Výročia osobností – MAREC 2016

01.03.2016 09:07

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ – V MARCI 2016

 

PAVOL UŠÁK OLIVA  (* 1914 – † 1941) – 75. VÝROČIE NARODENIA

 † 1. 3. 1941 zomrel v Kvetnici (dnes Poprad-Kvetnica)  Paľo Oliva, vl. menom Pavol Ušák (* 16. 11. 1914 Kátlovce), básnik, esejista, rímskokatolícky kňaz, príslušník mladšej generácie katolíckej moderny. Prvé básne publikoval časopisecky, čerpal z podnetov symbolizmu a poetizmu, jeho poézia patrí k umeleckým vrcholom katolíckej moderny, charakterizuje ju snová obrazovosť, lyrizmus, melancholizmus a reflexívnosť, tendencie k surrealistickej poetike. Už v mladom veku ochorel na tuberkulózu, z ktorej sa liečil vo Vysokých Tatrách, no napokon jej podľahol. Prvé verše publikoval v časopisoch Prameň, Saleziánske zvesti, Kultúra, Svojeť a Elán. Napísal súkromnú bibliofíliu Čierne kvietie (1934) a jedinú za života uverejnenú zbierku poézie Oblaky (1939). Zbierku jeho nepublikovaných diel a spomienkovú publikáciu s názvom Tak umieral básnik Paľo Oliva zostavili Janko Silan a Mikuláš Šprinc (1942). Výber z jeho básní zostavil Štefan Moravčík Bozk pozná smútok úst… (1991). V r. 2004 vyšlo súborné dielo 1 – 2  pod názvom Torzo literárneho diela a Tak umieral a žije Paľo Oliva. V Poprade je po Pavlovi Ušákovi Olivovi pomenované cirkevné gymnázium, jeho meno nesie súťaž v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby Kátlovce Paľa Ušáka-Olivu.

 

ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ (* 26. 4. 1872 – † 2. 3. 1951) – 65. VÝROČIE ÚMRTIA

 † 2. 3. 1951 zomrela v Novom Meste nad Váhom Ľudmila Podjavorinská (vl. menom Ľudmila Riznerová (* 26. 4. 1872, Horné Bzince, teraz Bzince pod Javorinou), spisovateľka, poetka a publicistka, prvá slovenská poetka knižne vydaných básní, známa hlavne ako autorka kníh pre deti. Svoje prvé práce uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a časopise Vlasť a svet, jej prvé diela vychádzali od roku 1892 v Národných novinách a Slovenských pohľadoch. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia realizmu, kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín alebo Jozef Gregor Tajovský. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti. Z vesny života (1895) bola zbierka, do ktorej zaradila lyrické verše ranej mladosti, plné sentimentálnych snov, ale aj reálnych túžob po ľudskom šťastí a bolesti z prvých sklamaní. Kritiku meštianskej spoločnosti a jej morálky podala vo veršovaných poviedkach Po bále (1903), Na bále (1909) a Prelud (1915). V 20. rokoch 20. storočia sa v jej tvorbe pre deti ustálil epický žáner, najmä veršované rozprávky o zvieratkách. Najskôr zveršovala anekdoty zo života ľudí, zasadené do sveta zvierat, napríklad Medový hrniec (1930), potom príbehy zvieracích hrdinov ako Zajko-Bojko (1930) a Čin-Čin (1943). Vrchol veršovanej epiky dosiahla v baladách zahrnutých do zbierok Balady (1930) a Balady a povesti (1946).

 

ALOJZ MARTINEC (* 26. 8. 1917 – † 2. 3. 1996) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 2. 3. 1996 zomrel v Bratislave (pochovaný je v Čiernych Kľačanoch) Alojz Martinec (* 26. 8. 1917 Čierne Kľačany), ThDr., kňaz, vysokoškolský pedagóg. Gymnázium absolvoval v Zlatých Moravciach, teológiu v Bratislave. Doktorát z teológie získal obhajobou dizertačnej práce z odboru katolíckej morálky na tému Trest smrti a štátna autorita (1946). Ako kaplán pôsobil v Dolnej Krupej a v Novom Meste nad Váhom. V Trnave pôsobil ako profesor náboženstva na biskupskom gymnáziu. Neskôr bol správcom farnosti v Dolnej Krupej. Potom pôsobil na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1953), kde dvakrát zastával funkciu prodekana (1953 – 1957, 1965 – 1968). Po nástupe na fakultu sa habilitoval prácou Biblické prednášky zo Starého zákona, ktorá vyšla knižne ako skriptum pod zmeneným názvom Prednášky z biblickej archeológie (1965, 2. vyd. 1969). Od r. 1965 bol profesorom Starého zákona, biblických vied, neskôr aj archeológie a biblických jazykov. Zaslúžil sa o liturgickú reformu na Slovensku. Lektoroval  Lekcionár I – XIII (Trnava 1969 – 1972), spolupracoval na preklade Rímskeho misála a ďalších liturgických kníh. Dlhé roky redigoval Katolícke noviny a v rockoch 1978 – 1984 bol ich šéfredaktorom. Po roku 1989 spolupracoval na príprave ekumenického prekladu Svätého písma. Prekladal z hebrejčiny a arabčiny.

 

EUGEN RUFFINY (* 3. 3. 1846 – 13.1.1924) – 170. VÝROČIE NARO­DENIA

* 3. 3. 1846 sa narodil sa v Dobšinej Eugen Ruffiny († 13. 1. 1924 tamže), banský inžinier, hospodársky pracovník, spoluobjaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne. Rodina Ruffinyiovcov pochádzala z Talianska, do Dobšinej sa prisťahovali ako banskí odborníci, jeho otec Pavol bol banský inžinier a vynikajúci banský merač. E. Ruffiny sa roku 1869 sa s priateľom Gustávom Langom, policajným úradníkom, vybral k priepasti blízko Dobšinej, kde našli úzky otvor do hlbokého podzemia. E. Ruffinyi dospel k záveru, že vnútro vrchu Duča v sebe ukrýva jaskyňu, a tak sa dohodli, že sa neskôr pokúsia sa priestory preskúmať. Dňa 15. júna 1870 začali spolu s A. Megom prieskumom jaskyne. Eugen Ruffinyi istený svojim priateľmi na konopnom lane vstúpil do podzemia ako prvý. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Na počesť Eugena Ruffínyiho pomenovali Základnú školu v Dobšinej.

 

PAVOL HUDEC (* 4. 3. 1906 – † 21. 5. 1981) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 4. 3. 1906 sa narodil v Tisovci Pavol Hudec († 21. 5. 1981 Rimavská Sobota), učiteľ a osvetový pracovník. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave, pôsobil v Čani a v Tisovci ako učiteľ, okresný inšpektor v Hnúšti. Venoval sa osvetovej a vlastivednej činnosti, dirigoval mužský spevokol, v roku 1947 založil a dirigoval ženský spevokol, spracoval dejiny divadla v Tisovci, autor článkov v regionálnych periodikách.

 

ANNA ĽUDMILA HROBOŇOVÁ (* 18. 9. 1906 – † 4. 3. 1946) – 110. VÝROČIE NARODENIA a 70. VÝROČIE ÚMRTIA

† 4. 3. 1946 zomrela v Martine Anna Ľudmila Hroboňová (* 18. 9. 1906 tamže), organizátorka ženského hnutia. Absolvovala meštiansku školu a obchodnú akadémiu v Martine. Bola predstaviteľkou ženského hnutia na Slovensku. Sústredila sa najmä na organizačnú a ľudovýchovnú oblasť. Organizovala osvetové kurzy a školenia pre ženy a dievčatá. Publikovala v Živene a Národných novinách.

