Edmund Massányi (* 15. 1. 1907 Nitra – † 29. 11. 1966 tamže), akad. maliar, slovenský maliar, ilustrátor, reštaurátor, sa narodil v rodine Augustína Massanyiho (* 1870 – † 1953), cukrára, poštového zamestnanca, a Márie, rod. Červeňovej (* 1879 – † 1917); mal sestru Alžbetu (* 1908), vyd. Husekovú. S manželkou Elenou, rod. Svobodníkovou (* 1919 – † 2008), dcérou miestneho staviteľa z Ružomberka, mali syna Mariusa (* 1942), džezového hudobníka, ktorý hral v zahraničí a zostal žiť v Stockholme (od 1968), kde pôsobil najskôr ako časopisecký ilustrátor, potom ako vysokoškolský pedagóg figurálnej maľby a odevného dizajnu a kde vychoval desiatky dizajnérov pre svetoznáme značky 
H&M či IKEA, neskôr sa vrátil, aj kvôli chorobe matky, na Slovensko, do rodného domu v Nitre; syn má dve deti, Paula – Paľka, počítačového a grafického dizajnéra, a Miška, ktorý si založil produkčnú firmu s televíznymi štúdiami a neskôr začal písať scenáre.
Syn Edmunda Massányiho Marius
Štúdiá a vzdelanie doma a v zahraničí
V rodnom meste E. Massányi navštevoval základnú školu (1913 – 1917), absolvoval Štátne reálne gymnázium (1917 – 1923), už ako 10-ročný sa súkromne vzdelával v ateliéri akad. maliara A. G. Schülleho (1917 – 1927), neskôr u L. Nógradyho (1926 – 1927) a v kresbe a maľbe sa zdokonaľoval pod vedením profesora Oldřicha Kalandu. Študoval na Umeleckej priemyselnej škole (UMPRUM) v Prahe (1924 – 1927) u prof. Fr. Petra. Freskovú techniku študoval na Akadémii výtvarných umení (AVU) vo Viedni (1928) pod vedením prof. H. A. Brunnera a na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (1928 – 1929) v ateliéri prof. J. Albrechta. S technológiou reštaurovania sa zoznamoval u doc. F. Petra v Hodkovciach (1954).
Pôsobenie na Slovensku a študijné pobyty v zahraničí
Po návrate na Slovensko sa pôsobil v Slovenskom národnom divadle v Bratislave ako scénický výtvarník (1930 – 1932), potom ako slobodný umelec. Bol spolupracovníkom Slovenského ústavu na ochranu kultúrnych pamiatok v Bratislave. Podnikol študijné cesty do Alžírska (1935), Talianska (1935), Juhoslávie a Talianska (1937), Maďarska a Rumunska (1955), Juhoslávie (1957), Talianska, Turecka, Grécka a Egypta (1959), Belgicka (1960) a do Francúzska (Paríž, 1964). Bol členom Umeleckej besedy Slovenska v Bratislave (od 1933), Bloku slovenských umelcov v Bratislave, Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. V Nitre žil nenápadným, úžasne pracovitým životom na Kmeťkovej ulici a zomrel ako 59-ročný, pochovaný je v rodinnej hrobke na nitrianskom mestskom cintoríne, na jeho náhrobku je bronzový odliatok pravej maliarovej ruky.
E. Massányi bol všestranným umelcom, ktorý sa vo svojej komornej maliarskej tvorbe venoval takmer všetkým výtvarným technikám a žánrom. Bol brilantným maliarom pravej fresky a výborne ovládal techniku perspektívy, maľoval a reštauroval kostolné obrazy a fresky, robil výmaľby kostolov i verejných budov. Počas života cestoval po celom Slovensku, reštauroval a maľoval vo vyše stovke kostolov, v ktorých v rokoch 1924 až 1965 realizoval 124 kostolných malieb. V rodnej Nitre sa zúčastnil na celkovej obnove Piaristického Kostola sv. Ladislava, kráľa a patróna kostola, v ktorom staré fresky nahradil novými znázorňujúcimi dejiny kresťanstva v Nitre (1940 – 1941). Na plackovej klenbe kostola o ploche 70 štvorcových metroch v oválnom ráme namaľoval monumentálnu stropnú realistickú freskovú výmaľbu s názvom Cyril a Metod krstí slovanský ľud (1940).
