Milan Adamčiak (* 16. 12. 1946 Ružomberok – † 17. 1. 2017 Banská Belá)

Milan Adamčiak (* 16. 12. 1946 Ružomberok – † 17. 1. 2017 Banská Belá)

Milan Adamčiak (* 16. 12. 1946 Ružomberok – † 16. 1. 2017 Banská Belá), slovenský intermediálny konceptuálny umelec, hudobný skladateľ, muzikológ, violončelista, nekonvenčný hudobník, výtvarník, performer,  básnik, autor vizuálnej poézie, experimentátor, tvorca akustických objektov, inštalácií, výrobca nekonvenčných hudobných nástrojov, publicista, vysokoškolský pedagóg a vedec, bol nezameniteľnou osobnosťou experimentálneho umenia šesťdesiatych rokov v slovenskom i medzinárodnom kontexte, kľúčovou postavou intermediálneho umenia na Slovensku i v bývalom Česko-Slovensku. Ako jeden z prvých na Slovensku sa venoval výskumu intermediálnych presahov – vzájomných vzťahov hudby, výtvarného umenia, poézie, ako výnimočný „undergroundový“ umelec zo Slovenska sa stal vďaka svojím invenčným „performance“, projektom, happeningom i osobným kontaktom známy po celom svete.

M. Adamčiak, J. Revalo: Ensemble
Comp. Duo. Smolenice1969

Štúdiá, vzdelanie a polovolanie

Detstvo prežil a základné školstvo absolvoval v Ružomberku. Študoval hru na violončelo na Konzervatóriu v Žiline (1962 – 1968). Absolvoval odbor hudobná veda (muzikológia) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1968 – 1973). Pôsobil v Ústave hudobnej vedy (1973 – 1990) v Slovenskej akadémii vied, kde sa ako muzikológ venoval výskumu hudby 20. storočia a vzťahom hudby k iným umeniam, najmä k výtvarnému umeniu, a hudobnej semiotike. Medzitým získal nemecké štipendium mesta Darmstadt a nadácie DAAD na účasť na kurzoch pre Novú hudbu (1974). Prednášal o hudbe 20. storočia na Hudobnej fakulte na Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1977 – 1988) a na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (1979 – 1988) v Bratislave. Neskôr pracoval aj v Národnom osvetovom centre, kde ako dokumentarista budoval archív amatérskeho hudobného hnutia.

 