 

EMANUEL MARŠÍK (* 24. 12. 1875 – † 5. 3. 1936) – 80. VÝROČIE ÚMRTIA

† 5. 3. 1936 zomrel v Tábore (Česko) Emanuel Maršík (* 24. 12. 1875 Spálené Poříčí, Česko), český hudobný skladateľ, organizátor hudobného života, právnik, pôsobiaci aj v Bratislave ako zástupca župana a vládny radca, neskôr prednosta kultúrneho odboru a šéf prezídia Krajinského úradu v Bratislave. Zaslúžil sa o rozvoj hudobného života, bol predsedom hudobného odboru Umeleckej besedy slovenskej, zakladajúcim podpredsedom Družstva Slovenského národného divadla, podpredsedom kuratória Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko, predsedom ochotníckeho orchestrálneho združenia Slovenská filharmónia v Bratislave. Komponoval piesne, zbory, komorné a orchestrálne skladby, jeho opery Černý leknín a Studentská láska uviedlo SND.

 

MICHAELA GERBELOVÁ, ROD. SIEGLOVÁ (* 11. 6. 1940 – † 5. 3. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 5. 3. 1986 zomrela v Trnave Michaela Gerbelová, rod. Sieglová (* 11. 6. 1940 Trnava), RNDr., biochemička, poetka, výrazná kultúrno-spoločenská osobnosť. Pôsobila ako profesorka na Strednej zdravotníckej škole v Trnave. Zomrela predčasne. Pri dvadsiatom výročí úmrtia jej vyšla zbierka básní pod názvom Poézia.

 

ŽIGMUND PAULINY-TÓTH (* 12. 5. 1865 – † 6. 3. 1906) – 110. VÝROČIE ÚMRTIA

† 6. 3. 1906 zomrel v Martine Žigmund Pauliny-Tóth (* 12. 5. 1865 Skalica), národohospodár, spisovateľ. Pseudonym: Vilinský. Absolvoval ľudovú školu v Martine, lýceum v Bratislave, ekonomickú školu v Prahe. Pôsobil ako úradník, zástupca riaditeľa, riaditeľ Tatra banky v Martine. Za členstvo v študentskom spolku Zora ho vylúčili zo škôl v Uhorsku. Zúčastňoval sa na rozvoji priemyslu v Martine. V literatúre zasiahol do formovania druhej vlny slovenského literárneho realizmu. Písal fejtóny, besednice, cestopisy, spoločenské prózy, štúdie o priemysle a obchode. Bol redaktorom Slovenských pohľadov a členom redakčného okruhu Národných novín. Hral a spieval v Slovenskom spevokole.

 

 

JOZEF NIŽNÁNSKY (* 30. 8. 1903 – † 7. 3. 1976) – 40. VÝROČIE ÚMRTIA

 † 7. 3. 1976 zomrel v Bratislave Jozef Nižnánsky (* 30. 8. 1903 vo Veľkých Brestovanoch, teraz súčasť obce Brestovany), umelecké meno Jožo Nižnánsky, spisovateľ prozaik, prekladateľ z maďarskej, ruskej, nemeckej, francúzskej a litovskej literatúry, autor populárnych dobrodružno-historických románov a povestí. Ppeudonymy: J. N. Blavský, Jony, Klára Štefková, Pavol Záruba. Pracoval ako novinár, bol redaktorom viacerých časopisov (Slovák, Slovenská politika, Nový svet, ktorý aj vlastnil, Slovenský týždenník), šéfredaktorom obrázkového týždenníka Čas v obrazoch (nahradil Nový svet) a Demokratického týždenníka, redaktorom vo Vydavateľstve ROH, redaktor Sveta socializmu a redaktorom v Slovenskom nakladateľstve detskej literatúry a Mladých liet. Patril dlhé desaťročia medzi najpopulárnejších slovenských spisovateľov, v mnohých čitateľských anketách sa dlhodobo umiestňoval na prvých miestach. Do literatúry vstúpil ako básnik zemitých roľníckych tém (kritika ho označila za ruralistu), ale popularitu si získal ako autor série historicko-dobrodružných románov a povestí. Svoje romány nazýval „ľudovými“ a na výčitky, že nemajú umeleckú hodnotu, odpovedal, že nimi naučil slovenského človeka čítať. Mal pravdu, pretože čitateľ odchovaný populárnou maďarskou a nemeckou literatúrou sa mohol konečne „vyžiť“ v tvorbe, ktorá mu bola blízka nielen rečou, ale aj tým, čo prinášala, teda domácim obsahom. Je autorom básnickej zbierky Medzi zemou a nebom (1928, 2. dopl. vyd. 1973). Jeho populárne dobrodružno-historické romány vychádzali na pokračovanie v novinách a neskôr knižne a boli určené širokým čitateľským vrstvám: Čachtická pani (1932, Dobrodružstvá Mórica Beňovského (1933), Cholera (1934), Spišské tajomstvo (1934), Krásna Hedviga (1935), Studňa lásky (1935), Právo prvej noci (1937), Žena dvoch mužov (1937),  Bojnické kamenné dukáty (1960), Lásky Žofie Bosniakovej (1971). Vydal vyše dve desiatky prekladov z rozličných námetových oblastí nemeckej (Tisíc a jedna noc, S. Üstüngel a i.), maďarskej (G. Gárdoni, I. Köszegi, J. Heltai a i.), francúzskej (G. Sandová) a ruskej literatúry (S. N. Sergejev-Censkij, I. Muratov, J. Bessonov a i.).

 

ELO ŠÁNDOR (* 8. 3. 1896 – † 9. 1. 1952) – 120. VÝROČIE NARO­DENIA

 * 8. 3. 1896 narodil sa vo Vrbovom Elo Šándor († 9. 1. 1952 v Bratislave), prozaik, publicista. Pseudonymy: Dušan Lipnický, E. Š., Ján Kmec, Jano Ozembuch, Kanaček, Knahanac. Vyštudoval obchodnú akadémiu v Kolíne (1911 – 1914), po návrate z bojísk prvej svetovej vojny pracoval ako bankový úradník, bol uväznený v Ilave (1939), účastník SNP (1944), po jeho potlačení žil v ilegalite na kopaniciach v okolí Vrbového (1944 – 1945), po 2. svetovej vojne bol riaditeľom Investičnej banky v Bratislave (1945 – 1952). Debutoval divadelnou hrou Pán otec Kašník (1922), ťažisko jeho tvorby však bolo v humoristickej próze, vydal 3 zv. príbehov Sváko Ragan z Brezovej (1927, 1929 a 1931, televízna adaptácia 1978), životopis Pamäti náhradného učiteľa (1929); humoristické anekdoty, od 2. polovice 30. rokov jeho tvorba nadobudala prvky politickej satiry: Od Laborca, Hornádu, od Váhu i od Dunaja (1930), Figliari (1933), Rozmarné historky (1935), Zákonodarci (1936), Byrokrati, Pozor na mužov (obe 1945), Rozprávky z priečinka, Panská nemoc (obe 1946). Písal politickú ľavicovo orientovanú publicistiku a reportáže: Moje dojmy z ciest po ZSSR (1936), Bratislava – Moskva (1937), napísal memoárovú knihu Lesná správa (1946) a reportáž s názvom Ilava (1947). Jeho tvorbu dopĺňajú súkromné a príležitostné tlače, bol aj autorom odborných ekonomických úvah a publicistických politických komentárov.

 

ĽUDMILA ŠVEHLOVÁ  (* 9. 3. 1856 – 13.12.1926) – 160. VÝROČIE NARODENIA, 90. VÝROČIE ÚMRTIA

* 9. 3. 1856 zomrela v Martine Ľudmila Švehlová († 13.12.1926 Martin), kultúrna pracovníčka. Študovala na dievčenskom ústave v Banskej Bystrici. Pôsobila v Lazoch pod Makytou a v Martine. Spolu s manželom sa venovala ľudovýchovnej a osvetovej práci. Propagovala ľudové výšivky, tým podporila zárobkové možnosti žien z kopaníc. Bola zakladajúcou členkou Živeny, Lipy.

