Monika a Igor Válekovci (22. 12. 2016)
Igor Válek
Čas Vianoc
(Milanovi Rúfusovi)
Už ste to prezradili,
ako keď k modlitbe
sa starec večer schýli
a prizná utrpenie
zo spomienok na živých,
čo zakrývali svetlo
na prievoze z jeho krajiny.
Báseň je teda čas
hľadajúci odpovede,
prstami ponárajúc
tŕpky v mede
ako dych čísi – uznojený až
v zemskom samom strede
tohto sveta tíšin.
Zasejte teda slovo,
čo čisté zaznie iba z ruky
básnika;
povedzte pravdu o tom
chlapcovi,
čo z detstva šírky
pasie koníka
a až dozreje,
vyberie sa zvony
hľadať šírym poľom.
Po čom to teda, majstre,
po čom chodíme,
zbierajúc modlitbičky,
ktorými ovčie deti
nocou kŕmime,
keď zima v tanistre
plátenej zas
po zamrznutej krajine
prináša klíčky
zľadovatené
až po posledný klas?