.jpg)
Popis freskovej výmaľby Cyril a Metod krstí slovanský ľud (1940) v Piaristickom kostole sv. Ladislava
Centrálnym motívom mnohofigurálnej kompozície sú sv. Cyril a sv. Metod. Sv. Cyril krstí mušľou, ktorú drží v pravej ruke, pritom v ľavej ruke drží palicu ukončenú trojramenným krížom. Vedľa neho sv. Metod, odetý v biskupskom rúchu, káže prichádzajúcemu slovanskému ľudu, túžiacemu poznať slová viery „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo to Slovo.“, ktorý vzpína ruky k modlitbám. Pri nohách im sedia ich učeníci (sv. Gorazd, sv. Kliment), držia Písmo sväté v staroslovenskom jazyku a ikonu zmŕtvychvstaného Krista. V pozadí vidno Pibinov kostol.
Na ľavej strane sa v oblakoch vznáša Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, v náručí s telom Krista (inšpiráciou na jej vyobrazenie autorovi bola Michelangelova pieta). Dramatickú oblohu na pravej strane uzatvára anjel, ktorý nesie ratolesť (v podobe lipovej halúzky).
V ľavej časti kompozície sedí pod korunou košatého stromu (lipy) knieža Rastislav s jeho rodinou. Povoláva vierozvestcov kázať v zrozumiteľnom jazyku.
V pravej časti kompozície prichádzajú žiaci – pomocníci (pravdepodobne sv. Naum, sv. Sáva a sv. Angelár) s ďalšími Slovanmi. Pomocník v strede má tvár E. Massányiho.
Skupina veľmožov v spodnej časti výjavu vedie ďalšie knieža (možno Koceľ, Pribinov syn), ukláňajúce sa pred sv. Cyrilom a sv. Metodom. Fresková výmaľba, ktorú zreštauroval Magr. art. Ján Hromada, ArtD., a kol. (2012), pri príležitosti 1 150. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda medzi nás, sprítomňuje zamyslenie sa nad posolstvom ich príchodu. Ako námet z modernejších dejín mesta je v kostole vyobrazenie vysviacky prvých troch slovenských biskupov v Nitre v roku 1921.
Ďalšie sakrálne diela
V kostole sv. Martina v Nitre na Chrenovej je Edmund Massányi autorom ústrednej maľby na strope kostola, ktorá predstavuje charitatívny skutok sv. Martina. Za postavou sv. Martina je znázornený pôvodný kostol z 9. – 11. storočia, ktorý stál na Martinskom vrchu. Jeho sakrálne maľby či výmaľby dotvárajú interiéry v chrámoch na Kyneku, v Kostole Všetkých svätých vo Veľkom Záluží, kde na klenbe nad chórom namaľoval obraz príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko, v Komjaticiach, Mlynárciach, Trnave... Len v Šuranoch vytvoril dve desiatky fresiek. V sakrálnej tvorbe sa pôvodne zameriaval na realisticko-barokový štýl, postupne sa však pretváral na modernú techniku, ktorú použil napr. aj v kostole Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici.
Výpravy pre Slovenské národné divadlo, portrétová a plagátová tvorba
Navrhoval výpravy pre SND v Bratislave. V piešťanských kúpeľoch portrétoval významné osobnosti, zhotovoval plagáty a propagačné letáky. Plagátovou tvorbou živo reagoval na aktuálne problémy doby.