 

RADKA CHARFREITAGOVÁ (* 19. 11. 1974 – † 9. 3. 1996) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 9. 3. 1996 zomrela Trnava Radka Charfreitagová (* 19. 11. 1974 Trnava), športovkyňa, slovenská reprezentantka vo vrhu guľou a v hode diskom. Bola odchovankyňou AŠK Slávia Trnava a od r. 1994 štartovala za Bebet Bratislava. Študovala na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava. Zomrela po ťažkej chorobe vo veku 21 rokov. Na jej počesť sa koná memoriál vo vrhačskom viacboji žien.

 

 

 

AUGUST HORISLAV KRČMÉRY († 9. 3. 1891) – 125. VÝROČIE ÚMRTIA

† 9. 3. 1891 zomrel v Badíne August Horislav Krčméry (* 1. 11. 1822 v Horná Mičiná), evanjelický farár, hudobný skladateľ a publicista. Študoval na gymnáziu v Gemeri, na lýceu v Bratislave a Banskej Štiavnici, teológiu vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Tisovci (1844 – 1847), neskôr farár v Liptovskom Mikuláši, Hronseku a Badíne. Písal básne, články, národopisné príspevky, prekladal. Ako hudobný skladateľ zhudobnil texty mnohých básnikov, vydal spevník. Autor menších klavírnych skladieb, znalec slovenskej ľudovej piesne.

 

JÁN DÉRER (* 21. 12. 1922 – † 10. 3. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 10. 3. 1986 sa narodil v Martine Ján Dérer (* 21. 12. 1922 Martin), fotograf. Ako fotograf pôsobil vo firme Horník v Martine, v Poprade, vo firme Baťa vo Svite. Pôsobil ako povstalecký fotoreportér. Po ústupe povstania bol odvlečený do Nemecka, odkiaľ sa vrátil v lete 1945. Od roku 1945 pôsobil v Etnografickom ústave SNM v Martine. Ťažiskom jeho fotografickej tvorby boli tradície a kultúra vidieckeho človeka, príroda Veľkej Fatry. Výsledky jeho práce sa stali základom fotoarchívu Etnografického múzea SNM v Martine. Individuálne výstavy: Martin, Bratislava (1983), Čadca (1984). Obrazové publikácie: Gader (Martin, 1971, 1983), iné: Andrej Kmeť (Martin, 1959), Slovenské národné múzeum, Martin (Martin, 1961).

 

MATEJ HREBENDA (* 10. 3. 1796 – † 16. 3. 1880) – 220. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 3. 1796 sa v Rimavskej Píle narodil Matej Hrebenda († 16. 3. 1880 Hačava), ľudový spisovateľ a kolportér. Pre zlé rodinné pomery a slabnúci zrak nemohol chodiť do škôl a vzdelával sa sám. Živil sa ako mendík, od roku 1816 obecný hlásnik v Krokave, Hačave, kde sa v roku 1829 natrvalo usadil. Autor príležitostných a gratulačných veršov, zbieral ľudové piesne. Životné zážitky a osudy z ciest po Uhorsku opísal vo Vlastnom životopise. Vlastné knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku.

 

FEDOR NEMEC (* 11.2.1919 – † 11. 3. 1976) – 40. VÝROČIE ÚMRTIA

† 11. 3. 1976 zomrel v Martine Fedor Nemec (* 11.2.1919 Vrútky), husliar-amatér. Študoval na strojníckej škole v Banskej Bystrici. Pôsobil ako technik v ČSD-Dielne SNP vo Vrútkach. Huslista v zábavných orchestroch. Vypracoval vlastnú technológiu zhotovovania huslí. Roku 1968 začal zhotovovať husle podľa vlastnej konštrukcie. Na jeho najlepších nástrojoch hrali huslisti Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Patril medzi najlepších husliarov-amatérov Stredoslovenského kraja. Jeho husle sú vystavené v SNM v Bratislave a v Literárnohudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Vystavoval v Bojniciach a v Martine. Dielo: 16 huslí, 1 viola.

 

REHOR URAM-PODTATRANSKÝ (* 12. 3. 1846 – † 8. 9. 1824) – 170. VÝROČIE NARODENIA

* 12. 3. 1846 narodil sa v Liptovskom Mikuláši Rehor Uram-Podtatranský, občianskym menom Gregor Uram († 8. 9. 1824 v Košiciach), spisovateľ pre deti, literárny a kultúrny historik. Študoval na ev. lýceu v Banskej Štiavnici (1859 – 1967), na lekárskej fakulte univerzity vo Viedni (1868, nedokončil), zložil skúšky na učiteľskej prípravke v Kláštore pod Znievom (1872). Pôsobil ako učiteľ v Liptovskom Mikuláši (od r. 1867, r. 1912 ho penzionovali), žil v Košiciach (od r. 1920). Bohatú publikačnú činnosť rozvinul v Národných novinách, do ktorých prispieval poéziou, prózou, článkami, recenziami, prekladmi. Veršami i prózou prispieval do Včelky, Priateľa dietok, Novín malých a Zorničky. Autor poézie pre deti Zlaté perličky pre dobré detičky (1882), Pekné kvietky pre pilné dietky (1910), Milému dieťaťu, Pre domov (obe 1924), Na výslní (1925), prozaicko-výchovnej knižky Výlet do hory (1908), tvorby pre dospelých, ktorá vychádzala v časopisoch a kalendároch. Napísal historický román V zajatí (1893), romantizujúci „obrázok“ Srbský junák (1893), Rozprávky (1899), Poviestky (1908) a i. Zostavil tri zväzky Pohräbných veršov (1879, 1883, 1906, prvé 2 časti s K. Salvom). Vydal pamäti Rozpomienky a čty (1922). Napísal drámu Striga (1907). Dokumentárnu literárnohistorickú hodnotu majú príspevky v Slovenských pohľadoch (1894 – 96), uverejňované pod názvom Zemianski veršovníci slovenskí, a publikácia Kronika slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Sv. Mikuláši od roku 1837 –1908 (1909). Súborne jeho dielo vyšlo pod názvom Zobrané práce Rehora Urama-Podtatranského 1 – 3 (1922). Bol autorom učebníc, šlabikárov a čítaniek, prekladal hry z maďarčiny pre potreby ochotníkov.

 

SAMUEL FÁBRY (* 28. 4. 1769 – † 12. 3. 1826) – 190. VÝROČIE ÚMRTIA

† 12. 3. 1826 zomrel v Kladzanoch (okres Vranov nad Topľou) Samuel Fábry (* 28. 4. 1769 Rimavské Brezovo), evanjelický farár, učiteľ a veršovec. Študoval v Ožďanoch a na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako učiteľ a evanjelický farár na rozličných miestach. Autor príležitostných veršov a priekopník ovocinárstva na východnom Slovensku, prekladal z odborných zahraničných časopisov.

 

JÁN STRAKÚŠEK (* 13. 3. 1926 – † 17. 1. 2014) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 13. 3. 1926 sa narodil v Kovačici (Vojvodina, Srbsko) Ján Strakúšek († 17. 1. 2014 Kovačica), insitný maliar, predstaviteľ druhej generácie kovačickej insity. Maľoval výjavy z dedinského života, zátišia i portréty (považované za najlepšie z portrétnej tvorby kovačických maliarov). Vystavoval na kolektívnych aj individuálnych výstavách, okrem Kovačice najviac na Slovensku.

 

JOZEF ZAJKO (* 27. 4. 1923 – † 13. 3. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 3. 1991 zomrel v Bratislave Jozef Zajko (* 27. 4. 1923 Rybany-Borčany), tanečník, choreograf a tanečný pedagóg, priekopník slovenskej choreografie. Bol prvým slovenským choreografom Slovenského národného divadla, členom, sólistom, umeleckým šéfom Baletu SND. Vytváral choreografie aj pre operný súbor. Pôsobil aj v Brne a v Banskej Bystrici.

