého sa následne organizovala väčšina slovenských cirkevných zborov. Napísal odborné práce o cirkevnom práve v nemeckom jazyku – vydal trojzväzkové dielo Praktische Theologie der evanjelische Kirche augsb. und helvet. Conf. (1856 – 1860). Venoval sa prekladaniu zo svetovej literatúry (Mickiewicz, Puškin, Homérova Iliada).

RUDOLF MRLIAN (* 15. 8. 1916 – † 27.1.2010) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 15. 8. 1916 sa narodil Rudolf Mrlian († 27.1.2010), divadelný vedec, pedagóg.

MELÁNIA NEMCOVÁ († 16. 8. 2006 – * 28.10.1918) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 16. 8. 2006 zomrela Melánia Nemcová (* 28.10.1918), slovenská etnografka, choreografka, dlhoročná vedúca folklórneho súboru PUĽS.

JOZEF FUNDÁREK († 17. 8. 1991 – * 1. 10. 1896) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 17. 8. 1991 zomrel v Bratislave Jozef Fundárek (* 1. 10. 1896 Bytča), právnik, národohospodár, odborný spisovateľ, univerzitný profesor.

KAROL SPIŠÁK (* 17. 8. 1941 – † 13. 3. 2007) – 75. VÝROČIE NARODENIA

* 17. 8. 1941 sa narodil v Bratislave Karol Spišák († 13. 3. 2007 Nitra), herec, režisér, divadelný riaditeľ.

RADISLAV MATUŠTÍK (* 18. 4. 1929 – † 17. 8. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 17. 8. 2006 zomrel Radislav Matuštík (* 18. 4. 1929 Čejč, Česko), doc. PhDr., CSc., teoretik umenia, vysokoškolský pedagóg, výtvarný kritik, publicista, fotograf, konceptuálny umelec, autor monografií o slovenských výtvarných umelcoch, jedna najvýznamnejších osobností slovenskej umenovedy 20. storočia.

ŠTEFAN JANDA (* 5. 7. 1848 – † 17. 8. 1936) – 80. VÝROČIE ÚMRTIA

† 17. 8. 1936 zomrel v Modre Štefan Janda (* 5. 7. 1848 Podolie), učiteľ, regenschori, hudobný skladateľ, organológ, odborný poradca pri stavbe organov, autor cirkevných skladieb.

IVAN PARÍK (* 17. 8. 1936 – † 2. 3. 2005) – 80. VÝROČIE NARODENIA

* 17. 8. 1936 sa narodil v Bratislave Ivan Parík († 2. 3. 2005 Bratislava), prof., hudobný skladateľ, vysokoškolský pedagóg, televízny dramaturg, autor zakladateľských diel slovenskej elektroakustickej hudby.

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ (* 16. 1. 1847 – † 17. 8. 1916) – 100. VÝROČIE ÚMRTIA

† 17. 8. 1916 zomrel v Martine Svetozár Hurban Vajanský (* 16. 1. 1847 v Hlbokom),  básnik, prozaik, realistický spisovateľ, literárny a divadelný kritik, dramatik, prekladateľ, publicista, redaktor, politik, advokát, spolutvorca modernej literár­nej kritiky na Slovensku, ideológ a organizátor slovenského národného hnutia, najvýraznejšia postava slovenského národného života v poslednej tretine 19. stor.

JÁN AUGUSTÍN LANGHOFFER (* 9. 1. 1788 – † 17. 8. 1836) – 180. VÝROČIE ÚMRTIA

† 17. 8. 1836 zomrel v Holíči Ján Augustín Langhoffer (* 9. 1. 1788 Skalica), evanjelický farár, autor veršov, ovocinár a propagátor ovocinárstva.

DUŠAN DOBRÍK (* 5. 10. 1934 – † 19. 8. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

* 19. 8. 1986 zomrel Dušan Dobrík (* 5. 10. 1934), riaditeľ Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici.

