GMB – Pálfiho palác pozýva klavírny koncert Eleny Letňanovej HUDBA V DOBE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA, venovaný 200. výročiu narodenia ľudovíta Štúra, v piatok 13. 11. 2015 o 19. hod. v Pálfiho paláci na Zámockej 47 v Bratislave.
Program: F. Schubert, C. Schuman, J. L. Bella (premiéra), B. Smetana, F. Schopen, F. Liszt.
Vstupné: 5,– a 7,– eur. Predaj lístkov 1/2 hod. pred koncertom.
Na konci koncertu bude predvedená hudobná hádanka – variácia na známu tému o meste, kde pôsobil Štúr ako námestník prof. Juraja Palkoviča a prednášal históriu slovanských národov, všeobecné dejiny a latinský štýl. Ako 25 ročný sa zaľúbil do Pospíšilovej sestry Márie, ktorá „...vynikala úchvatným spevným hlasom a hrou umelou na piane... (píše J. M. Hurban: Ľudovít Štúr, 1959, s. 192).
O koncerte HUDBA V DOBE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
Elena Letňanová, dramaturgička a interpretka koncertu, vynikajúca slovenská klaviristka o koncerte HUDBA V DOBE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA píše: „V programe klavírneho koncertu sú krajiny (štáty), v ktorých Štúr najprv študoval, písal, učil, rečnil, publikoval a organizoval kultúrny a politický život. Spolupracoval a korešpondoval s kultúrnymi predstaviteľmi vtedajšieho Horného a Dolného Uhorska, Rakúska (Ferdinand V.), Čiech (Šafárik, Palacký, Jungmann, Karel Havlíček Borovský, vlastenec Štorch, nakladateľ Pospíšil), Nemecka, Chorvátska (Ľudovít Gaj-vodca iIýrskeho hnutia, chorvátsky bán Jozef Jelačič, Dragutin Kušlan redaktor časopisu Slavenski jug ), Srbska (Vuk Karadžič – zakladateľ novosrbskej lieratúry, knieža Michal Obrenovič), Poľska (historik Václav Maciejowski) a Ruska (slavista Izmail Sreznevský, Michail Rajevský – predstaviteľ ruskej pravoslávnej misie vo Viedni)), ale aj napr. arcivojvodom Ludwigom vo Viedni alebo liptovskou šľachtou, atď. V programe sú predstavitelia romantizmu týchto krajín (za Uhorsko Franz Liszt, za Slovensko tvorca národnej slovenskej hudby Ján Levoslav Bella, za Rakúsko Franz Schubert, Čechy Bedrich Smetana, Nemecko Clara Schumann, Chorvátsko a Srbsko Ivan Zajc, Poľsko Fryderyk Chopin, Rusko Michail Glinka. V premiére odznie Sonatína e mol od J. L. Bellu, pochádzajúca ešte z kremnického obdobia, medzi 1866 – 1881, nadväzujúc na romantický hudobný jazyk Felixa Mendelssohna a Carl Maria Webera, teda pred jeho odchodom do sedmohradského mesta Sibiu (dnes Rumunsko), v roku 1881.“
ELENA LETŇANOVÁ, dramaturgička a interpretka koncertu, renomovaná slovenská klavírna virtuózka, publicistka, hudobná pedagogička a spisovateľka, sa narodila 23. 10. 1942 v Bratislave. Po štúdiách na Fakulte architektúry STU (1960 – 1962) a absolutóriu na VŠMU (1962 – 1966, klavír – prof. Rudolf Macudzinski) študovala postgraduálne dva roky vo Varšave na Hudobnej univerzite F. Chopina (PWSM) u slávnej prof. Márii Wilkomirskej (1966 – 1968); doktorandské štúdium ukončila na Katedre vied a umení FF UK v Bratislave u prof. Jozefa Kresánka (1977 – 1979). Pôsobila ako pedagogička klavírnej hry na Pedagogickej fakulte UK v Nitre (1968 – 1970). Jej sľubná kariéra koncertnej klaviristky, ktorú začala ako laureátka Chopinovej súťaže, bola násilne prerušená z politických dôvodov, keď sa ako líder historického pochodu na počesť Jana Palacha dostala spolu s Dr. Milanom Šimečkom, Václavom Havlom a inými disidentmi na čiernu listinu, a tak mala zákaz koncertnej činnosti z politických dôvodov (1972 – 1984). Po štyroch rokoch bez práce pôsobila ako odborná asistentka na Katedre vied o umení FF UK v Bratislave (teória interpretácie, klavírna interpretácia, čítanie z partitúr, 1974 – 1984). V roku 1984 emigrovala do Talianska a vo februári 1985 do USA, kde sa jej kariéra obnovila. Pôsobila ako docentka, vedúca Katedry klávesových nástrojov na University of Dayton, Ohio (1987 – 1992, od 1987 docentka). Po návrate do vlasti, obnovila prednáškovú a koncertnú činnosti v Európe a absolvovala koncertné turné v USA (1992). Pôsobila na LFUK v Bratislave (od 1993), na Fairfax Conservatory vo Virgínii (1994), na VŠMU o klavírnej interpretácii (1995 – 1998) a na Fakulte architektúry STU v Bratislave (1995 – 1998). Bola umeleckou riaditeľkou Milhaud Festivalu v Daytone, Ohio (USA, 1992) a umeleckou riaditeľkou Flemish Music Festivalu v Bratislave (2000).
