Výročia osobností – DECEMBER 2016

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ V DECEMBRI 2016

JÁN KOŠKA (* 1. 12. 1936 – † 11. 5. 2006) - 80. VÝROČIE NARODENIA, 10. VÝROČIE ÚMRTIA

* 1. 12. 1936 sa narodil v Budinej Ján Koška († 11. 5. 2006 Bratislava), PhDr. , DrSc., Dr. h. c., slovenský literárny vedec, básnik a prekladateľ, bulharista.

STANISLAV VRBKA (* 22. 3. 1934 – † 1. 12. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 1. 12. 1991 zomrel Stanislav Vrbka (* 22. 3. 1934), slovenský teatrológ, divadelný historik, prvý riaditeľ Divadelného ústavu v Bratislave.

JOZEF IGNÁC BAJZA (* 1. 12. 1836 – * 5. 3. 1755) – 180. VÝROČIE ÚMRTIA

† 1. 12. 1836 zomrel v Bratislave Jozef Ignác Bajza (* 5. 3. 1755 v Predmieri), slovenský osvietenský prozaik, satirický básnik, polemik, katolícky farár, autor prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1784). Napísal zbierku aforizmov Rozličných veršuv knižka prvňa (1782, cenzor ju zakázal vytlačiť), Anti-Fándly, hanopis na adresu Juraja Fándlyho (1789), Slovenské dvojnásobné epigrammata, jednako-konco-hlasné a zvuko-mírne (1794) a Slovenské dvojnásobné epigrammata (1794). Druhá knižka obsahujícá zvuko-mírné, knihu anekdôt, humoristických rozprávaní, poviedok a hádaniek Veselé účinki, a rečeňí, které k stráveňu trúchľivích hoďín zebral a vidal... (1795).

IGOR PAVOL ZOCH (* 13. 12. 1882 – † 1. 12. 1916) – 100. VÝROČIE ÚMRTIA

† 1. 12. 1916 zomrel na talianskom fronte Igor Pavol Zoch (* 13. 12. 1882 Jasenová), slovenský národný pracovník, publicista, lekár. Medicínu študoval na lekárskej fakulte univerzity v Budapešti, vo Viedni. Počas štúdií sa zapájal do národného študentského hnutia, člen výboru Slovenského spolku v Budapešti, podpredseda slovenského literárneho spolku Národ vo Viedni, v oboch prednášal vlastné práce a preklady. Po skončení štúdií pôsobil ako lekár v Sinovirskej Poľane (Podkarpatská Rus), od r. 1914 účastník prvej svetovej vojny, dvakrát bojoval na ruskom bojisku, napokon na talianskom bojisku, zomrel na následky zranenia otravnými látkami.

EMA LACKOVIČOVÁ (* 2. 12. 1916 – † 26. 5. 1960) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 12. 1916 sa narodila v Bratislave Ema Lackovičová († 26. 5. 1960 Bratislava), slovenská herečka, predstaviteľka charakterových postáv. Pôsobila v Krajovom divadle v Nitre, v Dedinskom divadle v Trnave (1955 – 1959) a v Krajovom divadle v Trnave (1960).

BRONISLAV KRIŽAN (* 3. 12. 1941 – † 20. 12. 2012) - 75. VÝROČIE NARODENIA

* 3. 12. 1941 sa narodil v Bratislave Bronislav Križan († 20. 12. 2012 Bratislava), slovenský divadelný, filmový a televízny herec, pedagóg.

AMBRO PIETOR (* 5. 10. 1843 – † 3. 12. 1906) – 110. VÝROČIE ÚMRTIA

† 3. 12. 1906 zomrel v Martine Ambro Pietor (* 5. 10. 1843 v Bobrovci), slovenský novinár, redaktor, národnokultúrny činiteľ.