JÁN MARTIN NOVACKY (* 11. 11. 1899 – † 19. 8. 1956) – 60. VÝROČIE ÚMRTIA

* 19. 8. 1956 zomrel v Sliači Ján Martin Novacky (* 11. 11. 1899 v Tvrdošíne), botanik, pedagóg, autor odborných publikácií, učebníc, prekladateľ odbornej literatúry, priekopník slovenskej botanickej terminológie, zakladateľ a riaditeľ Botanic­kej záhrady UK v Bratislave, zaklada­teľ ochranárskeho hnutia na Slovensku.

BENEDIKT ČAPLÁR (* 3. 1. 1821 – † 19. 8. 1906) – 110. VÝROČIE ÚMRTIA

† 19. 8. 1906 zomrel v Budapešti (Maďarsko) Benedikt Čaplár (* 3. 1. 1821 Dunajská Streda), piarista a pedagóg.

ALOJZ BEHUNEK (* 20. 8. 1846 – † 6. 1.1932) – 170. VÝROČIE NARODENIA

* 20. 8. 1846 sa narodil v Šenkviciach Alojz Behunek († 6. 1.1932 Kočín), národovec, historik, katolícky kňaz, pedagóg, funkcionár Spolku sv. Vojtecha.

JÚLIUS SATINSKÝ (* 20. 8. 1941 – † 29. 12. 2002) – 75. VÝROČIE NARODE­NIA

* 20. 8. 1941 sa narodil Július Satinský († 29. 12. 2002), zaslúžilý umelec, herec, autor dramatických textov, prozaik, fejtonista, karikaturista, humorista.

LADISLAV ŠULGAN (* 20. 8. 1891 – † 25. 10. 1968) – 125. VÝROČIE NARODE­NIA

* 20. 8. 1891 sa narodil v Nitre Ladislav Šulgan († 25. 10. 1968, Pezinok), publicista, prekladateľ, náboženský spisovateľ, prozaik, ľudovýchovný pracovník, katolícky kňaz.

ALEXANDER POCKODY (* 21. 8. 1906 – † 12. 2. 1972) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 21. 8. 1906 sa narodil v Bábe (okres Nitra) Alexander Pockody († 12. 2. 1972 Bratislava, pochovaný je v Novom Meste nad Váhom), spisovateľ, pedagóg, poľnohospodár.

JOZEF NEJEDLÝ (* 18. 2. 1737 – † 22. 8. 1816) – 200. VÝROČIE ÚMRTIA

† 22. 8. 1816 zomrel v Nitre Jozef Nejedlý (* 18. 2. 1737 Pruské), spisovateľ. Pôsobil v Trenčíne, v Beluši, v Pruskom, v Ilave.

JOZEF MINÁRIK (* 30. 1. 1912 – † 23. 8. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 23. 8. 1991 zomrel v Brodne Jozef Minárik (* 30. 1. 1912 Trenčianske Stankovce), katolícky kňaz, ovocinár.

ANTON OTTMAYER (* 23. 8. 1796 – † 1870) – 220. VÝROČIE NARODE­NIA

* 23. 8. 1796 narodil sa v Žiline Anton Ottmayer († 1870 ?), spisovateľ, prozaik, právnik, autor odbornej literatúry z oblasti práva, iniciátor založenia bernolákovského Spolku milovníkov reči a literatúry slo­venskej v Budíne.

ALOJZ BREJCHA (* 13.12.1863 – † 23. 8. 1936) – 80. VÝROČIE ÚMRTIA

† 23. 8. 1936 zomrel v Sučanoch (okr. Martin) Alojz Brejcha (* 13.12.1863 Chvalenice, okr. Plzeň, Česko), lexikograf, autor populárno-náučných článkov.

MÁRIA STRAKOVÁ (* 24. 8. 1856 – † 29. 3. 1937) – 160. VÝROČIE NARODENIA

* 24. 8. 1856 sa narodila v Martine Mária Straková († 29. 3. 1937 Košice), ochotnícka herečka, aktivistka národného ženského hnutia, zakladajúca členka Živeny.

