FOTOGALÉRIA: Seminár Kam kráčaš agrokomplex? 2017
Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky (SZVTA) v spolupráci s Neziskovou organizáciou rozvoja vidieckej turistiky (NORZVT) zorganizoval v dňoch 16. a 17. mája 2017 v Modre-Harmónii seminár Premeny slovenského vidieka, trendy ďalšieho vývoja v agrorezorte a na vidieku s podnázvom Kam kráčaš agrokomplex?. Cieľom seminára bolo predstaviť súčasné premeny slovenského vidieka, najmä prínosy vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky k rozvoju obcí. Viac ako 40 účastníkov seminára, medzi ktorými boli starostovia, agropodnikatelia, pedagógovia, zástupcovia neziskového sektora, ako aj významné osobnosti slovenského poľnohospodárstva a vidieckeho priestoru na Slovensku, si pripomenuli i významnú osobnosť Ing. Jána Janovica, CSc. (* 1925 – † 1995), vedca, organizátora a autora publikácie Kam kráčaš agrokomplex?, ktorý bol 
ministrom pôdohospodárstva SR v rokoch 1969 – 1986, keď Slovensko bolo v potravinách sebestačné a patrilo k technologicky naj- vyspelejším poľnohospodárskym producentom v Európe. Seminár organizačne pripravili Ing. František Mach, CSc., čestný predseda SZVTA a riaditeľ NORZVT v Modre, a Ing. Juraj Kerekeš, osobnosť cestovného ruchu SR. Podnetné výstupy zo seminára vo forme odporúčaní jeho účastníci adresovali štátnym orgánom, predstaviteľom miestnych územných samospráv a mimovládnym neziskovým organizáciám.
František Mach otvára seminár Premeny slovenského
vidieka, trendy ďalšieho vývoja v agrorezorte a na vidieku
Kam kráčaš agrokomplex? v Modre 16. 5. 2017. Foto: © Štefan Cifra
Slovenské poľnohospodárstvo prechádza od roku 1990 zložitým vývojom. Ako odznelo na seminári, jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky pred rokom 1990 zabezpečovali potravinovú sebestačnosť Slovenska a vytvárali dôležité pracovné príležitosti. Zároveň boli aj najdôležitejším partnerom miestnej územnej samosprávy na vidieku, starali sa o životné podmienky vidieckeho obyvateľstva, podporovali rozvoj občianskej a technickej vybavenosti obcí a infraštruktúry vidieka. Od roku 1990 Slovensko, žiaľ, zaznamenalo úpadok agrosektoru, vrátene masívneho zániku pracovných príležitostí na vidieku (v slovenskom agrokomplexe pracovalo viac ako 360 tisíc pracovníkov, v súčasnosti v ňom pracuje len asi 55 tisíc ľudí). Je to dôsledok dlhodobej macošskej štátnej politiky takmer všetkých vlád voči agrosektoru, bezbrehého otvorenia slovenského spotrebiteľského trhu zahraničným potravinárskym produktom, mimoriadne nevýhodných podmienok vyrokovaných pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (EÚ). A takisto prax nevyváženej dotačnej politiky medzi starými, technologicky rozvinutejšími členmi EÚ, a novými, zaostalejšími štátmi z tzv. ostbloku – trvajúca od vstupu SR do EÚ dodnes. Súčasný neutešený stav slovenského agrosektoru je v príkrom rozpore s potrebami slovenského vidieka, najmä jeho priemyselne menej rozvinutých regiónov a hladových dolín na strednom a východnom Slovensku, a, samozrejme, aj s potrebou sebestačnosti.