EDMUND GWERK (* 15. 2. 1895 – † 4. 12. 1956) - 60. VÝROČIE ÚMRTIA

† 4. 12. 1956 zomrel v Bratislave Edmund Gwerk (* 15. 2. 1895 Banská Štiavnica), slovenský maliar, jeden z najvýraznejších maliarov medzivojnového a povojnového obdobia, ľavicový intelektuál, spoluúčastník ilegálneho antifašistického hnutia v 2. svetovej vojne a príprav Slovenského národného povstania.  Vyštudoval právo v Pešti, vo Viedni a v Prahe. Začas bol redaktorom pražských Národných listov, potom redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Od roku 1870 pôsobil v Martine ako redaktor (1874 – 1898 zodpovedný redaktor) Národných novín. V rokoch 1881 – 1906 vydával a redigoval časopis Národný hlásnik. V publicistickej práci sa zaoberal najmä hospodárskou a sociálnou problematikou. Šírením osvety sa usiloval o hmotné a duchovné povznesenie slovenského ľudu. Veľkú pozornosť venoval súvekému politickému vývinu a národným otázkam. Svoje názory zhrnul aj v brožúre Nápor – odpor (1905). Za novinársku činnosť ho prenasledovali i väznili. Okrem žurnalistiky a politiky sa zapájal aj do širšieho spoločenského, kultúrneho i hospodárskeho diania na Slovensku i v jeho centre v Martine. Patril k aktívnym činiteľom viacerých kultúrnych spolkov ako Živena, Matica slovenská, Spolok svätého Vojtecha, Turčianske kasíno, Tatra banka a ďalších.

SLAVO ZÁHRADNÍK (* 10. 7. 1937 – † 5. 12. 1991) - 25. výročie úmrtia

† 5. 12. 1991 zomrel Slavo Záhradník (* 10. 7. 1937 Nižná Boca), slovenský divadelný, televízny, filmový a rozhlasový herec.

VIKTOR TRSTENSKÝ (* 28. 3. 1908 – † 7. 12. 2006) –10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 7. 12. 2006 zomrel v Trstenej Viktor Trstenský (* 28. 3. 1908 Trstená), Monsg., slovenský náboženský spisovateľ, katolícky kňaz, pápežský prelát, politický väzeň. Narodil sa do roľníckej rodiny ako deviate dieťa. Študoval na gymnáziu v Trstenej, Trnave a Levoči, teológiu v seminári Spišskej Kapitule (od r. 1926), za r. k. kňaz ho vysvätil (1931) biskup Vojtašák. Od začiatku svojej činnosti sa aktívne venoval práci s mládežou, vyučoval náboženstvo a viedol rozličné spolky. Pod pseudonymom Magurčan prispieval do tlače, kde kritizoval morálku príslušníkov štátnej polície. Pôsobil ako kaplán v Levoči, farár v Dolnom Kubíne (od r. 1938). Keďže verejne vystupoval proti totalitnému komunistickému režimu a bránil práva veriacich katolíkov, bol preto nespravodlivo prenasledovaný, odsúdený, väznený a trýznený na viacerých miestach vtedajšieho Česko-Slovenska (prvý raz bol zatknutý R. 1949 a do r. 1954 ho väznili vo viacerých väzniciach, r. 1958 ho zatkli druhý raz): v Žiline, Ilave, Hronci, Novákoch, Trenčíne, Močenku-Sládečkovciach, Leopoldove, Handlovských a Jáchymovských baniach, Svatopluku, Ruzyni, Pezinku, Svätej Dobrotivej, Plzni, Rokycanoch, Zvolene, Banskej Bystrici, Olomouci, Pankráci a Mírove. Spolu prežil dvadsaťštyri rokov v rozličných väzniciach a táboroch. V pastorácii pôsobil 25 rokov. Zredigoval Pamätnicu rímsko-katolíckeho kostola. Autor biografického diela Život biskupa Jána Vojtaššáka a Sila viery, sila pravdy, autobiografických kníh Ako svedectvo, Nemohol som mlčať, Nemôžem mlčať a iné. Dňa 4. januára 1994 ho za celoživotné zásluhy pre dobro Cirkvi a spoločnosti pápež Ján Pavol II. ocenil titulom pápežský prelát (na fotografii vrpavo), keď ho vymenoval za honorárneho preláta a člena najvyššej trónnej asistencie pápeža, s následným právom členstva v Ráde meča a klobúka (Ordini di Cappa i Spada). K titulu pápežského preláta sa automaticky pripája funkcia tajomníka (cubicularius intimus adlectus supra numerum) a komorníka (cubicularius honorarius) Svätého Otca, Jána Pavla II. Roku 2000 ho prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster ocenil vysokým štátnym vyznamenaním Pribinov kríž I. triedy za zápas o ľudské práva a osobnú odvahu.