SAMUEL CAMBEL (* 24. 8. 1856 – † 18. 12. 1909) – 160. VÝRO­ČIE NARODENIA

* 24. 8. 1856 narodil sa v Slovenskej Lupa Samuel Cambel  (Czambel) († 18. 12. 1909 v Budapešti), jazykovedec, slavista, náro­dopisec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny (Cambelova kodifikácia).

FERDINAND FOLTÁN (* 24. 10. 1908 – † 25. 8. 1996) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 25. 8. 1996 zomrel v Beckove Ferdinand Foltán (* 24. 10. 1908 Veľké Uherce), katolícky kňaz, architekt.

SAMUEL GODRA (* 25. 8. 1806 – † 4. 5. 1873) – 210. VÝROČIE NARODENIA

* 25. 8. 1806 narodil sa v Bohdaniciach pri Pukanci Samuel Godra († 4. 5. 1873 v Stredných Plachtinciach), spisova­teľ, učiteľ, národný činiteľ.

ĽUDOVÍT SLAMKA (* 25. 8. 1906 – † 22. 5. 1868) – 110. VÝROČIE NA­RODENIA

* 25. 8. 1906 narodil sa v Nitre Ľudovít Slamka († 22. 5. 1868 tamže), maliar, výtvarný pedagóg.

ĽUDOVÍT PODHORSKÝ (* 1815 – † 26. 8. 1891) – 125. VÝROČIE ÚMRTIA

† 26. 8. 1891 zomrel v Paríži Ľudovít Podhorský (Podhorszky) (* 1815 Čierna Lehota), filológ, orientalista, polyglot, prekladateľ.

MÁRIA HRÚZOVÁ (* 26. 8. 1791 – † 17. 5. 1849) – 225. VÝROČIE NARODENIA

* 26. 8. 1791 sa narodila v Necpaloch (okr. Martin) Mária Hrúzová († 17. 5. 1849, Budapešť, Maďarsko), ľudová poetka, matka básnika Sándora Petöfiho.

JÁN PELECH (* 27. 8. 1926 – † 11. 9. 1987) – 90. VÝROČIE NA­RODENIA

* 27. 8. 1926 sa narodil Ján Pelech († 11. 9. 1987), herec.

DUŠAN STOPIAK (* 6. 9. 1953 – † 28. 8. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 28. 8. 1991 zomrel v Bratislave Dušan Stopiak (* 6. 9. 1953 Levice), akademický maliar, ilustrátor, grafik.

JÁN ŠVEC, pseud. SLAVKOVIAN (* 28. 7. 1911 – † 28. 8. 1976) – 40. VÝROČIE ÚMRTIA

† 28. 8. 1976 zomrel Nižnom Slavkove Ján Švec (* 28. 7. 1911 Nižný Slavkov) , ThDr., pseud. Slavkovian, básnik, prozaik, publicista, prekladateľ, katolícky kňaz, predstaviteľom katolíckej moderny.

MICHAL KMOŠKO (* 29. 8. 1876 – † 8. 4. 1931) – 140. VÝROČIE NARODENIA

* 29. 8. 1876 sa narodil v Ilave Michal Kmoško († 8. 4. 1931 Pusztazámor), katolícky kňaz, prekladateľ, významný slovenský orientalista, bádateľ v oblasti písomných pamiatok starovekých a stredovekých národov, najmä hebrejskej filológie, asyrológie a islamistiky.

JÁN TEODOR MOCKOVČÁK (* 29. 8. 1846 –† 11. 4. 1897) – 170. VÝROČIE NARODENIA

* 29. 8. 1846 sa narodil v Pezinku Ján Teodor Mockovčák († 11. 4. 1897 Banská Bystrica), autor článkov, kázní a náboženskej príručky.

MICHAL PODMANICKÝ (* 1478 – † 29. 8. 1526) – 490. VÝROČIE ÚMRTIA

† 29. 8. 1526 zomrel v Mohácsi Michal Podmanický (* 1478), dôstojník, kráľovský komorník.

JÁN JAROMÍR MATIČKA – (* 6. 11. 1823 – 29. 8. 1856) – 160. VÝROČIE ÚMRTIA

† 29. 8. 1856 zomrel v Mestečku Ján Jaromír Matička (* 6. 11. 1823 Myjava), básnik, národnokultúrny pracovník, evanjelický kňaz.