 

JÁN PETRIKOVICH (* 14. 3. 1846 – † 22. 5. 1914) – 170. VÝROČIE NARODENIA

* 14. 3. 1846 narodil sa v Radvani Ján Petrikovich († 22. 5. 1914 v Marti­ne), vlastivedný pracovník, múzejník, pub­licista, lekár. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, na lekárskej fakulte univerzity vo Viedni. Pôsobil ako súkromný lekár, stoličný lekár, primár stoličnej nemocnice, vedúci zdravotnej agendy okresnej nemocenskej pokladnice v Martine. Uplatnil sa v chirurgii, pediatrii a očnom lekárstve. Odborné články publikoval v Národných novinách, Sborníku, Časopise MSS a vo Wiener medizinische Presse. Vydal prácu o ochrane zdravia detí. Vypracoval históriu a charakter ľudového liečiteľstva v Turci. Všestranný národný pracovník, funkcionár spolku Tatran vo Viedni, v Martine sa pričinil o založenie MSS, prispel k budovaniu jej zbierok, zabezpečoval výstavbu prvej budovy múzea. Venoval sa numizmatike, archeológii, botanike, paleontológii a antropológii. V numizmatike sa stal uznávaným odborníkom. Archeologické výskumy robil na Považí, Orave, Liptove, v Turci a v okolí Trnavy. V poslednom období sa venoval botanike. Skúmal výskyt liečivých rastlín v Turci.

 

JOZEF KRESÁNEK  (* 20. 12. 1913 – † 14. 3. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 14. 3. 1986 zomrel v Bratislave Jozef Kresánek (* 20. 12. 1913 Čičmany), prof. PhDr., DrSc., hudobný skladateľ, univerzitný profesor, zakladateľská osobnosť modernej slovenskej muzikológie. Začínal ako referent hudobného odboru Matice slovenskej v Martine, potom vyše štyri desaťročia pedagogicky pôsobil na FF UK v Bratislave, bol aj externým riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV v Bratislave. Venoval sa hudobnej histórii a historiografii, metodologickým problémom, etnomuzikológii, hudobnej sociológii, problémom fenomenológie. Zo starého rukopisu prepísal a pripravil do tlače Zbierku piesní a tancov Anny Szirmay-Keczerovej (1967, vzácna baroková pamiatka). Hudobné centrum vydalo jeho práce v knihe Hudba a človek: Hudobné myslenie – sociálna funkcia hudby – hudobná psychológia (2000). Popri dominantnom vedeckom a pedagogickom pôsobení sa sporadicky venoval komponovaniu, autor diel pre sólový nástroj alebo ľudský hlas, komorných diel, orchestrálnych diel: Prelúdium a toccata (1960), Rapsódia (1986), zborové skladby. V skladateľskej tvorbe bol ovplyvnený slovenským folklórom.

 

JONÁŠ GOTTLIEB KRAMMER (* 15. 3. 1716 – † 15. 4. 1771) – 300. VÝROČIE NARODENIA

* 15. 3. 1716 sa narodil v Levoči Jonáš Gottlieb Krammer  († 15. 4. 1771 Prešov), maliar, pozlacovač. Bol činný ako portrétista v Levoči a Prešove (od r. 1746), kde maľoval podobizne spišských a východoslovenských zemanov a mešťanov a členov ich rodín, pracoval pri výzdobe interiéru dreveného artikulárneho ev. kostola v Kežmarku a pozlacoval organ kostola v Spišskej Novej Vsi.

 

IZA­BELA TEXTORISOVÁ (* 16. 3. 1866 – † 12. 9. 1949) – 150. VÝROČIE NA­RODENIA

* 16. 3. 1866 narodila sa v Ratkovej Iza­bela Textorisová († 12. 9. 1949 v Krupine, pochovaná je v Martine), učiteľka, poštová úradníčka a prvá slovenská botanička – amatérka. Pseudonymy: B. Rudinská, Slovenka. Krátko učila v Belej, potom pôsobila na pošte v Švermove a Blatnici. Zaujímala sa najmä o botaniku, tu zistila viaceré druhy a lokality vzácnych rastlín. Botanike sa začala naplno venovať v Turci. Botanizovala najmä v Blatnickej a Gaderskej doline, kde objavila niekoľko vzácnych druhov rastlín. Nadviazala osobný, písomný i výmenný styk s významnými botanikmi. Spolupracovala s A. Kmeťom, J. Ľ. Holubym a i. Svoje botanické skúsenosti publikovala v časopise Botanikai Kozlemények. Celoživotné dielo zhrnula v práci O turčianskej flóre, ktorá zostala v rkp. Popri botanike študovala aj hvezdárstvo, mineralógiu a speleológiu. Venovala sa práci v slovenskom ženskom hnutí. Pokúsila sa o literárnu tvorbu v časopisoch Ženské listy a Dívčí svět. Bola v styku s významnými predstaviteľkami Živeny, udržiavala kontakty s predstaviteľkami českej literatúry a ženského hnutia. Jej botanické dielo znamenalo prínos pre rozvoj slovenskej vedy.

 

ŠTEFAN NÁHALKA (* 16. 3. 1916 – † 6. 3. 1975) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 16. 3. 1916 narodil sa v Liptovskej Tepličke Štefan Náhalka († 6. 3. 1975 v Ríme), organizátor náboženského a kul­túrneho života slovenských katolíkov v zahraničí.

 

GUSTÁV VALACH (* 16. 1. 1921 – † 27. 4. 2002) – 95. VÝROČIE NARODENIA


* 16. 3. 1921 sa narodil v Hontianskych Nemciach GUSTÁV VALACH († 27. 4. 2002), divadelný a filmový herec, bývalý člen Činohry SND v Bratislave, výrazná herecká osobnosť, ktorá sa okrem divadla prejavila v mnohých televíznych inscenáciách,  filmoch a rozhlasových dramatizáciách. Od roku 1946 až do odchodu do dôchodku v roku 1992 bol členom činohry Slovenského národného divadla, s vynútenou prestávnkou v rokoch 1959 – 1963, keď musel z politických dôvodov divadlo opustiť a pracoval ako robotník. Vynikol v rázovitých, psychologicky zložitých a životom poznačených postavách, nazabudnuteľný bol jeho sugestívny podmanivý barytón, sonórny hlas a ostrosť artikulácie. Režisér Karol L. Zachar ho obsadil do legendárneho folklórneho pásma Rok na dedine (1948), neskôr vytvoril postavu majetného dedinského gazdu Palčíka v Tajovského Statkoch-zmätkoch (1950) a postavu Baču Ondreja v Stodolovej hre Bačova žena (1963), opäť v réžii K. L. Zachara. Účinkoval v hrách Š. Králika, V. Egriho, L. Mňačka, I. Bukovčana, P. Karvaša, P. Zvona, J. Soloviča, L. Ťažkého, O. Zahradníka či P. Kováčika. Účinkoval aj v inscenáciách svetových dramatikov, najmä v hrách W. Shakespeara, aj v hrách F. Schillera, H. Ibsena, E. Rostanda, I. Madacha, F. M. Dostojevského, J. N. Nestroya, B. Brechta, W. Saroyana či T. Williamsa. Vytvoril rozmanité postavy v 33 hraných filmoch pre kiná, z toho bolo 20 slovenských a 13 českých filmov, obsadzovali ho vtedajšie režisérske esá, z domácej scény to boli Bahna, Medveď, Grečner, Barabáš, Uher, Hollý, z českej filmovej scény Cikán, Kubásek, Kachyňa, Vláčil, Kadár, Klos, Mach, Makovec. Bol národne uvedomelý, hlboko veriaci človek, hlásiaci sa k rímsko-katolíckej cirkvi, večne hľadajúci pravdu a spravodlivosť. Po roku 1989 sa začal výrazne angažovať aj v spoločenskom živote. Bol pri zrode samostatnej Slovenskej republiky a aktivizácii Matice slovenskej. V roku 2012 ho posmrtne vyznamenal prezident za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky Pribinovým krížom II. triedy.