Milan Adamčiak, Robert Cyprich:
Prvý večer Novej Hudby. Ružomberok 1969

Hudobné zoskupenia, festivaly a podujatia intermediálnej tvorby

Bol spoluzakladateľ skladateľskej skupiny DAD (1964), s Robertom Cyprichom a Jozefom Revallom založil hudobno-performačné zoskupenie Ensemble Comp (1967). V tom čase začal písať aj básne. Ako avantgardný umelec sa v 60. rokoch minulého storočia postupne napojil – na základe štúdia literatúry, osobnej koršpondencie a budovaním si osobných kontaktov na festivaloch modernej hudby – na aktuálne umelecké trendy za železnou oponou; v rokoch politického „odmäku“, pri konfrontácii so svetovým trendom tak zistil, že jeho vlastné diela korešpondujú s tým, čo sa odohráva vonku. V r. 1968 patril „k nepriateľom socializmu“ a bol jedným z devätnástich hladovkárov za Jana Palacha vo vestibule UK v Bratislave. S  R. Cyprichom zorganizovali ako Ensemble Comp koncert Vodná hudba (1969) v Krytej plavárni študentského domova Juraja Hronca v Bratislave ako skladbu pre tri sláčinikové nástroje a xylofóny na počesť G. F. Händla. Išlo o kolektívny happening, keď okrem hrania v šatni hrali hudobníci (na chrbte s kyslíkovými bombami) na hudobné nástroje aj pod vodou a na dne bazéna, a tak hudobný koncert preniesli z kontextu oficiálnych siení do všedného mestského, aj keď zámerne netypického prostredia. Na zámku v Smoleniciach počas 3. seminára pre novú hudbu realizoval Adamčiak koncept Dislokácií I - II (1970), ktorý vyrastal z princípu šachovej hry, ako paralely stolovej hry dvoch hráčov Dámy, ktorú hralo 2 x 8 hudobníkov na pôdorysnej partitúre analogickej šachovnici. S R. Cyprichom zorganizovali Festival snehu (1970) vo Vysokých Tatrách. V rokoch normalizácie sa v ogranizovaní oficiálnych podujatí odmlčal, venoval sa najmä vedeckej a pedagogickej činnosti činnosti, a tvoril len pre seba a blízkych priateľov. V roku 1989 bol medzi spoluzakladateľmi združenia Gerulata a Európskeho klubu na Slovensku, ktorého bol viceprezidentom. V tom istom roku založil aj hudobné zoskupenie Transmusic Comp,  ktorého prvé vystúpenie sa uskutočnilo v archeologickom nálezisku Gerulata v Bratislave-Rusovciach, neskôr bol spoluautorom výstavy Transmusic Comp. (2009, s Michalom Murínom) v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. S Michalom Murinom a Petrom Machajdíkom založil SNEH – Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (1990),  ktorej bol prezidentom (1990 – 1993) a pod ktorej hlavičkou zorganizoval v hlavnom meste SR Bratislave v Festival  intermediálnej tvorby (FIT, 1991 a 1992). S Júliusom Kollerom a Petrom Rónaiom vytvorili umeleckú skupinu Nová vážnosť a Flux Gallery (1990). Inicioval vznik albumu pre Svätého otca Jána Pavla II., výstavu Johna Cagea Partitúry (1992, kurátor) v SNG (legendárny americký umelec vtedy prišiel na jeho pozvanie do Bratislavy, kde pár mesiacov pred smrťou vystúpil aj na festivale Večery novej hudby).

FIT 1991. Milan Adamčiak, Michal Murin,
Zuzana Géczová, Oľga Smetanová.
Foto: Fero  Koval, archív Hudobného centra

 

Po celý život experimentoval, objavoval a koncipoval tvorivé postupy a jedinečné diela v intermediálnej oblasti. Keďže bol hudobníkom – violončelistom – a študoval muzikológiu, inšpiroval sa experimentálnymi kompozíciami a skladbami Johna Cagea, jedného z hlavných inciátorov akčného umenia v USA i v Európe (ktorý už roku 1964 vystúpil spolu s Merce Cunninghaom v Prahe a ktorý za najdôležitejšiu súčasť hudby nepokladal tóny ale zvuky). M. Adamčiak spájaním jednotlivých výtvarných, literárnych, dramatických či hudobných zložiek vytváral grafické partitúry, netradičné hudobné nástroje s nezameniteľnou vizuálnou poetikou (s Róbertom Cyprichom boli jedinými predstaviteľmi tohto typu tvorby na Slovensku). Adamčiakove vizuálne partitúry predstavujú symbolické záznamy o ľudskej existencii. V rámci projektov invenčných „performance“, ktoré realizoval, divákov či poslucháčov považoval za aktívnych účastníkov tvorivého procesu, ktorý nadobúdal vďaka improvizáciám nové, nečakané podoby, a do akcií ich aj zapájal. Od mladosti ho zaujímali znaky, erby, písma, semiotika, inšpirova sa najmä hudobným a výtvarným umnením, ale aj prírodou, civilizáciou, technikou či archeologickými nálezmi.

Milan Adamčiak (v strede) a John Cage (USA)
počas festivalu Večery novej hudby  (1992) v Bratislave.
Foto: Milan David,, archív Hudobného centra