Účastníci seminára, ktorý otvoril František Mach a ktorého prvú časť viedol odborný garant seminára doc. Ing. Gejza Blaas, CSc., rozoberali aktuálne problémy výrobcov slovenských potravín a podmienky ich umiestnenia na trhu prostredníctvom obchodných reťazcov. Oboznámili sa s výsledkami strednodobej analýzy vývoja poľnohospodárstva na Slovensku v porovnaní s vývojom v ostatných krajinách V4 a v Rakúsku a taktiež s pohľadmi na efektívnosť hospodárenia rodinných hospodárstiev a veľkovýrobných podnikateľských foriem. Ťažisko seminára tvorili príspevky, v ktorých sa prezentovali poznatky a skúsenosti z rozvoja vidieckych obcí a riešenia sociálnych problémov obyvateľov vidieka, spojených napríklad s dochádzkou do práce a jej vplyvom na rodinný život. Účastníci sa zoznámili s realizáciou Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 a získali poznatky o možnostiach čerpania podporných finančných prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 so zameraním sa na realizáciu úspešných projektov obnovy vidieka a agrokomplexu na Slovensku. Účastníci v príspevkoch poukázali na potrebu spolupráce verejného sektora, neziskového sektora a podnikateľov pri zlepšovaní životných podmienok a zamestnanosti obyvateľov slovenského vidieka.
Problém vyľudňovania vidieka, malých obcí a pracovnej mobility
Poznatky o premenách slovenského vidieka za štvrťstoročie na Slovensku prezentoval sociológ PhDr. Stanislav Buchta, CSc. Ako uviedol, špecifikom Slovenska je, že z celkového počtu 2 890 obcí v SR (v ktorých žije vyše 2,4 mil. obyvateľov), prevládajú malé obce do 1 000 obyvateľov, ktorých je 66,2 % (žije v nich vyše 850 tis. obyvateľov), no významný je aj podiel malých obcí do 500 obyvateľov, ktorých je 39,5 % (1 142 obcí). Pritom problémom je proces vyľudňovania nielen vidieka – a osobitne malých obcí nachádzajúcich sa v odľahlých vidieckych oblastiach –, ktorý sprevádzajú negatívne demografické, sociálne, hospodárske a infraštruktúrne faktory. Dochádza v k rýchlemu starnutiu populácie a navyše kultúrny kapitál vidieka značne oslabuje emigrácia kultúrnej elity do väčších miest. V malých sídlach do 500 obyvateľov je najvyšší podiel poproduktívneho obyvateľstva.
Podľa Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 sa predpokladá buď, že sa malé obce nechajú postupne vyľudňovať (bez väčších dodatočných nákladov spojených z budovaním lokálnej infraštruktúry), alebo sa budú postupne oživovať (= vysoké investičné náklady spojené s budovaním infraštruktúry), resp. sa budú integrovať do väčších sídiel (= stanú sa súčasťou väčšieho sídelného celku). Keďže malé obce tvoria prirodzenú reprodukčnú základňu pracovných síl pre poľnohospodársku prvovýrobu, ako ďalej uviedol S. Buchta, v riešení toho zložitého problému je poľnohospodárstvo spoluzodpovedné za stav a vývoj vidieka a prispieva k oživeniu vidieckej krajiny udržaním populácie na vidieku a tým i zabraňuje depopulácii marginálnych vidieckych oblastí. Pomáha rozvoju kultúrnej krajiny a stabilizácii vidieckeho osídlenia. Budúcnosť vidieka je nevyhnutné hľadať vo využití jeho vnútorného potenciálu, ktorý nie je len ekonomický a sociálny, ale aj historický, kultúrny, estetický a environmentálny.
Ing. Mária Behanovská, predsedníčka Vidieckeho parlamentu SR, hovorila o pracovnej mobilite na slovenskom vidieku, ktorá je na jednej strane najžiadanejším javom v ekonomike, no na druhej strane oslabuje rodinné vzťahy (dochádzka domov neskoro večer, len na víkend, znižovanie vplyvu na výchovu najmä dospievajúcich detí) i priateľské väzby. Poukázala na potrebu zosúladenia pracovného a rodinného života v súvislosti s pracovnou mobilitou. K riešeniam navrhovaným Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (2009) patrí napr. zvýšiť produktivitu a stabilizovať fluktuáciu; rovnako je žiaduca väčšia pružnosť pracovného času, práca na čiastočný úväzok či dlhodobá evidencia dochádzky v záujme zosúladenia pracovných a rodinných požiadaviek.