JÚLIUS MÉSÁROŠ (* 28. 11. 1923 – † 9. 12. 2006) - 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 9. 12. 2006 zomrel Július Mésároš (* 28. 11. 1923 Čaka), PhDr., DrSc., významný slovenský historik. Narodil sa v rodine drobného roľníka. Jeho rodná obec Čaka v okrese Levice bola v období 2. svetovej vojny okupovaná Maďarskom. Jeho otec bol za svoje národné presvedčenie väznený a to determinovalo aj demokratické presvedčenie a záujem o kultúru vlastného národa u dospievajúceho syna. Absolvoval FK UK odbor história a filozofia (1950). Bol pracovníkom Ústavu pre sociálny výskum SAVU (1950 – 1951),  tajomníkom redakcie Historického časopisu (1953 – 1955) a vedeckým tajomníkom (do 1966), resp. podpredsedom (od 1966) Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.  V r. 1958 získal vedeckú hodnosť CSc. za prácu Roľnícka a národnostná otázka na Slovensku 1848 – 1900. Od začiatku 60. rokov sa začal intenzívne zaujímať o politickú a kultúrnu stránku národnoemancipačného procesu v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Vo svojich prácach tohto obdobia kládol dôraz na osvetlenie politického, sociálneho i kultúrneho vývinu slovenskej spoločnosti v podmienkach tlaku maďarských politických síl proti prejavom slovenskej národnej identity. Takým bolo aj syntetické dielo Dejiny Slovenska II, za ktoré získal v r. 1968 hodnosť DrSc. V SAVU a SAV pracoval vyše dvadsať rokov, kým ho v roku nevylúčili z KSS a neprinútili odísť zo SAV so zákazom publikačnej činnosti. Neskôr bol pracovníkom Historického ústavu Slovenského národného múzea (1975 – 1984), od roku 1980 ako vedúci Oddelenia dejín kultúry, odkiaľ odišiel do dôchodku. Po roku 1989 znova začal pôsoboť ako pracovník Historického ústavu SAV – vedúci oddelenia dejín 19. storočia, v 90. rokoch sa venoval najmä otázkam maďarizácie, do dôchodku po druhý raz odišiel v roku 1996. Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal pôvodne najmä problematikou roľníckej otázky na Slovensku v 19. storočí, neskôr celkovým vývojom Slovenska v 19. storočí (so zameraním na národné hnutie, roľníctvo, Ľ. Štúra a meruôsme roky). Zúčastňoval na tvorbe syntetických Dejín Slovenska II. a III. Bol autorom hesiel z našich a svetových dejín pre Encyklopédiu Slovenska a encyklopedický časopis Pyramída. Bol autorom monografií K problematike prežitkov feudalizmu na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (1955), Roľnícka a národnostná otázka na Slovensku 1848 – 1900. K problematike feudálnych prežitkov (Bratislava 1959), Uhorsko a spolužitie jeho národov (1996) a i. Bol držiteľom Zlatej medaily SAV a Ceny Daniela Rapanta.

STANISLAV KMEŤ (* 10. 12. 1916 – († 7. 12. 2002) - 100. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 12. 1916 sa narodil v Dačovom Lome Stanislav Kmeť († 7. 12. 2002 Banská Bystrica), slovenský kultúrny pracovník, divadelný a folklórny činovník, spoluzakladateľ a riaditeľ Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici, Spevohry DJGT v Banskej Bystrici.

DUŠAN MAKOVICKÝ (* 10. 12. 1866 – 12. 3. 1921) – 150. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 12. 1866 narodil sa v Ružomberku Dušan Makovický († 12. 3. 1921 tamže), slovenský publicista, spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ, tolstojovec, osobný lekár a priateľ ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorého navštívil v Jasnej Poľane (Rusko), kde žil aj po jeho smrti. Bol propagátorom tolstojizmu, v časopisoch publikoval Tolstého listy, preklady jeho menších beletristických prác, články o ňom, zápisky z ich stretnutí. Vydával preklady jeho diel.  Napísal odborné dielo Trachóm (1899, Skalica) a knihy Jasnopoľanskije zapiski, I. a II. zväzok (1922/1923, Moskva), U L. N. Tolstogo 1904 – 1910, I. – IV. zväzok (1979, Moskva). Jeho Jasnopolianske zápisky sú kronikou života Tolstého a jeho rodiny i spoločensko-kultúrnych pomerov v Rusku.