Publikačná činnosť

Bibliografia M. Adamčiaka, zahŕňajúca publicistické, literárne, skladateľské, tanečné, multimediálne diela, krátkometrážne filmy a rozličné umelecké artefakty, ktorý bol autorom,  je rozsiahla. Je autorom množstva príspevkov v rozličných periodikách, publikoval  v Slovenských pohľadoch, Literárnom týždenníku, Dotykoch, Slovenskej hudbe, Kultúrnom živote, Hudobnom živote, Novom slove a pod. Bol aj autorom viacerých odborných textov ako Hudobné problémy výtvarného umenia 20. storočia, Kontinuita vývoja slovenskej hudobnej tvorby a i. O jeho tvorbe, diele a živote napísal a z jeho prác zostavil Michal Murin knižnú tetralógiu, v rámci ktorej vyšla kniha s jeho nepublikovanými básňami a textami Milan Adamčiak: Archív I. – experimentálna poézia 1964 – 1972 (2012), a ďalšie tri knihy: Milan Adamčiak: Archív III (nôty): Notácie a grafické partitúry (2013), Milan Adamčiak: Archív IV (akty): Akcie, performancie, projekty, koncepty a výstavy (2014) a Milan Adamčiak: Archív II (kopo): Konkrétna poézia 1964 – 1972 (2016).

Výstavy a prezentácie

Milan Adamčiak mal mnoho výstav v zahraničí (Česko, Argentína Nemecko a i.) i na Slovensku, v Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Banskej Štiavnici, Dolnom Kubíne, Žiline, Galante, Prešove a pod., či vo svojom rodisku v Ružomberku, kde sa  zúčastňoval aj výstav ružomberskej skupiny výtvarníkov pod názvom Stretnutie; bol aj členom známeho voľného umeleckého združenia výtvarníkov Rozeta v Ružomberku a medzinárodného stavovského Literárneho klubu ružomberských spisovateľov.

SAMOSTATNÉ VÝSTAVY: Visual Music. V-klub, Dom kultúry, Bratislava (1970), Galéria ARTDECO, Nové Zámky (1991), Galéria Gerulata, Bratislava (1992), Hudobné grafiky a objekty, Galerie N 2, Berlín (1992), Galéria Médium II., Ružomberok (1994 – 1995); SPOLOČNÉ VÝSTAVY: Šesťdesiate roky, SNG, Bratislava (1995), Umenie akcie 1965 – 1989, SNG, Bratislava (2001), Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985, SNG, Bratislava (2002), Súbežníci (V-klub, Dom kultúry, Bratislava). Nevýstavné prezentácie: Chlieb náš každodenný. Akcie pri rozvoze chleba na Liptove (1966 – 1967), A neuveď ma do pokušenia. Maliarska akcia v pradiarni Bavlnárskych závodov V. I. Lenina v Ružomberku (1968), Pokánie. Akcia na hrebeni Prašivej (1968), Účasť na akcii Alexa Mlynárčika Trenie. Vysoké Tatry (1968), I. večer novej hudby. Dom osvety, Ružomberok (spolu s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom, 1969), Vodná hudba. Krytá plaváreň študentského domova Juraja Hronca v Bratislave (spolu s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom, 1969), I. festival snehu. Vysoké Tatry (spolu s Alexom Mlynárčikom, Róbertom Cyprichom a Milošom Urbáskom, 1970). V súčasnosti sa pripravuje v Slovenskej národnej galérii v Bratislave jeho profilová retrospektívna výstava (od 60. rokov 20. storočia po súčasnosť) pod názvom Adamčiak, začni! (23. marca – 4. júna 2017), krorej kurátormi sú Michal Murin a Lucia Gregorová Stach a ktorá vznikala za jeho účasti na projekte.

Milan Adamčiak: Konfigurácie
pre veľký orchester. 1968 – 1969

 

Režisér, scenárista a hudobník Samo Ivaška nakrútil film o Milanovi Adamčiakovi Sympózium dňa (ČSTV, 1988; námet, scenár, réžia: Samuel Ivaška, kamera: Štefan Kravec, hudba: Milan Adamčiak; zvukové efekty: Štefan Baroš). Jeho tvorba a život boli aj predmetom viacerých bakalárskych či diplomových prác na vysokých školách na Slovensku i v Česku.

Získal Danihelsovu cenu za hudbu (1997).