Ing. Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, sa zamerala na aktuálne problémy výroby a predaja slovenských potravín v obchodných reťazcoch. Poukázala na dlhodobý úpadok slovenského potravinárskeho priemyslu, nezáujem štátu oň, negatívnu obchodnú politiku reťazcov a zaostávanie Slovenska v potravinárskej produkcii v porovnaní s inými krajinami EÚ. Ako uviedla, napr. Dánsko má päťkrát, ČR trikrát vyššiu produkciu. Nižšie DPH na potraviny ako SR majú všetky okolité štáty (Maďarsko – 18 %, ČR – 15 %, Rakúsko – 10 %, Poľsko – 5 %), a viaceré krajiny EÚ neporovnateľne nižšie (napr. Luxembursko – 3 %, Taliansko – 4 %, Dánsko a Holandsko 6 % či Slovinsko – 9,5 %). Aj v dôsledku toho je priemerný podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní v SR len 39 %.
Medzi navrhované zmeny patrí napr. legislatívna podpora vytvárania vyjednávacích kooperatív, pozemkové úpravy ako jedna z priorít poľnohospodárskej politiky, vytvorenie systému obchodovania s družstevnými podielovými listami, rozšírenie možností pracovať na dohodu či zavedenie odpočítateľnej odvodovej položky (podporilo by to zamestnávanie nízkokvalifikovanej pracovnej sily v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore), ako aj skvalitnenie odbornej prípravy na stredných a vysokých školách a i.
Výzvy v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka
O realizácii Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 a o vyhlásených a pripravovaných výzvach informovala Ing. Jana Juhászová z Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPaRV SR). Ide najmä o podopatrenia na podporu odborného vzdelávania a získavania zručností, miestnych služieb (vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry), zavádzania širokopásmového internetu (najmä pre tzv. biele miesta – obce do 500 obyvateľov). Významné sú podopatrenia na začatie činnosti malých fariem (15 000 € na jeden malý poľnohospodársky podnik), na podporu mladých poľnohospodárov (50 000 € na jedného mladého poľnohospodára; pôvodný cieľ: 600, navrhovaný cieľ: 900 podporených mladých farmárov) a začatie ich činnosti (8 000 € – 50 000 €), ako aj na zriadenie a prevádzku operačných skupín Európskeho inovačného partnerstva pre produktivitu a udržateľnosť v poľnohospodárstve.
Informácie o vyhlásených výzvach doplnila Ing. Lucia Šifel z Informačno-poradenského centra Trnavského samosprávneho kraja (IPC TSK). Uviedla napr. výzvy: na zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej, najmä cyklistickej dopravy; zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti verejnej osobnej dopravy; zlepšenie enviromentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, adaptáciou urbanizovaného prostredia na zmenu klímy a zavádzaním systémových prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku; príprava na opätovné použitie a recyklácia nebezpečných odpadov; preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov a viazané na vodný tok; zníženie energetickej náročnosti verejných budov či podpora mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti kreatívneho priemyslu v Bratislavskom kraji (20 – 200 tis. eur).
Starostovia obcí a podnikatelia na seminári pripomenuli potrebu znížiť administratívnu náročnosť podávania projektov a zabezpečiť väčšiu transparentnosť ich schvaľovania.