Je autorkou troch kníh v USA (Keyboard/Piano Interpretation in the 17th, 18th, 19th Centuries), McFarland, NC, Jefferson, (Beginner's Slovák), Hippocrene Books, New York, NY, a v Bratislave (Prítomnosť minulosti, Foundation Šimečka) a vyše 90 článkov a esejí, publikovaných v zahraničných a domácich periodikách, ako aj prekladateľkou (Kresánek: Základy hudobného myslenia, Andantin, Belgicko ako e-book, aj pod AnyScore.com). Od roku 2001 prednáša v anglickom jazyku dejiny techniky na Strojárskej fakulte STU v Bratislave.
Popri domácich festivaloch na Slovensku (Bratislava, Piešťany, Košice, Nitra, Bojnice) a v Česku (Prahe, Kroměříži, Ostrave, Zlíne) sa predstavila ako koncertná klaviristka na medzinárodnýchh festivaloch vo Viedni, v Ríme, Gente, Bacau, San Franciscu, Daytone, Katowiciach, Toruni a i. a na recitáloch v Carnegie Hall v New Yorku (1992, ako prvá zo Slovenska), Washingtone ako aj v ďalších štátoch USA, Kanady, Európy (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko, Belgicko, Anglicko, Rakúsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Česká republika a i.), Ázie (Izrael) a Japonska.
Uskutočnila 30 nahrávok pre Slovenský rozhlas (boli odstránené po jej emigrácii), pre Slovenskú televíziu a vydavateľstvo Supraphon Praha. Veľký ohlas vo svete (londýnska kritika) mala jej objavná nahrávka 2 CD „Piano Solo Pieces by F. Nietzsche“ v Belgicku a Rakúsku-Unesco Burgenland. Bola aj umeleckou riaditeľkou festivalov Milhaud 1992 v Ohiu a Flámskej hudby 2000. Účinkovala s domácimi a so zahraničnými orchestrami pod taktovkou George Sebastiana, Ovidiu Balana, Filipa Magnussona, Henry van de Velde, P. Vronského, P. Vrábela, O. Tajovského, E. Zámečníka a Ewalda Danela, B. Režuchu, A. Popoviča. Belgičan Boudewijn Buckinx a nositeľ Guggenheimovej ceny Richard Toensing napísali pre ňu dva Klavírne koncerty premiérované v Zlíne a Olomouci na festivaloch Harmónia Moraviae 2009 spolu s Klavírnym koncertrom Henryka Góreckého s Filharmóniou B. Martinů Brno a Forfeste 2010 s pražským Orchestrom Berg a s rumunskou Filharmonica M. Jora na festivale Zielele Musici v Bacau. V Rakúsku predniesla európsku premiéru Sonáty (1909) Borisa Pasternaka. Nahrala pre Český rozhlas v Brne v 2009 diela R. Bergera, M. Bázlika, I. Szeghy, P. Zagara. Pre československý underground preložila v 1979 zakázanú knihu Le message de ľexile A. Solženicyna do slovenčiny (od r. 1972 bola umlčaná ako klaviristka na 13 rokov.) Jej poviedky Horiaci, Pochod ai. uverejnili v Prahe v Literárních novinách (2000), v Mostoch, v Bratislave,v Kultúrnom živote a v Kultúre.
Zdroje:
- Hudba v dobe Ľudovíta Štúra [online]. In: Ars ante portas, o. z. [Citované 8. 11. 2015]. Dostupné v internete: <TU>.
- Elena Letňanová očarila svojou hrou [online]. In: ECAV na Slovensku. [Citované 8. 11. 2015]. Dostupné v internete: <TU>.
- Elena Letňanová: 23. 10. 1942 Bratislava: vážna hudba: klavír [online]. In: Hudobné centrum: Music centre Slovakia. [Citované 8. 11. 2015]. Dostupné v internete: <TU>.
- Bulletin ku koncertu v Pálffyho paláci v Bratislave 21. 10. 2010.