Žil a tvoril v Ružomberku, kde sa narodil, kam sa vracal, keďže tam žila jeho rodina, v Bratislave, dva roky v Spišskej Novej Vsi, keď sa musel odsťahovať z Bratislavy, keďže prišiel o byt (2005), v obci Podhorie (v kúrii u priateľa) pri Banskej Štiavnici, neskôr v Banskej Belej, kde mu pomohol kúpiť domček, po tom, ako zostal úplne bez domova, jeho priateľ a umelecký kolega Michal Murin, ktorý v posledných rokoch jeho života v rámci umeleckej kurately zorganizoval za spolupráce s ním sériu piatich výstav doma i v Nemecku, viaceré koncertné vystúpenia (festival Pohoda 2013 a i.), návštevu koncertu súčasnej vážnej hudby na poctu Gustáva Mallera v Alpách, turné v Japonsku so siedmimi prezentáciami jeho „performamance“, kde mu vydali aj DVD.

Vľavo Michal Murín a Milan Adamčiak počas prezentácie v roku 2013. Na premietanom obrázku M. Adamčiak v rodnom Ružomberku. Vpravo na premietanom obrázku domček M. Adamčiaka v Banskej Belej, ktorý získal vďaka projektu sociálnej a umeleckej kurately M. Murina. Zdroj: Prezentácia Michala Murina s Milanom Adamčiakom v roku 2013. In: YouTube [online]. Zverejnené 5. 10. 2013 . Dostupné na internete: <TU>.

 

Posledná rozlúčka s umelcom a pedagógom Milanom Adamčiakom bude v bratislavskom krematóriu 25. januára o 9.00 hod. (Informovala o tom projektová manažérka SNG Bianka Čajová.)

Napísali o živote a tvorbe Milana Adamčiaka

„V Adamčiakovom prípade, keďže bol hudobníkom (violončelistom) a študoval muzikológiu, šlo najmä o inšpiráciu experimetálnymi kompozíciami a skladbami Johna Cagea, najobľúbenejšieho žiaka Arnolda Schônberga a jedného z hlavných iniciátorov akčného umenia v USA i v Európe. Cage, ktorý už v r. 1964 vystúpil spolu s Merce Cunninghamom v Prahe, za najdôležitejšiu súčasť hudby nepokladal tóny, ale zvuky. Nie sú komponované v hierarchickej kompozícii, ale interpreti majú voľný výber, kedy a ako vstúpia do celkovej štruktúry skladby. Prirodzený priebeh a náhodné zážitky sú pritom spojené v jedno. Cage prišiel aj s novým prehodnotením pojmu proces, ktorý už prestal byť chápaný ako „predstupeň" a stal sa priamou súčasťou diela. Práve Cageho spojenie hudby, výtvarného umenia, divadla a tanca už krátko po druhej svetovej vojne predstavovalo predpoklad ,performujúceho umenia‘. Cage sa stal vzorom celej jednej generácie skladateľov, ktorá sa pohybovala medzi hudbou a happeningom.“

Zora Rusinová. In: Umenie akcie 1965 – 1989. Bratislava: Slovenská Národná Galéria, 2001, s. 89, 90.

Milan Adamčiak, Robert Cyprich:
Vodná hudba. Krytá plaváreň
ŠD Juraja Hronca v Bratislave 1969

*

„Adamčiakovo hudobné myslenie predstavuje, po počiatočných postwebernovských poetických východiskách v druhej polovici 60. rokov (zoskupenie DAD), radikálny, v slovenskom umeleckom kontexte ojedinelý rozchod s tradíciou a prechod na pozície konceptuálne orientovanej tvorby. Tento vývojový proces u neho postupoval ruka v ruke s dôslednou dekonštrukciou „čistých“ médií a intermedializáciou tvorivých aktivít. V oblasti hudby sa jeho symptomatickým výrazom stáva otvorená forma, veľkoryso poňatá sonorita, nekonvenčná partitúra, improvizácia a akcia, podieľajúce sa v rozličnej miere na výslednom synergickom tvare, inklinujúcom striedavo k expresívnej i minimalistickej výrazovosti. Adamčiakove partitúry nielenže graficky nefixujú tóny konvenčným spôsobom, ale často neobsahujú žiadne pokyny, ktoré by viedli ku konkrétnym zvukom. Jeho variabilné obsadenie poskytuje v rovnocennej miere priestor hudobníkom i nehudobníkom.“

CSERES, Jozef: Milan Adamčiak. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Národné hudobné centrum, Bratislava 1998, s. 11.