Stav vývoja slovenského poľnohospodárstva
Doc. Ing. Gejza Blaas, CSc., zhodnotil minulosť, súčasnosť a budúcnosť slovenského poľnohospodárstva a porovnal ich s vývojom v krajinách V4. Konštatoval, že po vstupe do EÚ malo poľnohospodárstvo týchto krajín v mnohom podobný vývoj, avšak Slovensko v produktivite sektora výrazne zaostáva. Ako uviedol, žiaľ, odvetvia výroby potravín na Slovensku „nepatria medzi výhercov“ procesu prechodu hospodárstva k trhovej ekonomike. „Musia sa vyrovnávať so zníženým domácim dopytom a vyššou zahraničnou konkurenciou, ktorá už po podpise Asociačnej dohody (1993), ale najmä po pristúpení Slovenska k Európskej únii výrazne obmedzuje trhový priestor domácich výrobcov. Situáciu na spotrebiteľskom trhu hotových potravín v neprospech domácich výrobcov významne ovplyvnila prítomnosť nadnárodných obchodných korporácií, ktoré získali významný podiel na spotrebiteľskom trhu potravín.“
G. Blass Poukázal na nevyváženosť nášho poľnohospodárstva, keď prvovýroba v súčasnosti produkuje značné exportné prebytky (kukurice, obilia, slnečnice, repky olejnej) a u iných komodít je vzhľadom na domácu spotrebu veľký deficit (zemiaky, bravčové mäso, zelenina, ovocie), pritom tieto komodity tvoria veľké dovozné položky. Zároveň upozornil, že paradoxom slovenského potravinového trhu je, že potravinársky priemysel nakupuje suroviny na výrobu (napr. jedlých olejov, stužených pokrmových tukov) v zahraničí, napriek prebytku ich domácej produkcie, no veľký podiel konečnej spotreby spracovaných výrobkov sa saturuje dovozom. Podobne je to v prípade vývozu domácej produkcie ošípaných a dovozu bravčového mäsa ako suroviny na úkor domácich producentov. „Na vine je pravdepodobne nižšia efektívnosť domáceho spracovania a skutočnosť, že zahraniční odberatelia vedia zaplatiť slovenských prvovýrobcom za surovinu viac.“
Ako G. Blaas uviedol na záver, produktivita práce na Slovensku nedosahuje úroveň Rakúska, v rámci V4 je však na druhom mieste po Česku (v Maďarsku a Poľsku je nižšia). Trend vývoja čistého zisku z podnikania je v SR napriek stagnujúcej čistej pridanej hodnote mierne pozitívny.
O skúsenostiach z podnikania vo vinohradníctve a o optimálnej veľkosti poľnohospodárskych podnikov hovoril PhDr. Eduard Šebo. Kritizoval politicky nesprávnu, neodbornú predstavu niektorých našich ponovembrových politikov, navrhujúcu rozpustenie družstiev, ktoré sa, našťastie nepodarilo plošne realizovať, keďže ich nahradenie malými farmami nie je v podmienkach otvoreného trhu EÚ efektívne. Ako uviedol, v celej EÚ je 13 mil. fariem, z toho 5 mil. len v Poľsku. Priemerná výmera poľnohospodárskej farmy v EÚ je iba 13 ha, ale v USA 176 ha. Pritom na Slovensku to predstavuje 95 ha, čo je ešte optimálne. Malé hospodárske jednotky sťažujú podnikanie, najmä pre vysoké náklady a negatívne pôsobenie obchodných reťazcov, ktoré vytláčajú malých poľnohospodárskych producentov. V podmienkach EÚ Slovensko, ktoré bolo do roku 1990 sebestačné, už stratilo konkurencieschopnosť. Naše potravinárske podniky často prevzali zahraniční vlastníci, ktorí ich neraz zlikvidovali a urobili z nich sklady, aby mohli dovážať vlastnú produkciu. Upozornil, že takmer všetky vlády od roku 1990, sa držala či držia chybnej predstavy, že „predáme autá a dovezieme potraviny“. Pritom potravinová bezpečnosť je základom sociálneho štátu, teda „poľnohospodári držia sociálny štát“ (exminister poľnohospodárstva Pavol Koncoš). Ako uviedol, napr. v ČR to už pochopili a konsolidujú. Keď sa totiž skončí systém dotácií EÚ do poľnohospodárstva, „ukáže sa, kde sme“... Ochrana vonkajších hraníc, domáceho poľnohospodárskeho a potravinového trhu je podľa neho za týchto podmienok nevyhnutná.
