Ladislav Dvonč (* 24. 9. 1926 Humenné – † 31. 8. 2003 Bratislava), PhDr. , DrSc., významný slovenský jazykovedec, bibliograf, dlhoročný pracovník jazykovedného ústavu SAV, člen odborných jazykových komisií, spoluautorom kolektívnych diel a odborných štúdií, autor rozsiahleho bibliografického diela Slovenskí jazykovedci, spoluuator Encyklopédie jazykovedy, základnú a strednú školu navštevoval v Medzilaborciach, Spišskom Podhradí a v Levoči, kde aj maturoval. Študoval odbor slovenský jazyk – dejepis na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1945 – 1948) a odbor poľský jazyk – dejepis na Filozofickej fakulte Jagelovskej univerzity v Krakove (1948 – 1949), dosiahol titul PhDr. (1950) a vedecké hodnosti CSc. (1960), DrSc. (1986). Bol pracovníkom Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave (1949 – 1952), Ústavu slovenského jazyka SAVU (1952 – 1953), Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied v Bratislave (1953 – 1966). Pôsobil ako odborný asistent na Katedre slavistiky Vysokej školy ruského jazyka a literatúry v Prahe (1956 – 1957). Pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave ako pomocný asistent, vedecký pracovník bez vedeckej hodnosti, vedecký asistent, vedecký pracovník, samostatný vedecký pracovník, vedúci vedecký pracovník (1967 – 1991), bol administratívnym vedúcim oddelenia dejín slovenského jazyka (1953 – 1955), tajomníkom ústavu (1954 – 1956) a vedeckým tajomník ústavu (1964 – 1971), od r. 1991 žil na dôchodku.
Ako jazykovedec bol členom viacerých odborných komisií: člen kalendárovej komisie (1956 – 1970), člen odbornej komisie pre návrh revízie normy ČSN 01690 Klávesnica s latinkou (1961), člen predsedníctva slovenskej ortoepickej komisie (1964 – 1971), člen predsedníctva a tajomník slovenskej pravopisnej komisie (1964 – 1983), člen a tajomník pravopisnej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV (1983 – 1987), člen komisie pre stanovovanie názvov obcí a ich častí na Slovensku pri Kancelárii Slovenskej národnej rady (1964 – 1970), člen názvoslovnej komisie Ministerstva vnútra SSR (1971 – 1992), člen názvoslovnej komisie Mestského národného výboru v Bratislave (1964 – 1967), názvoslovnej komisie Národného výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy (1968 – 1969), člen názvoslovnej komisie Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy (1970 – 1989), člen odbornej názvoslovnej komisie Okresného úradu v Bratislave (od 1989), predseda slovenskej názvoslovnej komisie Slovenskej správy geodézie a kartografie (1970 – 1972), predseda slovenskej názvoslovnej komisie Slovenského úradu geodézie a kartografie (1973 – 1975), predseda názvoslovnej komisie Slovenského úradu geodézie a kartografie (1975 – 1991), člen komisie pre normalizáciu v odbore VTEI a knihovníctva (1970 – 1992), člen pracovnej skupiny špecialistov pre revíziu ČSN 1410 – 1947 Abecedné radenie. Bol tajomník transliteračnej komisie Československého komitétu slavistov (1971 – 1992), predseda komisie pre stanovovanie miestnych názvov na historickogeografických mapách (1973), člen pracovnej skupiny Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV pre posúdenie starších kodifikačných poučiek 1975 – 1977, člen komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV (1978 – 1979), člen predsedníctva slovenskej onomastickej komisie a predsedníctva onomastickej komisie ČSAV a člen kodifikačnej skupiny Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV (1984), člen Rady vedcov SAV (1989 – 1991). Bol mnohoročným výkonný redaktorom Slovenskej reči.
Pracoval predovšetkým v oblasti výskumu súčasného slovenského spisovného jazyka, hláskoslovia, pravopisu, jazykovednej terminológie, gramatickej stavby jazyka, venoval sa najmä morfológii, osobitne morfológii podstatného mena a slovesa, ďalej fonológii, slovnej zásobe, tvoreniu slov, onomastike. Okrem toho sa venoval práci v oblasti jazykovej kultúry a jazykovej výchovy, dejín slovenskej jazykovedy, najmä spracúvaniu bibliografie slovenskej jazykovedy. Je spoluautorom Morfológie slovenského jazyka (1966), do ktorej spracoval kapitolu o skloňovaní podstatných mien. Toto dielo, skoncipované pod vedením Jozefa Ružičku, má aj výraznú kodifikačnú platnosť v oblasti slovenskej morfologickej sústavy. Dynamické tendencie v okruhu celej morfologickej sústavy slovenčiny si všíma v monografii Dynamika slovenskej morfológie (1984).
Hláskoslovnej tematike venoval prácu Rytmický zákon v spisovnej slovenčine (1955). Sústavne sledoval nové javy v slovenskom pravopise a navrhoval ich praktické riešenie. Usiloval sa o racionalizáciu slovenského pravopisu. Táto jeho pracovná orientácia vyvrcholila pri koncipovaní nových Pravidiel slovenského pravopisu (1991), v ktorých sa stal autorom prevažnej časti výkladového textu prichystaného podľa vypracovanej koncepcie. Ako spoluautor sa zúčastnil na skoncipovaní ďalších významných kolektívnych diel slovenskej jazykovedy, ako je Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989) a Encyklopedia jazykovedy (1993), a je autorom veľkého množstva štúdií a článkov z okruhu slovnej zásoby, hláskoslovia, jazykovej kultúry a jazykovej výchovy. Významnú službu odboru jazykovedy preukázal ako bibliograf. Knižne vydal (v spolupráci s Maticou slovenskou) štyri rozsiahle bibliografické súpisy, v ktorých systematicky spracoval bibliografiu slovenskej jazykovedy za roky 1948 – 1965. Sústavne pripravoval a pri životných jubileách jazykovedcov a iných príležitostiach uverejňoval v časopisoch a zborníkoch personálne bibliografické súpisy za isté obdobie alebo za celý život. Táto Dvončova pracovná orientácia vrcholí v štyroch objemných zväzkoch pod názvom Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (I. zv. r. 1987, II. zv. 1997, III. zv. 1998, IV. zv. r. 2003), v ktorých zachytáva jazykovednú produkciu na Slovensku za obdobie od r. 1925 do r. 2000. Okrem toho Ladislav Dvonč spracoval rozlične výberové bibliografie a publikoval ich v Českej republike, v Poľskej republike a v ďalších krajinách.
Získal viaceré ocenenia, ako Cena SAV za vedecko-popularizačnú činnosť (člen kolektívu, 1967), zaslúžilý pracovník rezortu Slovenského úradu geodézie a kartografie (1977), Pamätná medaila SAV (1978), Strieborná čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách (1981), Zlatá čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách (1986), Pamätná medaila Ľudovíta V. Riznera (1996), Strieborná medaila SAV (1997), Prémia Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 1997 (1998) za dielo Slovenskí jazykovedci.
Zdroje:
- Dvonč, Ladislav. In: Encyklopédia jazykovedy. [Zost. prof. PhDr. Ján Mistrík, DrSc.; napísal kolektív autorov.] 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Obzor, ISBN: 80-215-0250-9, s. 124.
- Ladislav Dvonč. In: JÚĽŠ: Slovenskí jazykovedci [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- Ladislav Dvonč. In: Kultúra slova [online]. Vedecko-popularizačný časopis pre jazykovú kultúru a terminológiu. Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady Ministerstva kultúry SR. Ročník 40, č. 4 (2006), 195 – 197. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.