Milan Adamčiak: Superpozície
pre 24 ľubovolných nástrojov. 1979

*

„Adamčiak sa ako jeden z prvých začínal cieľavedome venovať výskumu v rámci intermediálnych programov. Uprednostňoval vizuálnu experimentálnu poéziu, ktorú neskôr rozšíril na hudobné a poetické kreácie... ... Často vychádzal z ozvláštňovania bežných udalostí a zážitkov a s ich vedomým obohacovaním, ako napríklad v monoakciách Nočný chodec (Stratený chodec, Nákupy, Wal-king pieces atď) z rokov 1966 – 1967 postavených na individuálnych zážitkoch, či v akciách pre niekoľkých jedincov ako v Spievajúcich fontánach, založených na bezprostrednom komornom účinkovaní pod sprchou, ktoré vznikali od roku 1966, alebo vo verejnom, zriedkakedy pochopenom prezentovaní akcií ako Requiem, alebo Pocty Františkovi z Assisi z roku 1968... ... Predovšetkým od roku 1968 inklinoval k prírodnému prostrediu a realizoval v ňom niektoré akcie (napr. Vábenie), a zároveň sa začínal rozsiahlejšie venovať hudobno-priestorovým projektom, pričom vo viacerých bolo cítiť výrazný vplyv Fluxu, predovšetkým Johna Cageho. Roku 1969 uskutočnil s Ladislavom Kupkovičom realizáciu Symfonickej básne od Gyorgya Ligetiho pre 6 hráčov a 100 metronómov, s Jozefom Revallom akciu Duo pre dvoje huslí, kde každý hral na husliach svojho spoluhráča, alebo Grafikon v Hodoníne, priestorovú akciu so 4 hudobníkmi a 4 magnetofónmi v 8 miestnostiach galérie, kde vytvoril v každej z nich odlišnú atmosféru. V rámci Vodnej hudby v krytej plavárni Bernolákovho internátu v Bratislave (hranie na hudobné nástroje pod vodou) formuloval Ensemble Comp.; v texte skladačky nasledujúce slová: ,Neznamená to však, že moderné, lepšie povedané nové umenie akéhokoľvek druhu sa tým, že mu je súdené byť dynamickejším, stáva zároveň aj povrchným‘.
Ivan Jančár. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Katalóg SNG Bratislava, 1995.

Milan Adamčiak: Mikrofón
pre jedného muzikanta. 1979

*

„Milan Adamčiak začínal v polovici decénia inštrukciami na fluxový spôsob, neskôr, ako študent muzikológie, sa venoval prevažne hudobnej grafike, vizuálnym partitúram a vizuálnej poézii. Popri Róbertovi Cyprichovi bol jediným predstaviteľom tohto typu tvorby na Slovensku. Ku koncu desaťročia vyskúšal v spomínaných žánroch nové polohy. Podivuhodnú tvárnosť dostávajú ľudové ornamenty transponované do podoby typografických či strojopisných básní ako Typoornamenty (1969). V inom druhu strojopisných básní M. Adamčiak reagoval na vtedajšiu situáciu obdobnými znakmi ako Koller, len v inom vizuálnom vydaní (Konštelácie, 1968). Jeho lineárne vizuálne partitúry sa stali symbolickým záznamom o ľudskej existencii. Obdobne jeho Invenciogramy a Intenciogramy (1969 – 1970), záznamy fiktívnych až nezmyslených dejov či vzťahov medzi abstraktnými pojmami – ako grafické záznamy príbehu, sú prvými počinmi tohto druhu na Slovensku.
Aurel Hrabušický. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Katalóg SNG Bratislava, 1995.