Ochrana slovenskej pôdy
Ing. Ladislav Lysák, DrSc., predseda NEZES, prezentoval závery z kolokvia odborníkov v agrorezorte k aktuálnym problémom, kde zdôraznil najmä ochranu slovenskej pôdy (pred špekulantmi, developermi a predajom zahraničným podnikateľom). Upozornil na principiálne otázky súvisiace so slovenskou pôdou, ktorá nie je iba prostým tovarom, ale aj živiteľkou, základom potravinovej dostatočnosti a pevným základom zachovania kontinuity národnej existencie a nezastupiteľným základom našej štátnosti. Informoval, že v niektorých okresoch SR je alarmujúcich 40 – 45 % pôdy v zahraničnom vlastníctve (Levice, Malacky). Informoval o záveroch z kolokvia, na ktorom konštatovali, že: 1) Pôda nie je iba tovar. Je to kľúčová zložka národného bohatstva, záruka potravinovej dostatočnosti a bezpečnosti občanov a fundament štátnosti. 2) Štát je garantom efektívneho využívania, ochrany a obrany všetkej pôdy v rámci celistvého územia/hraníc SR. Osobitne pre zabezpečenie dostatočnosti a bezpečnosti potravín. V duchu výroku známej osobnosti svetovej politiky (J. Kerry): „Keď máte kontrolu nad ropou, kontrolujete krajinu; keď máte kontrolu nad potravinami, máte pod kontrolou populáciu“. 3) Vlastníkmi produkčnej poľnohospodárskej pôdy a lesov nemôžu byť právnické osoby. 4) Prenájom pôdy všetkých druhov zahraničným subjektom sa môže uskutočniť len v súlade s národnoštátnymi podmienkami a záujmami Slovenskej republiky na vymedzenú dobu trvania maximálne na 20 rokov s povinnosťou vrátiť pozemky do pôvodného stavu. Pôda sa nesmie v žiadnom prípade dostať do trvalého vlastníctva zahraničných subjektov, podobne ako v iných štátoch EÚ. 5) Vyzývame vládu a Národnú radu SR i všetky zodpovedné politické a občianske sily, aby po viacročných výzvach a pokusoch pristúpili so všetkou zodpovednosťou k novelizácii článku 4 Ústavy Slovenskej republiky doplnením textu: „Nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje, vodné toky, poľnohospodárska pôda a lesy sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.“ či 6) výrazne stimulovať mladých poľnohospodárov na podnikanie v agrosektore s dlhodobým výhľadom a uplatňovaním aj osvedčených družstevných foriem spoluvlastníctva.
Vidiecky rozvoj, cestovný ruch a agroturistika
Skúsenosti vo vidieckej turistike a agroturistike na Slovensku pri hospodárskom a sociálnom rozvoji obcí prezentovali v doplňujúcom referáte Vidiecky cestovný ruch a agroturistika zvyšuje hospodársky a sociálny rozvoj obcí a regiónov Ing. František Mach, CSc., čestný predseda SZVTA, a Ing. Juraj Kerekeš, osobnosť cestovného ruchu SR. F. Mach sa v rámci 1. časti témy s názvom SZVTA a vidiecka turistika zameral na priblíženie poslania a oblastí spolupráce Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky, ktorý má sedem krajských odbočiek, na jeho medzinárodnú spoluprácu s Európskym združením agroturistiky (EUROGITES), zastúpeným v 28 štátoch Európy. Na mape Slovenska prezentoval umiestnenie salašov, agroturistických zariadení, hospodárskych dvorov, fariem, ekozariadení a rančov, štruktúru ubytovacích zariadení členov SZVTA či kapacitu a počet turistov v ubytovacích zariadeniach vidieckeho cestovného ruchu v rokoch 2005 – 2015. Predstavil aj ciele a vízie SZVTA v budúcom období.
Ing. Juraj Kerekeš v rámci 2. časti tej istej témy s názvom Vidiek a regióny prezentoval graf Intervenčná pyramída partnerstva vo vidieckom cestovnom ruchu a na mape Slovenska Možnosti vidieckeho cestovného ruchu a vinárskych aktivít v regiónoch cestovného ruchu podľa samosprávnych krajov. Ďalej informoval o výstupoch 7. európskeho sumitu regiónov a miest konaného 8. – 9. 7. 2016 v Bratislave, o druhoch Európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovacom období 2014 – 2020, Programe rozvoja vidieka v SR v tých istých rokoch, o programoch cezhraničnej spolupráce s ČR, Maďarskom, Rakúskou republikou a Poľskou republikou. Informoval aj o Memorande pre rozvoj vidieka medzi vládou SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Združením miest a obcí Slovenska a o Príkladoch investovania a spájania synergickokomplementárnym financovaním z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020. Napokon predstavil Námety na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky do roku 2020.