 

JOZEF KELLO (* 18. 10. 1889 – † 17. 3. 1951) – 65. VÝROČIE ÚMRTIA

† 17. 3. 1951 zomrel v Bratislave Jozef Kello (* 18. 10. 1889), jeden z prvých slovenských profesionálnych hercov, spoluzakladateľ SND v Bratislave.

 

GEJZA VÁMOŠ († 18. 3. 1956 – * 22. 12. 1901) – 60. VÝROČIE ÚMRTIA

† 18. 3. 1956 zomrel v Muriaé (Brazília)  Gejza Vámoš (* 22. 12. 1901 Dévabánya, Maďarsko), MUDr., slovenský prozaik židovského pôvodu, redaktor, lekár. Patrí k významným spisovateľom medzivojnového obdobia. Pracoval ako asistent v Prahe na Ústave balneológie a fyziatrie u prof. Cmunta (1928), ktorý počas letných sezón pôsobil v Piešťanoch. Potom sa osamostatnil a pracoval ako kúpeľný lekár a lekát Okresnej nemocenskej pokladnice v Piešťanoch. Ako lekár bol obľúbený zvlášť u chudobných, ktorých liečil často zadarmo. V marci 1939 odišiel z obáv pred rasovým prenasledovaním do Číny a od 1949 žil v Brazílii. Pred emigráciou piešťanské kúpele propagoval i v zahraničí. V ich propagácii pokračoval aj neskôr v emigrácii a svojho otca viac razy žiadal o zaslanie vzoriek bahna. Počas pražských štúdií pôsobil v spolku Detvan, prispieval do časopisu Mladé Slovensko, v 1922 založil a s J. Alexym redigoval časopis Svojeť, kde uverejnil prvé poviedky a kde publikovali mnohí mladí slovenskí spisovatelia a výtavrníci. Napísal romány Atómy boha (2 zv., patrí k najvýraznejším prejavom expresionizmu v našej literatúre), Odlomená haluz, Hrušovianski hriešnici. Napísal aj humoristicko-satirickú novelu Jazdecká a jednoaktovky Jarný sladoľad, Pisár notáriušov, Sterilizácia.

 

DEZIDER KARDOŠ (* 23. 12. 1914 – † 18. 3. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 18. 3. 1991 zomrel v Bratislave Dezider Kardoš (* 23. 12. 1914 Nadlice), prof., hudobný skladateľ, vysokoškolský profesor, významný predstaviteľ moderného symfonizmu na Slovensku, ovplyvnený východoslovenskými piesňami a melódiami. Bol vedúcim hudobného oddelenia Slovenského rozhlasu v Prešove, vedúcim hudobného odboru Čs. rozhlasu v Košiciach, potom vedúcim odboru ľudovej umeleckej tvorivosti Čs. rozhlasu v Bratislave, bol riaditeľom Slovenskej filharmónie. Bol dlhoročným členom a predsedom Zväzu slovenských skladateľov. Pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. Je tvorcom rozsiahleho diela (symfonická hudba – 7 symfónií, komorná hudba, koncerty, klavírna hudba, 5 sláčikových kvartet, zborové skladby, filmová hudba), upravoval ľudové piesne pre SĽUK. Významné diela: symfonická predohra Moja rodná (1946), Východoslovenská predohra (1951), Res philharmonica (1970), Spevy o živote (1973), Slovakofónia (1976). Bol nositeľom Ceny Jána Levoslava Bellu (1964), v 2005 bol zapísaný do Zlatej knihy SOZA (in memoriam). Jeho meno nesú súkromné konzervatóriá v Prešove a Topoľčanoch.

 

ALFONZ PAVEL KRCHŇÁK – 200. VÝROČIE ÚMRTIA

† 18. 3. 1816 sa narodil v Trnave Alfonz Pavel Krchňák (* 1736 Bohdanovce), cirkevný a kultúrny dejateľ. Študoval filozofiu a teológiu v Trnave, po vysvätení za kňaza (1758) odišiel do Šoprone za výpomocného profesora filozofie, pôsobil ako riadny profesor v Nitre (1764 – 1765),  profesor teológie v Trnave (1769 – 1776). Bol predstaveným v kláštore na Svätej Kataríne pri Naháči  (1783 – 1784), po zvolení za provinciála (1794, 1803) pôsobil v Bratislave, potom odišiel na odpočinok do Trnavy (1806). Bol blízkym spolupracovníkom významného bernolákovského spisovateľa J. V. Šimku.

 

LENKA DEDINSKÁ (* 18. 3. 1916 – † 29. 10. 2003) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 18. 3. 1916 sa narodila v Tomášovciach Lenka Dedinská († 29. 10. 2003 v Bratislave, pochovaná je v Mládzove), učiteľka, ochotníčka, autorka učebníc, zaslúžilá školská pracovníčka, výskumná pracovníčka. Pseudonym Lea Goralská. Študovala na gymnáziu (1927 – 1930) a Učiteľskom ústave (1932 - 1936) v Lučenci. Ako učiteľka pôsobila v Polichne, Hornej Zubrici v Poľsku, potom v Kačanove, Michalovciach, Malachove, Lučenci a inde. Bola odbornou pracovníčkou vo Výskumnom ústave pedagogickom v Bratislave (1952 – 1978). Rozprávky, poviedky a divadelné scénky uverejňovala v detských časopisoch Prameň, Slniečko, Materská škola, Včielka, Zornička, v čítankách pre základne školy a v zborníkoch pre deti Detský rok, Zlatá brána, Kniha pre najmenších. Samostatne vydala scénky a úpravy ľudových rozprávok pre bábkové hry: Saša a Micka (1950), Hráme maličkým (spoluautor I. Zelienka, 1955), Veselá záhrada (1956), Červená čiapočka (1958), úpravy rozprávok robila aj pre rozhlas a televíziu. Venovala sa aj otázkam bábkového divadla, školského čítania a prednesu i metodike vyučovania literatúry a výsledky svojich výskumov využila pri tvorbe čítaniek pre základné školy.

 

VLADO MÜLLER (* 19. 3. 1936 – † 20. 6. 1996) – 80. VÝROČIE NARODENIA, 20. VÝROČIE ÚMRTIA

* 19. 3. 1936 sa narodil v Bratislave Vlado Müller († 20. 6. 1996 Bratislava), herec, zaslúžilý umelec (1979). Bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou herečkou Eliškou Müllerovou, s ktorou sa im narodil syn hudobník Richard Müller. Jeho druhou maželkou bola tajomníčka činohry Nová scéna Beatrix Müllerová. Bol členom Krajového divadla v Nitre, Armádneho divadla v Martine, dlhoročný členom Činohry Novej scény Slovenského národného divadla v Bratislave (1966 – 1990). V divadle vytvoril desiatky výrazných charakterových postáv vážneho a komediálneho charakteru. Ako mladý účinkoval vo filme Rodná zem (1953), debutoval vo filmovej snímke s názvom Prerušená pieseň (1962), ďalej vo filme Smrt si říká Engelchen (1963), výrazný divácky záujem dosiahol vo filme Obžalovaný (1964), potom nasledovali filmy Zvony pre bosých (1965), Tango pre medveďa, Majster kat (pba 1966), Kristove roky (1967), Traja svedkovia (1968), Génius (1969), Medená veža (1970), Orlie pierko (1971), Smrť šitá na mieru (1979), Karline manželstvá, Signum laudis (oba 1980), O sláve a tráve (1984) a i. Účinkoval aj v televíznych filmoch Prípad jasnovidca Hanussena, Othello, Americká tragédia, Andersonvillský proces, Chlap prezývaný Brumteles, Staviteľ Solness, v seriáloch Straty a nálezy, Přátelé zeleného údolí, v rozhlase a v dabingu.