MÁRIA KOČANOVÁ (* 8. 12. 1890 – † 30. 8. 1976) – 40. VÝROČIE ÚMRTIA

† 30. 8. 1976 zomrela v Bratislave Mária Kočanová (* 8. 12. 1890 Kostoľany nad Hornádom), spisovateľka, učiteľka.

Zdroje:

• BENEDIKTI Ján Blahoslav. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. zv.: A – O. [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, n. p., 1984. 484 s. S. 46.
• BENEDIKTI Ján Blahoslav. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, 656 s. S. 81.
• ŠTRPKOVÁ, A. : Za prof. Bohuslavom Chropovským: Aktuality. In: SAV [online]. Uverejnené: 12. 5. 2009. [Citované 15. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• BEHÝLOVÁ, Júlia – SMETANOVÁ, Yulia: Slovenskí jazykovedci: Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (2001 – 2005). Bratislava: Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2009. 509 s. In: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV [online]. [Citované 30. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• MASÁR, Ivan: Profesor Horecký už nepríde... (8. 1. 1920 – 11. 8. 2006). In: Kultúra slova, 2006, roč. 71, č. 4, s. 226 – 228.
• ONDREJOVIČ, Slavomír: Dielo profesora Horeckého uzavreté. In: Slovenská reč, 2006, roč. 71, č. 4, s. 249 – 254.
• Prof. PhDr. Ján Horecký DrSc., Dr. h. c. († 86 r.). In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Kalendár výročí regionálnych osobností a udalostí v roku 2016 (okresy Považská Bystrica, Púchov a Ilava). [Zostavila: Alena Zelenáková]. Považská Bystrica: Považská knižnica Považská Bystrica v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja 2015, ISBN 978-80-972143-1-9. In: PK PB [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Kalendár výročí regionálnych osobností Turca na rok 2011. [Zostavila Taťana Sivová]. In: Martin: Turčianska knižnica v Martine. [online]. 167 s. ISBN 978-80-970783-0-0. [Citované 10. 5. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Kalendárium 2016: AUGUST 2016 [online]. In: Národné osvetové centrum. [Citované 31. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Kalendár výročí osobností a udalostí okresov Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín v roku 2016. [Zostavila: Mgr. Petra Dombaiová]. Trenčín: Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne v decembri 2015. ISBN 978-80-85135-53-4. In: VKMR [online]. [Citované 3. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Melánia Nemcová In: Obec Plavnica [online]. [Citované 15. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Ivan Parík In: Hudobné centrum [online]. [Citované 15. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• LT-38 - V-3024: monografie jednoho vozu. In: Válka In: Web [online]. [Citované 15. 7. 2016]. Dostupné na internete: <T U>.
• GODÁROVÁ, Katarína: Ivan Parík. In: 100 slovenských skladateľov. [Ed. Marián Jurík, Peter Zagar.] Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 223.
• Martin Lacko: Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942-1943, vydavateľ Ústav pamäti národa, Bratislava 2007, ISBN 978-80-969699-4-4. In: Ústav pamäti národa [online]. [Citované 15. 7. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>. S. 152 – 154.
• BARTOŠOVÁ Zuzana: Osamelý Matuštík odišiel nenápadne.  In: SME [online]. Uverejnené: 20. 9. 2006. [Citované 15. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Doc. PhDr. Radoslav Matuštík CSc. In: Osobnosti [online]. [Citované 15. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Pred piatimi rokmi zomrel Július Satinský. In: SME [online]. [Citované 15. 7. 2016]. Uverejnené: 28. 12. 2007. Dostupné na internete: <TU>.
• Kuzmáy Karol. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, s. 329 – 330.
• Karol Kuzmány: autor na dnes. In: Rozhlas.sk[online]. [citované 14. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Karol Kuzmány: autor na dnes. In: Rozhlas.sk[online]. [citované 14. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Karol Kuzmány: In: Osobnosti[online]. [citované 14. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.