Lev Nikolajevič Tolstoj a Dušan makovický (vpravo)

ALOJZ ŠTRÓBL (* 21. 6. 1856 – † 13. 12. 1926) - 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 12. 1926 zomrel v Budapešti Alojz Ján Viliam Štróbl (* 21. 6. 1856 Kráľova Lehota), uhorský sochár slovenského pôvodu, jedna z najvýraznejších postáv stredoeurópskeho sochárstva svojich čias, vedúca osobnosť uhorského sochárstva na prelome 19. a 20. stor. narodil z manželstva Jozefa Stróbla a Karolíny, rodenej Výrostkovej, v lokalite Frischfeuer neďaleko od dedinky Kráľova Lehota. Jeho otec pochádzal zo Sliezska a bol zamestnancom v sliezskych železiarňach arcivojvodu Alberta. Študoval  na hlavnej normálnej škole v Liptovskom Hrádku (1866 – 1869), na gymnázium v Levoči (1869 – 1873). Ešte pred maturitou ho otec povolal v hámri pri rodnom dome, kde sám pracoval. Vďaka príhovoru strýka sa Alojz rozhodol skúsiť šťastie ako modelár v železiarňach v českom Třinci (1873 - 1874). Po úspešnom pôsobení na učňovke sa roku 1874 zapísal na viedenskú Umeleckopriemyselnú školu (Kunst-gewerbeschule), kde sa zdokonaľoval najmä v sochárstve (od roku 1876). Po ukončení štúdia na Umeleckopriemyselnej škole sa zapísal na viedenskú Akadémiu (1876 – 1880) kde ho viedol ho profesor Kaspar von Zumbusch. Vynikal najmä v sochárstve, ktorému ostal verný do konca života. Od roku 1881 žil trvalo v Budapešti, ale letá trávil v rodisku. Na prelome 19. a 20. storočia bol už vedúcou osobnosťou uhorského sochárstva. Ešte ako mladý vynikol svojou sochou nazvanou Perzeus (1878). Počas desaťročí vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení. Svoj ateliér mal v známej umeleckej záhrade zvanej Epreskert, v VI. budapeštianskom okrese. Bol veľmi obľúbeným a vyhľadávaným sochárom, jeho tvorbu ocenil aj panovník František Jozef I., ktorého bustu Stróbl vytvoril (1884). Ďalšie diela: Socha Franza Liszta na priečelí opery v Budapešti (1882), Socha Rybárky (1884), Pomník Jánosa Aranyho pri budove Maďarského národného múzea (1893), Studňa kráľa Mateja na Budínskom hrade (1904), Jazdecká socha kráľa sv. Štefana na Budínskom hrade (1906) a i.

BENEDIKT SŐLŐŠI (* 1609 – † 15. 12. 1656) – 360. VÝROČIE ÚMRTIA.

† 15. 12. 1656 zomrel v Kláštore pod Znievom Benedikt Sőlőši (* 1609 v Rybníku nad Hronom), kazateľ, pedagóg, zostavovateľ prvého slovenského katolíckeho spevníka.

ŠTEFAN KRIŽAN (* 15. 12. 1826 – † 14. 2. 1894) - 190. VÝROČIE NARODENIA

* 15. 12. 1826 sa narodil v Adamovských Kochanovciach Štefan Križan († 14. 2. 1894 Stankovce), slovenský národný buditeľ, spisovateľ.

Zdroje:

• Alojz Ján Viliam Štróbl. In: Osobnosti [online]. [Citované: 3. 12. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Kalendár výročí osobností a udalostí okresov Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín v roku 2016. [Zostavila: Mgr. Petra Dombaiová]. Trenčín: Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne v decembri 2015. ISBN 978-80-85135-53-4. In: VKMR [online]. [Citované 19. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Juraj Potúček. In: Hudobné centrum [online]. Aktualizované: 13. 10. 2016 [citované: 3. 12. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Kalendár výročí regionálnych osobností Turca na rok 2011. [Zostavila Taťana Sivová]. In: Martin: Turčianska knižnica v Martine. [online]. 167 s. ISBN 978-80-970783-0-0. [Citované 19. 8. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
• Kalendárium: December. In: Opera Slovakia [online]. [Citované: 3. 12. 2016]. <TU>.
• MAŤOVČÍK, Augustín: Biografický slovník dejateľov Oravy. Námestovo: Štúdio F, 2010. ISBN 978-80-89070-45-9.
• MIKUŠ, Tibor, a kol.: Kultúrno-historický kalendár Trnavského samosprávneho kraja. [Zostavovateľ: Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave]. 3. rozšírené vyd. Trnava: Trnavský samosprávny kraj, 2012. 205 s. ISBN: 978-80-971174-4-3.
• V decembri si pripomíname. [Vypracovala Ľubica Luptáková]. In: Oravská knižnica [online]. [Citované: 3. 12. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Viktor Trstenský. In: Wikipédia. [online]. [Citované: 3. 12. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Viktor Trstenský (1908 - 2006). In: Ústav pamäti národa [online]. [Citované: 3. 12. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
• Výročia: December 2016. In: Národná osveta [online]. [Citované: 3. 12. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.