 

MILOŠ KALINA (* 6. 5. 1937 – † 19. 3. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 19. 3. 1986 zomrel v Bratislave Miloš Kalina (* 6. 5. 1937 Trnava), filmový a televízny architekt. Pôsobil ako asistent architekta a samostatný architekt v Slovenskom filme v Bratislave (napr. Dovidenia v pekle, priatelia, Očovské pastorále, Sebechlebskí hudci, Kamarátka Šuška, Postav dom, zasaď strom, Plavčík a Vratko, Nevera po slovensky I - II, Popolvár najväčší na svete, Tisícročná včela I - II).

 

FRANTIŠEK KUBÍNYI  (* 21. 3. 1796 – † 28. 3. 1874)  – 220. VÝROČIE NARODENIA

* 21. 3. 1796 sa narodil vo Vidinej František Kubínyi († 28. 3. 1874 v Budapešti), prírodovedec, paleontológ a geológ, zakladajúci člen Uhorskej geologickej spoločnosti a Uhorskej archeologickej spoločnosti. Bol notárom a slúžnym Novohradskej stolice. Rodný kaštieľ mal vo Vidinej. Od roku 1841 sa stal členom Uhorskej akadémie vied. Vyslanec Novohradskej stolice na uhorskom sneme (1836 – 1944 a 1847 – 1948), poslanec uhorského snemu za Lučenec  (1848 a 1861).

 

JÁN PORUBSKÝ (* 22. 3. 1846 – * 9. 5. 1907) – 170. VÝROČIE NARODENIA

* 22. 3. 1846 v Trenčíne Ján Porubský (* 9. 5. 1907 tamže), právnik, publicista.

 

GUSTÁV MARIKOVSKÝ (* 23. 3. 1806 – † 8. 6. 1876) –  210. VÝROČIE NARODENIA

* 23. 3. 1806 sa v Rožňave narodil Gustáv Marikovský († 8. 6. 1876 Rimavská Sobota), lekár. Vyštudoval medicínu vo Viedni. Pôsobil ako lekár v rodisku, od roku 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, neskôr súkromný lekár grófa J. Andrássyho a balockého panstva a predseda Gemerského spolku lekárov a lekárnikov (od roku 1867).

 

ŠTEFAN RÉNYI (* 5. 9. 1856 – † 23. 3. 1926) – 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 23. 3. 1926 v Nitrianskom Pravne zomrel Štefan Rényi (* 5. 9. 1856 Trenčianska Teplá), kňaz, národovec. Pôsobil v Dubodiele a Trenčianskej Teplej.

 

PAVOL STELTZER (* 1. 11. 1813 – † 23. 3. 1876) – 140. VÝROČIE ÚMRTIA

† 23. 3. 1876 zomrel v Holíči Karol Pavol Steltzer (* 1. 11. 1813 v Trenčíne), kňaz, náboženský spisovateľ, autor učebníc.

 

FRAN­TIŠEK BOKES (* 24. 3. 1906 – † 20. 3. 1968) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 24. 3. 1906 narodil sa v Pezinku Fran­tišek Bokes († 20. 3. 1968 v Bratisla­ve), historik, špecialista na historickú geo­grafiu, slovenské národné dejiny 19. sto­ročia, autor štúdií o ich osobnostiach a po­pularizátor našich dejín.

 

KAROLÍNA ŠTÚROVÁ (* 24. 3. 1826 – † 5. 7. 1859) – 190. VÝROČIE NARODENIA

* 24. 3. 1826 v Uhrovci sa narodila Karolína Štúrová († 5. 7. 1859 Fiľakovo, pochovaná je v Lučenci, hrob nie je známy a preto sa na cintoríne dnes nachádza symbolický pomník), národovkyňa, sestra Ľudovíta Štúra. Od r. 1857 žila s bratom Jankom vo Fiľakove, kde sa usilovala udržať slovenské kultúrne tradície. Zomrela mladá.

 

JOZEF ĽUDOVÍT HOLUBY (* 25. 3. 1836 – † 15. 6. 1923) – 180. VÝRO­ČIE NARODENIA

* 25. 3. 1836 narodil sa v Lubine Jozef Ľudovít Holuby († 15. 6. 1923 v Pezinku), Dr. h. c., evanjelický kňaz, botanik, vedec, polyhistor, historik, archeológ, spisovateľ, národopisec, etnograf, národný buditeľ, zakladajúci člen Matice slovenskej (1863) a člen viacerých domácich a zahraničných vedeckých spoločností. Pôsobil v Zemianskom Podhradí, kde sa sa zaoberal systematickým výskumom flóry na okolí, ale aj viacerými vlastivednými disciplínami. Odborné práce z oblasti botaniky publikoval v ročenkách bratislavského a trenčianskeho prírodovedeckého spolku, v Letopise Matice slovenskej a v inojazyčných časopisoch. Popularizačné a vlastivedné články, ktoré majú pozoruhodnú štylistickú a literárnu úroveň, uverejňoval skoro vo všetkých slovenských časopisoch, bol stálym spolupracovníkom Slovenských pohľadov od ich založenia (1881), a vo viacerých českých časopisoch (Český lid). Úzko spolupracoval s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou a prispieval do jej Zborníka. Jeho bádateľské záujmy, sústredené na Bošácku dolinu, sa začiatkom 80. rokov postupne rozširovali na históriu, národopis, archeológiu a folkloristiku tejto oblasti. Všímal si nielen okolitú prírodu, ale aj charakteristické stránky ľudového života, zbieral ľudové povesti a rozprávky, príslovia a porekadlá, piesne a žarty, zariekacie formuly, povery a čary. Z ľudových rozprávok si všímal najmä tie, ktoré odrážali spôsob ľudového života. Mnohé rozprávky prevzal z jeho rukopisných zbierok J. Polívka do Súpisu slovenských rozprávok. Zostavil tri herbáre, prvý s vyše 12 000 exemplármi sa nachádza sa v Bukurešti, druhý herbár, ktorý nazbieral najmä v okolí Trenčína, daroval Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine a je uložený v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. Tretí, ktorý obsahoval najmä rastliny z okolia Pezinka, venoval Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe. Jeho najväčšou botanickou prácou je klasické dielo Flora des Trencsiner Comitates z roku 1888 Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémií vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu.

 

PETER KRIŠTOF AKAI  (* 25. 3. 1706 – † 28. 3.1766) 310. VÝROČIE NARODENIA, 250. VÝROČIE ÚMRTIA

* 25. 3. 1706 sa narodil v Súľove Peter Krištof Akai († 28. 3.1766 Kláštor pod Znievom), katolícky kňaz, pedagóg. Pôsobil na rehoľných školách. Bol profesorom filozofie na trnavskej a košickej univerzite, predstavený kláštora v Kláštore pod Znievom. Venoval sa astronómii a fyzike. Dielo: Immaculata Deiparae conceptio mille testibus firmata (Trnava, 1733), Cosmographia, seu philosophica mundi descriptio (Košice, 1737), Cosmographia, cum continuatione (Košice, 1741), Selectae d. Hieronymi epistolae in carminis materiam assumptae (Košice, 1741), Tractatus Samuelis Raby, judicans Judaeorum errorem circa observantiam legis mosaicae et venturum, quem expectant Messiam (Košice, 1742).

 

MILOŠ PIETOR (* 3. 2. 1933 – † 25. 3. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 25. 3. 1991 zomrel v Bratislave Miloš Pietor (* 3. 2. 1933 tamže), divadelný a televízny režisér slovenskej i svetovej drámy, herec, divadelný pedagóg, pat­riaci k najväčším postavám slovenskej di­vadelnej kultúry druhej polovice 20. sto­ročia, ktorú spoluformoval. Jedna z najvýraznejších postáv slovenského divadelníctva, jeho režijný rukopis predstavuje syntézu realizmu a štylizmu a je dominantne postavený na práci s hercom. Bol režisérom Činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, Činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Divadla SNP v Martine, Činohry NS v Bratislave, Činohry SND a riaditeľom Slovenského národného divadla v Bratislave. V televízii režíroval adaptácie literárnych diel (Balzac, Dostojevskij, Gribojedov, Čechov). Hrával epizódne postavy vo filmoch (Pacho, hybský zbojník; Sváko Ragan) a TV seriáloch (Lekár strateného času, Vojna volov). Vyučoval réžiu na Vysokej škole múzických umení.