Svojimi skúsenosťami z praxe ich vystúpenie vhodne doplnil Ing. Vojtech Tlčik, PhD., z Podkylavy (Myjava). Rodinná firma, ktorú založil, hospodári na výmere 300 ha, zamestnáva 40 ľudí a vytvorila aj referenčný podnik – vlastnú školu – hotelovú akadémiu s 80 žiakmi.
O konkrétnych skúsenostiach vo vidieckom rozvoji hovorila aj starostka obce Spišské Tomášovce Mgr. Zuzana Nebusová, držiteľka štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy a rozvoj v oblasti územnej samosprávy. 
V podmienkach malej, no druhej najstaršej obce na Spiši obce intenzívne rozvíjajú turistický ruch, v rodinných domoch sa tvoria penzióny, idú urobiť Gazdovský dom, vybudovali turistickú ubytovňu Hornád so stravovaním, ekofarmu, rozširujú infraštruktúru... Tento vývoj rieši aj nezamestnanosť či umožňuje nezamestnaným ženám v domácnosti nájsť čiastočné zamestnanie.
„Tam, kde nie je vyspelý vidiek, nie je ani vyspelý štát“
Osobnosť Jána Janovica priblížil jeho niekdajší spolupracovník Ing. Peter Baco, PhD., bývalý minister poľnohospodárstva SR, za ktorého pôsobenia sa slovenské poľnohospodárstvo po dlhých rokoch dostalo z červených čísiel, a poslanec Európskeho parlamentu. Ako uviedol, J. Janovic viedol Výskumný ústav ekonomiky v Bratislave (od roku 1963) a popri tom bol aj námestníkom povereníka poľnohospodárstva a výživy (od roku 1967). Bol ministrom poľnohospodárstva SR (1969 – 1985), neskôr mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom ČSFR v Kanade (od roku 1987). Ako podčiarkol, za jeho celej jeho éry riadenia ministerstva prudko stúpala poľnohospodárska produkcia (z vyše 2 mil. v roku 1970 na takmer 3,5 mil. eur v roku 1885) a napokon Slovensko bolo v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore sebestačné. Informoval aj o publikácii Kam kráčaš agrokomplex?, ktorá vyšla na počesť osobnosti Jána Janovica. Mottom J. Janovica bolo „Tam, kde nie je vyspelý vidiek, nie je ani vyspelý štát“, čo vo svojich vystúpeniach zdôraznili viacerí účastníci seminára Ing. Zoltán Černák, Ing. Štefan Stančík PhD., ktorý vyzdvihol zásluhy J. Janovica v rozvoji poľnohospodárskej výskumnej základne, a ďalší.
Účasníci seminára Premeny slovenského vidieka, trendy ďalšieho vývoja v agrorezorte a na vidieku Kam kráčaš agrokomplex? v Modre 16. 5. 2017. Foto: © Štefan Cifra
Panelová diskusia
V rámci seminára sa uskutočnila i panelová diskusia na tému Ako byť úspešný v súčasnom podnikaní na slovenskom vidieku? Moderátorom bol bývalý minister poľnohospodárstva Ing. Vladimír Chovan. Vystúpili v nej držitelia štátnych vyznamenaní udelených prezidentom Slovenskej republiky, ocenení agropodnikatelia v TOP AGRO, pedagogickí a vedeckí pracovníci z oblasti agrorezortu a agrolesníctva, zástupcovia riadiacich inštitúcií zameraných na potravinárstvo a obchod a účastníci rozvoja slovenského poľnohospodárstva. Na príkladoch úspešných podnikateľov a starostov na slovenskom vidieku prezentovali a dokumentovali možnosti využitia ekonomického, prírodného a ľudského potenciálu v ďalšom efektívnom rozvoji slovenského vidieka.