Milan Adamčiak: Siluety III
pre 12 ľubovoľných nástrojov. 1967

*

„Východiskom pre Adamčiakove a Cyprichove hudobné akcie happeningového a eventového typu bola výrazná rezonancia myšlienok fluxusu v stredoeurópskom prostredí koncom 60. rokov. Už koncom 60. rokov vytvoril rad skladieb v duchu otvorenej formy, ktorých integrálnu súčasť predstavovali nekonvečné, výtvarne riešené partitúry. Tie ,nielenže graficky nefixujú tóny konvenčným spôsobom, ale často neobsahujú žiadne pokyny, ktoré by viedli ku konkrétnym zvukom. Jeho variabilné obsadenie poskytuje v rovnocennej miere priestor hudobníkom i nehudobníkom‘. Adamčiak sám si uvedomoval, že ,partitúra skladby so silnými náhodnými (aleatornými) prvkami sa vplyvom svojej grafickej štruktúry dostáva i do sféry výtvarnej, a tým môže pôsobiť i ako voľný grafický list, stáva sa teda nositeľom hudobnej i výtvarnej informácie.‘ Práve partitúry teda otvorili Adamčiakovi aj ,samoúčelnú‘ výtvarnú stránku problému a nasmerovali ho k vizuálnej a fonetickej poézii v širokej škále prejavu od hudobných grafik, cez diagramy, piktogramy, ,bipoéziu‘ a ,patexty‘, selektívne verbálne texty, preparované texty, montáže, objektové texty až k pohybovým a priestorovým básniam (v r. 1969 sa zúčastnil výstavy Partitúry, ktorá sa konala v Prahe a Brne).
Zora Rusinová. In: Umenie akcie 1965 – 1989. Bratislava: Slovenská Národná Galéria, 2001, s. 89, 90.

*

„Vďaka svojmu hudobnému a teoretickému vzdelaniu, vzťahu k vizuálnemu umeniu, literatúre, filozofii a spoločenským vedám a svojej otvorenosti a osobitému charakteru, vedel svoj autentický umelecký program postaviť už od polovice 60. rokov 20. storočia na intermedialite a interdisciplinarite.“  Ako sám uviedol v rozhovore s Michalom Murinom v poslednej časti jeho monografie Archív IV Akty v roku 2014: ,Zaujímalo ma vedieť mnoho o niečom a niečo o mnohom. Bolo to proti vtedajšej koncepcii, že prežiť môžu len špecialisti (teda tí, ktorí vedeli mnoho o niečom) na rozdiel od takzvaných polyhistorov či interdisciplinárne a intermediálne orientovaných vševedov. Ja som chcel patriť tam aj tam.‘ Adamčiak svoj program teda rozvíjal postupne v líniách samostatnej tvorby v Novej hudbe (grafické partitúry, originálne hudobné inštrumenty, interpretácie, vystúpenia), experimentálnej poézii,  multižánrovej konceptuálnej kresbe, objektoch, inštaláciách, archívnych procesuálnych dielach a vo fiktívnych krajinách svojej mysle. Významnou súčasťou jeho osobnosti bola neutíchajúca túžba po spoznávaní nových informácií a predovšetkým ochota a úprimná radosť zo spolupráce, komunikácie a priateľstva s ľuďmi. Jeho vklad v každej spoločnosti, či úzkej alebo širšej, bol úprimný záujem o iných, dialóg s nimi a o vzájomné zdieľanie myšlienok. Jeho esprit ,prežiaril‘ každé stretnutie či rozhovor, takže nikdy neprestal inšpirovať nové komunity aj mladých umelcov. Pri spätnom pohľade je zrejmé, že jeho myšlienky, interpretácie, koncepty či jeho osobné účinkovanie v happeningoch a akčnom umení, pretkávajú dejiny neo-avantgardy na Slovensku a tvorbu jeho protagonistov ako sieť. Práve táto sieť ako autentická štruktúra autorského diela neobmedzeného na jedného tvorcu a jeho širší okruh a provenienciu, predstavuje Adamčiakov neopakovateľný prínos pre celú kultúrnu scénu na Slovensku. Svojím medzinárodným, medzižánrovým a medziodborovým prístupom, ktorý kombinoval prvky vedeckého výskumu a aktívnej umeleckej činnosti, sa Adamčiak stal nenahraditeľnou postavou aj na mape stredo- a východoeurópskeho umenia.“
Lucia Gregorová Stach, kurátorka Zbierok súčasného a moderného umenia SNG

Milan Adamčiak: Homage to Otto Piene.
1970 (Festival snehu. Vysoké Tatry)