 

DEŽO HOFFMANN (* 24. 5. 1912 –  † 26. 3. alebo 29. 3. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 26. 3. 1986 zomrel v Londýne Dežo Hoffmann (* 24. 5. 1912 Banská Štiavnica), slovenský fotograf, fotožurnalista a kameraman, od konca vojny žijúci vo Veľkej Británii. Najskôr vyrastal v Banskej Štiavnici, po smrti otca sa s matkou presťahovali do Žiliny, kde absolvoval základnú školu a začal študovať strednú školu, ktorú prerušil, keď narukoval na základnú vojenskú službu do Piešťan. Do Žiliny sa vrátil v roku 1930, vyučil sa za typografa a následne odišiel do Prahy, kde pracoval v divadle ako biletár a študoval žurnalistiku. O dva roky neskôr sa stal členom štábu kameramana Otta Hellera vo filmových ateliéroch AB Studio na Barrandove. V roku 1934 opustil Česko-Slovensko a absolvuje stáž v pobočke americkej 20th Century Fox. Nasledujúci rok odišiel ako vojnový kameraman do Abesínie (dnešná Etiópia) nakrúcať taliansku inváziu Mussoliniho v Etiópii (1935). Potom bojoval ako člen interbrigadistického novinárskeho združenia v občianskej vojne v Španielsku (1936), oženil sa so Španielkou, ktorá však o pár týždňov tragicky zahynula na fronte. Nasledujúci rok ušiel do Anglicka a vstúpil do jednotiek Čs. armády, kde počas 2. svetovej vojny (od 1940) bol frontovým kameramanom s čs. letcami v RAF vo Veľkej Británii, neskôr prešiel ku Kráľovskému letectvu. Pred koncom vojny sa oženil s Angličankou Lilly, po vojne sa natrvalo usadil vo Veľkej Británii (1945). V Leicestri si otvoril vlastné nahrávacie a fotografické štúdio. Na žiadosť Josipa Broza Tita nakrútil prvý dokumentárny film o Juhoslávii. V roku 1949 sa presťahoval do Londýna, od začiatku päťdesiatych rokov príležitostne fotografoval pre tlač. V roku 1955 sa stal fotoreportérom hudobného časopisu Record Mirror, spolupráca s týmto časopisom predznačila jeho kariéru fotografa hudobných a showbiznisových hviezd. Spolupracoval aj s Billboardom, Daily Mirror a The News Chronicle. Svetový ohlas získal ako „dvorný fotograf“ Beatles. Vydal knihy: With the „Beatles“: Historic Photographs of Dezo Hoffmann (1982), Rolling Stones (1984), „Beatles“ Conquer America: The Photographic Record of Their First American Tour (1984), John Lennon (1985), The Beatles Conquer America (1985). Fotografoval slávne britské a americké kapely a spevákov ako aj filmové hviezdy.

 

EUGEN CHRIEN (* 8. 11. 1896 – † 26. 3. 1956) – 60. VÝROČIE ÚMRTIA

† 26. 3. 1956 zomrel v Košiciach Eugen Chrien (* 8. 11. 1896 Banská Štiavnica), maliar, krajinár, povolaním notár. Pôsobil ako štátny notár v Senici a Vyšnom Slavkove. Stvárňoval prevažne tatranské motívy zimného a letného obdobia. Vystavoval na individuálnych a spolkových výstavách.

 

LADISLAV ČUNDERLÍK – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 26. 3. 1906 sa narodil v Sihle Ladislav Čunderlík († 12. 9. 1979 Lučenec), hudobný organizátor a učiteľ. Pseudonym: Detvan. Od roku 1934 pracoval ako učiteľ v Lučenci. Je autorom zbierky básní. Zaoberal sa literárnou históriou, pedagogikou, folklórom a tiež jazykovedou.

 

ŠTEFAN STRIEŽENEC (* 23. 12. 1938 – † 27. 3. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 27. 3. 2006 zomrel v Trnave Štefan Strieženec (* 23. 12. 1938 Čuklasovce), doc., PhDr., CSc., pedagóg, literát, vedec. Ako učiteľ prešiel všetkými stupňami trnavských škôl, po roku 1990 prednášal na viacerých univerzitách v Bratislave a Nitre. Bol priekopníkom v odbore sociálna práca. Vydal Slovník sociálnej práce (1996), Úvod do sociálnej práce (1999), Písomné študijno-kvalifikačné prejavy v odbore sociálna práca (2000). Zúčastňoval sa na medzinárodných publikáciách encyklopedického charakteru. Písal poéziu, eseje a aforizmy. Vydal zbierku básní Nad kruhmi vody (1996) a zbierku aforizmov Večné polopravdy (2003).

 

JURAJ SCHULPE (GEORG VON SCHULPE) – 80. výročie

† 27. 3. 1936 zomrel v Bratislave Juraj Schulpe (Georg von Schulpe) (* 7. 10. 1867 Novi Kneževac), sociálny reformátor a filantrop, básnik, prekladateľ, právnik. Pôsobil ako advokát v Bratislave (otvoril si „advokátsku kanceláriu pre chudobných“). Presadzoval sociálne reformy na zlepšenie situácie robotníkov a strednej triedy, uhorskej vláde predložil návrhy zákonov o výstavbe robotníckych bytov, o starobnom a invalidnom poistení robotníkov, o zdravotnej starostlivosti a o boji proti tuberkulóze, aj návrh na zriadenie sprostredkovateľne práce pre celé Horné Uhorsko s ústredím v Bratislave. Na vlastné náklady dal v Bratislave postaviť Schulpeho kolóniu (bytová štvrť pre robotníkov ako príklad zdravého a lacného bývania – päť obytných domov so spoločnými práčovňami, detská opatrovňa, robotnícke kasíno, knižnica, materská škôlka, malé múzeum, nemocničná izba, lekáreň, neskôr škola). Venoval sa charitatívnej činnosti (staral sa o kupovanie a roznášanie chleba a mlieka najbiednejším obyvateľom mesta či knižiek pre chudobné deti). Bratislavskej organizácii YMCA poskytol pozemok na rohu Karpatskej a Šancovej ul. Písal články so sociálnopolitickou tematikou, vydal niekoľko básnických zbierok, písal aj jednoaktovky a prózu, prekladal básne. Bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa a Johanitského radu. V závete odkázal svoj nehnuteľný majetok mestu Bratislava s podmienkou, že mesto dá postaviť vzdelávací ústav pre robotníkov.

 

AUGUSTÍN RYBANSKÝ (* 27. 3. 1916 – † 27. 3. 2002) 100. VÝROČIE NARODENIA

* 27. 3. 1916 sa narodil vo Veľkých Dvoranoch Augustín Rybanský († 27. 3. 2002 Trenčín), kňaz, misionár, rehoľník, profesor. Pôsobil v Nemšovej a v Beckove.

 

MARTIN KRIAK (* 28. 3. 1916 – † 9. 5. 1987) –  100. VÝROČIE NARODENIA

* 28. 3. 1916 sa narodil v Turčoku Martin Kriak († 9. 5. 1987 Rožňava), učiteľ, dendrológ. Navštevoval Obchodnú školu v Dobšinej, Učiteľský ústav v Lučenci. Biológiu, geológiu a zemepis študoval na UK v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ na ľudových školách v Turčoku, Rovnom, Nandraži, Lubeníku, Rozložnej a Rožňave, neskôr školský inšpektor v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach a riaditeľ gymnázia v Revúcej (1954 – 1960). Od roku 1976 do dôchodku pracoval ako dendrológ v Štátnom kultúrnom majetku v Betliari, je autorom viacerých odborných článkov a publikácie Prírodný park v Betliari.