Ing. Jaroslav Jankovič CSc., z Národného lesníckeho centra (NLC) – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, predniesol prednášku Agrolesnícke systémy a ich potenciál pri rozvoji slovenského vidieka, ktorej základom sú zmiešané poľnohospodársko-lesnícke systémy. Ako uviedol, vytváranie a využívanie agro-lesníckych systémov môže prispieť k riešeniu komplexu problémov, ako sú erózia, sucho, záplavy, degradácia pôd, vymiznutie mnohých živočíšnych druhov z krajiny, ale aj nezamestnanosť a pustnutie kultúrnej krajiny. 
Priestorové usporiadanie stro- mov môže byť primiešané na celej ploche (hustejšie alebo redšie), alebo zónové (líniové výsadby v rámci parciel, resp. na ich okrajoch). Ako dodal, agro-lesnícke systémy predstavujú tradičné formy využívania krajiny a aj dnes sú v Európe využívané, ako modrené riešenia, najmä v ostatných troch desaťročiach. Zároveň poukázal aj na Ekologické aspekty pestovania drevín na poľnohospo-dárskej pôde. Informoval aj o Európskej agro-lesníckej federácii (EURAF) a agro-lesníckej legislatíve.
O problémoch rozvoja malokarpatského regiónu referoval starosta obce Píla a predseda ZMOS malokarpatského regiónu Ing. PhDr. Mgr. Radoslav Mičúnek, PhD., ktorý prezentoval aj činnosť Miestnej akčnej skupiny malokarpatský región. Sťažoval sa na rozdrobené vlastníctvo, na ktoré narážajú napr. v prípade budovania cyklotrasy, a potrebu komasácie (vlastníckeho sceľovania malých pozemkov zákonom).
Ing. Vladimír Sodoma z Modry informoval zo skúseností svojich rodičov i z vlastných skúseností o neefektívnosti farmárčenia na malých výmerách a vysoko vyzdvihol projekt Malokarpatská vínna cesta, vďaka ktorému „zospoločenštelo“ prostredie malokarpatského regiónu, rozvinul sa turistický ruch, osobitne napr. v období Dní otvorených pivníc, oberačkových slávností či iných celomestských podujatí, aj keď poukázal i na negatívne stránky oživenia, keď každá obec chce robiť súťaže degustácií, bez ohľadu na ich úroveň.
Ing. Jozef Artim, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), zdôraznil že komora musí byť v presadzovaní požiadaviek politická, ale musí byť aj nadstranícka a musí sa vyvarovať vplyvu silných skupín. Jej význam je dôležitý tak v rokovaniach s MPaRV SR, ako aj s Ministerstvom životného prostredia, a ide o to, aby bola jednotná, najmä vo vzťahu v pripomienkovaní legislatívy NR SR v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.
Ing. Viktor Mesároš, podpredseda SPPK, bývalý štátny tajomník MPaRV, informoval o skúsenostiach so žiadosťami na podporu z eurofondov, o množstve farmárskych subjektov podávajúcich žiadosti o podporu v Maďarsku (300 tis.) a Poľsku (3 mil.), kde ich je veľmi priveľa, a o tendencii združovania, ku ktorému vyzýva aj EÚ. Poukázal na skúsenosti z Rumunska, kde si 500 chovateľov oviec založilo družstvo či na združovanie prvovýrobcov (s výmerou 30 až 50 ha) do odbytových družstiev, vďaka čomu získavajú lepšie postavenie na trhu i v čerpaní dotácií. Kritizoval zánik a absenciu spracovateľských podnikov (napr. mäsa) na Slovensku, čo má dôsledky aj v poklese zamestnanosti na vidieku, ako aj redukciu výskumnej základne v dôsledku zániku a zlučovania výskumných ústavov v oblasti poľnohospodárstva. Poukázal aj na neblahý rozpad prepojenia slovenského prvovýrobného, spracovateľského a obchodného prepojenia, pretrvávajúci od roku 1990 dodnes.