Knižná a časopisecká ilustrácia
Venoval sa knižnej a časopiseckej ilustrácii, ilustroval 65 knižných vydaní. Ilustroval knihy pre Spolok sv. Vojtecha a pre vydavateľstvo Vilímek v Prahe (od 1936), neskôr pre Mladé letá a Státní nakladatelství detské knihy v Prahe. V jeho celoživotnom diele je zastúpená kresba, grafické techniky, ilustrácia knižných titulov – dobrodružných, fantastických a realistických diel svetových autorov detskej literatúry. Ilustroval indiánske knihy, exotické príbehy, z južných morí, Batuchana, Džingischana, éru Tatárov, Turkov, Rákoczyho, bol vzorný detailista, jeho práce boli autentické do posledného gombíka na kabáte alebo pera na čelenke indiána... Naplno využíval svoju majstrovskú kresebnosť v prednese a podával ich v dramatickosti sujetu. Poslednú knihu ilustroval na nemocničnom lôžku v nitrianskej nemocnici na jeseň v roku 1966.
Celý svoj tvorivý život zasvätil umeniu, záchrane a obnove umeleckých hodnôt v oblasti reštaurovania sakrálnych objektov, kultúrnohistorických pamiatok nielen na Slovensku, ale i v Čechách a Sliezku.
Monografie o živote a diele Edmunda Massányiho
Životu a dielu E. Massányiho sa venuje výtvarná teoretička Marta Hučková, ktorá vydala publikácie Edmund Massányi: In memoriam (1907-1966) (Nitra: Nitrianska galéria, 2004, 43 s., ISBN 80-85746-24-7), a Ľudovít Slamka (1906 – 1969) a Edmund Massányi (1907 – 1966). Súpútníci (Nitra: Nitrianska galéria, 2006, ISBN 80-85746-30-1) – dielo o dvoch maliaroch, ktorých životy boli vzájomne späté od detstva, cez študijné roky i počas vysokoškolských štúdií a ktorí vo svojej tvorbe venovali ososbitnú pozornosť aj rodnému mestu prostredníctvom vedút zachytávajúcich stáročiami budovanú matku miest, Nitru s jej historickými zákutiami, Zoborom a prírodnými scenériami Tríbečského pohoria.
Ocenenia a umiestnenie diel
Získal 1. cenu v celoštátnej súťaži za najlepšiu politickú kresbu Vilímkových humorov (1936), 1. cenu za plagát Bojnice (1937), 1. cenu za plagát Slovakotouru (1944) či 2. cenu za cyklus kresieb z Povstania k 10. výročiu Slovenského národného povstania (1954).
Diela Edmunda Massányiho sú v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, v galériách v Nitre, Bojniciach i v súkromných zbierkach.
Zdroje:
- Edmund Massányi: Námestie v Nitre. In: Nitrianska galéria [online]. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Freska – Rehoľa piaristov na Slovensku [online]. In: readgur.sk [online]. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- JAVORSKÁ, Miluša: Edmund Massányi nám zanechal poklad. In: Považkobystrické novinky [online], rok 2007, č. 5. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Kostol. In: Obec Veľké Zálužie [online]. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Kostol sv. Ladislava (piaristi). In: DoKostola.Sk [online]. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- MASSÁNYI, Edmund. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). IV. zväzok. M – Q. Martin: Matica slovenská, 1990, ISBN 80-7090-070-9, s. 101, 202.
- Nitrianske dejiny č. 23 – Edmund Massányi: Táto časť sa venuje životu a dielu významného nitrianskeho akademického maliara Edmunda Massányiho. In: TV Nitrička [online]. Uverejnené 6. 5. 2016 [citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- STRUHÁROVÁ, Silvia: : Marius Massanyi vždy pracoval pre veci, a nie proti nim: Umenie medzi Nitrou a Štokholmom. In: mojaNitra.sk [online]. Uverejnené 19. 1. 2010 [citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Piarist Church of St. Ladislav, Lower City, Nitra, Eslovaquia. In: Virtual Travel [online]. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Predstavujeme akademického maliara Edmunda Massanyiho . In: Rímskokatolícka cirkev – farnosť Chynorany [online]. Dostupné na internete: <TU>.
- STRUHÁROVÁ, Silvia: Massányi zobrazil na freskách seba i manželku. In: našaNitra.sk [online]. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.