 

FRANTIŠEK GYURKOVITS (ĎURKOVIČ) (* 28. 3. 1876 – † 20. 1. 1968) – 140. VÝROČIE NARODENIA

* 28. 3. 1876 sa narodil v Budapešti František Gyurkovits (Ďurkovič) († 20. 1. 1968 Lučenec), maliar a výtvarný pedagóg. Študoval v Budapešti, v Paríži aj Mníchove. Od roku 1913 maliar v Lučenci, motívy čerpal z Novohradu. Charakteristické boli jeho lučenské trhy, ktoré pravidelne maľoval. Príchodom do Lučenca rozvinul výtvarný život v Novohrade. V medzivojnovom období tu pôsobila jeho neformálna súkromná škola. Medzi jeho žiakov patrili J. Szabó, E. Fischer a tiež L. Gandl.

 

František Gyurkovits (Ďurkovič): Detvanec, 1920 – 1940

 

ALBERT ŠKARVAN (* 31. 1. 1769 – † 29. 3. 1926) – 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 29. 3. 1926 zomrel v Liptovskom Hrád­ku Albert Škarvan (* 31. 1. 1869 v Tvrdošíne), publicista, spisovateľ a prekladateľ, lekár, tolstojovec. Pod vplyvom myšlienok tolstojizmu odmietol vojenskú službu, za to ho uväznili a odobrali mu lekársky diplom. V r. 1896 na pozvanie osobného tajomníka L. N. Tolstého odišiel do Ruska a žil v blízkosti Tolstého. Po vypovedaní z Ruska žil v Anglicku a vo Švajčiarsku. Po návrate na Slovensko pôsobil ako lekár v Dolných Teranoch a v Bátovciach, tri roky bol internovaný v Jágri a vo Verpeléte, po návrate bol lekárom v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku. Napísal Moj otkaz ot vojennoj služby. Zapiski vojennogo vrača (v Anglicku v 1898, po slovensky Zápisky vojnového lekára, Praha, 1920), Vlastného životopisu (Prúdy, 10, 1926); v rkp. ostala autobiografická úvaha Moja premena (Biografické štúdie, 4, 1973), rozsiahla štúdia o Slovákoch (vyšla v 1969) a väčšina jeho denníkov (časť vyšla v knihe Život je zápas, 1977). V emigrácii prekladal z ruskej a francúzskej literatúry Bol činný v esperantskom hnutí (preložil Zamenhofovu gramatiku Základy medzinárodnej reči esperanto). – 90. VÝROČIE ÚMRTIA.

 

JÁN MUDROŇ (* 12.1.1866 – † 29. 3. 1926) – 150. VÝROČIE NARODENIA, 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 29. 3. 1926 zomrel v Martine Ján Mudroň (* 12.1.1866 tamže), právnik, politik. Študoval na českom gymnáziu v Přerove, na evanjelickom lýceu v Bratislave, maturoval na gymnáziu v Debrecene. Právo študoval v Budapešti a v Kluži. Pôsobil ako advokát v Trnave a potom v Martine. Bol hercom v Slovenskom spevokole v Martine a podpredsedom Slovenského spolku v Budapešti. Zastával sa národných práv Slovákov, za čo ho väznili. Publikoval úvodníky a články o politickej situácii na Slovensku, historické úvahy a politicky ladené poviedky. Bol redaktorom časopisu Rodina a škola. Na začiatku 20. storočia sa stal členom Slovenskej národnej strany. Bol poslancom Národného zhromaždenia (1920 – 1925).

 

VOJTECH MIHÁLIK (* 30. 3. 1926 – † 3. 11. 2001) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 30. 3. 1926 sa narodil v Dolnej Strede Vojtech Mihálik († 3. 11. 2001 Bratislava), básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, editor, politik, národný umelec. Patrí medzi významných a zároveň kontroverzných básnikov a činiteľov kultúrneho a literárneho života. Pracoval ako vydavateľský redaktor, bol tajomníkom a predsedom Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktorom a riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. Pôsobil v politických a štátnych funkciách, bol poslancom SNR, predsedom Snemovne národov vo Federálnom zhromaždení v Prahe, poradcom vlády, členom Ústredného výboru KSS. V prílohe Nové slovo mladých týždenníka ÚV KSS Nové slovo sa venoval mladým adeptom poézie, zdôrazňujúc socialistockorealistickú angažovanosť poézie. Jeho tvorba prešla rozporuplným vývinom: od debutovej básnickej zbierky Anjeli (1947), inšpirovanej poéziou E. M. Rilkeho a nadväzujúcej na tradície katolíckej moderny, a zbierky Plebejská košeľa (1950) so silným sociálnym pátosom cez angažovanú, ideologickým pátosom poznačenú poéziu 50. rokov k sugestívnej ľúbostnej poézii a sociálnej lyrike 60. rokov a lyrike so sklonom k moralizovaniu a skepticizmu, k občiansky angažovanej poézii v 70. rokoch, ľúbostnú a ironicky podfarbenú v 80. rokoch, po retrospektívne ladenú poéziu v 90. rokoch. K vrcholom jeho tvorby patrí reflexívno-dramatická skladba Vzbúrený Jób (1960), básnická skladba Appassionata (1964) a zbierky Útek za Orfeom (1965) a Sonety pre tvoju samotu (1966), v bibliofilsky vydanej básni Rekviem (1968) reagoval odmietavo na okupáciu Česko-Slovenska, v období normalizácie  však svoje politické postoje revidoval. Výdal viac ako 20 kníh. Výber štúdií, úvah, kritík a publicistiky vyšiel pod názvom Človek proti slepote (1973). Patrí k významným prekladateľom antickej gréckej a rímskej poézie a drámy, ako aj z poľskej, talianskej, francúzskej a americkej literatúry.

 

IMRICH GREGUŠ (* 30. 3. 1856 – † 5. 6. 1910) – 160. VÝROČIE NARODENIA

* 30. 3. 1856 sa narodil v Uhrovci Imrich Greguš († 5. 6. 1910 Budapešť, Rakúsko-Uhorsko), maliar, ilustrátor, výtvarný pedagóg.

 

Zdroje:

  • Alojz Martinec (* 26.8.1917 – † 2.3.1996). In: Religia Slovakia [online]. Uverejnené: 17. 3. 2014 [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • BODOROVÁ, Silvia (zost.): Kalendár výročí osobností okresov Revúca a Rimavská Sobota na roky 2010 – 2012 [online]. In: Knižnica Mateja Hrebendu Rimavská Sobota. Vyšlo: 2010. [Citované 31. 12. 2015]. Dostupné z internetu: <TU> a <TU>.
  • Eugen Ruffiny. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 30. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Elo Šándor. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia  [online]. [Citované 11. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Jozef Ľudovít Holuby. In: Osobnosti.sk  [online]. [Citované 21. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Jozef Ľudovít Holuby. In: Enviroportal  [online]. [Citované 21. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kalendár výročí a katalóg kultúrno-spoločenských podujatí. In: Novohradské osvetové stredisko Lučenec [online]. [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kalendár výročí regionálnych osobností Turca 2011. Zostavila Taťana Sivová. In: Turčianska knižnica v Martine [online]. ISBN 978–80–970783–0-0. [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendárium 2016: MAREC 2016 [online]. In: Národné osvetové centrum. [Citované 31. 1. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kalendár výročí osobností a udalostí okresov Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín v roku 2016  [online]. In: Verejná knižnica  Michala Rešetku v Trenčíne. [Citované 31. 1. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 1.
  • MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. 656 s. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005.
  • Jozef Nižňánsky. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 11. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

 

Späť