Ing. Vladimír Chovan prezentoval na podujatí Slovenskú holšteinskú asociáciu, ktorá sa venuje chovaniu holšteinského plemena kráv s vysokou úžitkovosťou mlieka, a chovu dobytka na mäso. Zároveň predstavil aj občianskej združenie Mikroregión Podhoran a aktivity pre deti, ako Jazdecký klub Plavecké Podhradie či prezentácia dojenia kráv a výroby tvarohu. Napokon predstavil projekt na potrebu založiť agrárnu stranu na Slovensku, ktorá by presadzovala a obhajovala spoločné záujmy celého agro-potravinárskeho, lesníckeho a vidieckeho sektoru.
Účastníci seminára na záver panelovej diskusie osobitne ocenili jeho usporiadanie, pritom osobitne poďakovali F. Machovi a J. Kerekešovi , i jeho vysokú úroveň – vďaka vystúpeniam zástupcov štátnej, verejnej správy, starostov i podnikateľov, a najmä osobností s dlhoročnými skúsenosťami v agrosektore, rozvoji vidieka a agroturistike.
Prezentácie kultúrnej turistiky a vinohradníctva v Modre
Mgr. Katarina Bencová z Turistickej informačnej kancelárie (TIK) Modra informovala prítomných o realizovaných kultúrno-turistických projektoch v meste.
Hostitelia z penziónu HARMÓNIA predstavili hosťom biozáhradku, športový a ukážkový parkový prírodný areál so slnečnými kolektormi.
Vinári zo Spolku vinohradníkov v Modre VINCÚR pripravili pre hostí ochutnávku regionálnych produktov, ocenených malokarpatských vín, ktorou ich previedol predseda spolku Vincent Jakubec.
Organizátori pripravili pre účastníkov seminára exkurziu do vybraných organizácii v Modre, označovanej za hlavné mesto vína, ako napríklad ELESKO WINE PARK, Hotel MAJOLIKA, Múzeum Ľ. Štúra – Galéria Ignáca Bizmayera v Modre.
Závery seminára – odporúčania
Účastníci seminára Premeny slovenského vidieka, trendy ďalšieho vývoja v agrorezorte a na vidieku Kam kráčaš agrokomplex?, ako sa uvádza v tlačovej správe z neho, odporúčajú štátnym orgánom, predstaviteľom miestnych územných samospráv a mimovládnym neziskovým organizáciám venovať zvýšenú pozornosť rozvoju poľnohospodárstva a vidieka formou aktívneho dialógu, spájania a investovania. Upozorňujú na potrebu vytvárania stimulov pre mladých ľudí a ich podnikateľské i nepodnikateľské subjekty tak, aby zostali ľudia na vidieku bývať, pracovať a zakladali si rodiny. Významne podporujú prijatie Memoranda partnerstva medzi vládou SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Združením miest a obcí Slovenska z 10. 5. 2017, zameraného na rozvoj vidieka s uplatnením implementácie stratégie CLLD (Comunity Led Local Development – Miestny rozvoj vedený komunitou) v objeme až do výšky 60 mil. €. Vidiecky priestor vytvára podmienky na zachovanie tradičného a typického osídlenia vidieka podľa miestnych zvyklostí a napĺňanie krajinotvorných a ekologických funkcií dediny, a pre lepšie zhodnotenie poľnohospodárskej produkcie. Významné je vytvoriť podmienky na nesprostredkovaný predaj poľnohospodárskych produktov priamo z dvora roľníka a na vytvorenie miestnych a regionálnych trhov potravín, čo je bežne zaužívané vo vyspelých krajinách. Dôležitým faktorom je udržiavanie miestnych tradícii a zvyklostí, ktoré sa v jednotlivých slovenských regiónoch historicky zachovávali, čím sa vidiek stáva atraktívnejším pre obyvateľstvo i návštevníkov Slovenskej republiky.
Spracoval ŠTEFAN CIFRA
Foto: © Štefan Cifra
FOTOGALÉRIA: Seminár Kam kráčaš agrokomplex? 2017