*

„Jeseň minulého roka mal Milan Adamčiak veľmi nabitú. Všetko chcel stihnúť. Neodmietal žiadne pozvania, diskusie, prezentácie kníh, vernisáže ani narodeninové stretnutie v galérii. Začali sme sa stretávať a spolu s Luciou Gregorovou Stach pripravovať výstavu v SNG. Naposledy to bolo v deň jeho sedemdesiatky. Chystal sa sviatkovať, povedal: teraz si trochu oddýchneme, ohlásim sa až po 10. januári. Nedalo mi a občas som mu zavolal. V sobotu večer naposledy som mu pripomenul, že v utorok 17. 1. by mal prísť do Bratislavy. Miesto neho, v ten utorok, prišla smutná správa. Nečakane. Dnes sa o Milanovi Adamčiakovi vie všeobecne veľa, ale keď som ho spoznal v roku 1987, žiaden text o ňom nebol k dispozícii. Všetko sa na povrch predieralo postupne. Začiatok 90. rokov sme strávili s koncertami Transmusic Comp. a v Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu (SNEH). Neskôr som ho začal prizývať na výstavy. História našich rozhovorov a spolupráce je tridsaťročná a mnohé Milanove príbehy som počul v rôznych variáciách, ale základne fakty nemenil. Od roku 2001 som uvažoval o knihe jeho experimentálnej poézie. Prišla až o 10 rokov neskôr a ďalších 5 rokov trvalo, kým vyšiel aj posledný diel štvorzväzkovej monografie. Milan poznamenal: nechcem dávať rozhovory nikomu, kto si najprv neprečíta tieto knihy, tam je všetko. Milan sa posledné roky cítil dobre v prostredí mladých umelcov, literátov, hudobníkov aj tanečníkov. Rád prijímal ich pozvania do projektov, spolupracoval, spoznával ich. Tešil sa rastúcemu záujmu aj množiacej sa reflexii jeho intermediálnej tvorby. Vždy mal čím zaujať aj prekvapiť.“

Michal Murin, autor a editor štvorzväzkovej monografie Milana Adamčiaka a kurátor pripravovanej samostatnej výstavy v SNG v roku 2017

Milan Adamčiak

Spracoval ŠTEFAN CIFRA

Zdroje:

  • ADAMČIAK, Milan: Archív I (expo): Experimentálna poézia 1964 – 1972.  [Zostavil Michal Murin]. 1. vyd. Košice: Dive Buki, 2011. 343 s. ISBN 978-80-970848-1-3.
  • ADAMČIAK, Milan: Archív II (kopo): Konkrétna poézia 1964 – 1972. [Zostavil Michal Murin]. 1. vyd. Košice: Dive Buki, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89677-12-2.
  • ADAMČIAK, Milan: Archív III (nôty): Notácie a grafické partitúry. [Zostavil Michal Murin]. 1. vyd. Košice: Dive Buki, 2013. 409 s. ISBN 978-80-970848-3-7.
  • ADAMČIAK, Milan: Archív IV (akty): Akcie, performancie, projekty, koncepty a výstavy. [Michal Murin; fotografie Ľubomír Adamčiak a  kol.]. 1. vyd. Košice: Dive Buki, 2014. 383 s. ISBN 978-80-89677-06-1.
  • ADAMČIAK, Milan. In: Slovenská národná knižnica: katalóg online [online]. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • ADAMČIAK, Milan: Tadeáš Salva. Tadeáš Salva. 1. vyd. Bratislava: s. n., 1987. 6 s.; [autor textu : Milan Adamčiak; zodp. red.: Alojz Stuška]. 1. vyd. Bratislava: Hudobné informačné stredisko Slovenského hudobného fondu, 1976.  [1 skladačka].
  • Adamčiak, začni! Retrospektívna výstava Milana Adamčiaka (1946 – 2017). In: SNG  [online]. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • BABÍN, Emil – ADAMČIAK, Milan: (Ne)zanechať stopu: S muzikológom Milanom Adamčiakom o nekonvenčnej hudbe a umení. In: Pravda 16. 4. 1993, č. 88, ročník 3 (74), s. 9.
  • BARIAK, Imrich – ADAMČIAK, Milan: Trvalý zdroj inšpirácie: Rozhovor s Milanom Adamčiakom, hudobným teoretikom. In: Národná osveta: dvojtýždenník pre miestnu kultúru a záujmovú tvorivosť (Národné osvetové centrum, Bratislava), ročník 6, rok 1996, č. 12, s. 4 – 5.
  • KASARDA, Maertin – ADAMČIAK, Milan: Nechcel by som byť vosková figurína. [Rozhovor s Milanom Adamčiakom.] In: Dotyky, č. 7, rok 1996. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • KOLENIČ, Ivan: Bohovia sú stále smädní (Milanovi Adamčiakovi). In: Dotyky, č. 3 – 4, 2002, s. 106, 107.
  • LENGOW & HEyeRMEarS: Netransparentný exhibicionizmus Milana Adamčiaka. Klavír z anglickej ambasády. In: Programový bulletin Galérie K-49 November 1998. In: Internet archive [online]. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Marek Koller: Milan Adamčiak oslávil svoje životné jubileum výstavou v Galérii 4D. In: GALANTA online: KULTÚRA A UMENIE [online]. Uverejnené: 6. 1. 2012 [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Milan Adamčiak. In: Galerie Artandconcept [online]. Aktualizácia 26.1.2007 [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Milan Adamčiak: Profil osobnosti. In: Hudobné centrum [online]. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete:
  • Milan Adamčiak. Otvorené diela: Galéria Linea, Bratislava: 28. mája – 27. augusta 2009. [Text Michal Murin]. 1. vyd. Bratislava: Galéria Linea, 2009. 16 s.
  • Milan Adamčiak a Michal Murin (prezentácia), PechaKucha Night Bratislava vol. 24, 2. 9. 2013. In:  YouTube [online]. Zverejnené 5. 10. 2013. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Anasoft litera fest 2015 – Krokus Galéria. niektoré moje príbehy poznám. niektoré počúvam. niektoré vidím. Vernisáž výstavy 20. 4. 2015, 19:00, Krokus Galéria. In: YouTube [online]. Zverejnené: 25. 4. 2015 [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MURIN, Michal (ed.): Rozhovor s muzikológom. In: Avalanches 1990 – 1995. Zborník Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu (SNEH). 1. vyd. Bratislava, 1995. 216 s.
  • Petr Wajsar: Minimini na motívy grafickej korektúry Milana Adamčaka (Minimini on Milan Adamčiak's graphic score). CD Typornamento, Live in La Fabrika, Prague 2012, Agon Orchestra, cond. Petr Kofroň: video by Wajsar on Adamčiak's score. Zverejnené: 22. 1. 2013. In: YouTube [online]. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Posledná rozlúčka s Milanom Adamčiakom bude v bratislavskom krematóriu. [Zdroj: TASR].  In: Hudba SK [online]. Uverejnené: 20. 1. 2012 [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Rozhovor s Milanom Adamčiakom (Marek Koller). In: GALANTA online: KULTÚRA A UMENIE [online]. Uverejnené: 6. 1. 2012 [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • RUSINOVÁ, Zora. Umenie akcie 1965 – 1989. Bratislava: Slovenská Národná Galéria, 2001.
  • In: Monoskop [online]. Uverejnen: 13. 4- 2013. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • SNEH. In: Monoskop [online]. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete:
  • Transmusic comp. In: Monoskop [online]. [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení: 10. 10. 1995 – 25. 2. 1996: Katalóg SNG Bratislava. [Ed. Zora Rusinová; kol. autorov]. Bratislava: SNG, 1995. 392 s. ISBN 80-85188-58-9.
  • Samo Ivaška: Sympózium dňa (film). Námet, scenár, réžia: Samuel Ivaška, kamera: Štefan Kravec, hudba: Milan Adamčiak; zvukové efekty: Štefan Baroš. Čs. televízia Bratislava, 1988. In: YouTube.  [online]. Zverejnené: 11. 12. 2014 [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Vo veku 70 rokov odišiel Milan Adamčiak. [Michal Murin, autor a editor štvorzväzkovej monografie Milana Adamčiaka a kurátor pripravovanej samostatnej výstavy v SNG v roku 2017]. In: SNG [online]. Uverejnené: 20. 1. 2012 [citované 19. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.