V piatok 27. septembra 2024 sme si pripomenuli 160. výročie narodenia ANDREJA HLINKU (*27. september 1864, Černová, dnes časť Ružomberka – † 16. august 1938, Ružomberok).
Jedna z najvýznamnejších a najmilovanejších osobností slovenského národa Mons. Andrej Hlinka sa svojou charizmou, genialitou, pracovitosťou a vytrvalosťou natrvalo zapísal do histórie a sŕdc nášho národa.
Don Jozef Slivoň, rektor Katedrály sv. Šebastiána, pri príležitosti 160. výročia narodenia Andreja Hlinku celebroval v sobotu 28. septembra 2024 o 18. hod. slávnostnú svätú omšu v Katedrále sv. Šebastiána na Peknej ceste v Bratislave-Krasňanoch.
Štúdiá, vzdelanie a kňazský život
Andrej Hlinka, slovenský katolícky kňaz, národovec, politik, publicista, prekladateľ, základné vzdelanie získal v rodisku. Študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku (1877 – 1880). Na základe rozhodnutia stať sa kňazom absolvoval vyššie gymnázium v Levoči (1881 – 1883). Absolvoval štúdium teológie v Spišskej Kapitule, kde ho prijali za klerika diecézneho seminára (1883). Za kňaza ho vysvätili 19. júna 1889 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Ako kaplán pôsobil v rodisku biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom-Kline, vo Svätej Alžbete, dnes Liptovské Kľačany, a v Tvrdošíne. V roku 1892 ho vymenovali za farára v Liptovských Sliačoch, potom bol farárom v Ružomberku. Svätý Otec Pius XI. udelil Andrejovi Hlinkovi titul Msgr., 9. marca 1927 ho vymenoval za infulovaného pápežského protonotára a A. Hlinka dostal právo používať pontifikálie. Slávnostná inštalácia Andreja Hlinku ako pápežského protonotára sa konala v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku 15. mája 1927 za účasti biskupa Jána Vojtaššáka a veľkého zástupu duchovenstva, predstaviteľov spoločenského života a veriaceho ľudu. A. Hlinka svoju prvú pontifikálnu svätú omšu ako pápežský protonotár celebroval 19. júna, v deň 38. výročia svojej kňazskej vysviacky.
Andrej Hlinka bol od roku 1920 až do svojej smrti predsedom Spolku svätého Vojtecha, členom výboru Matice slovenskej.
Významné ocenenia za života a in memoriam
Rumunský kráľ Karol II. udelil Andrejovi Hlinkovi v roku 1936 Rad rumunskej koruny za spoluprácu s Rumunmi počas Rakúsko-Uhorska a za spoločné utrpenie prežité v segedínskom väzení.
Pri príležitosti 73. narodenín dostal Andrej Hlinka poľské vyznamenanie Polonia restituta. V mene prezidenta Poľskej republiky mu ho v Ružomberku odovzdal Wacław Łaciński, poľský konzul v Bratislave.
Slovenský snem po úmrtí A. Hlinku dňa 25. apríla 1939 prijal zákon č. 83/1939 Sl. z., podľa ktorého „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ.“ Táto veta bola vytesaná do kameňa a umiestnená v budove Slovenského snemu.
Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. októbra 2007 prijala zákon č. 531/2007 Z. z. o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku bola v budove Národnej rady Slovenskej republiky nainštalovaná busta Andreja Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej je uvedený text: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku“.
Úmrtie a Mauzóleum Andreja Hlinku
Otec národa odišiel do večnosti 16. augusta 1938 na fare v Ružomberku. Po zádušnej svätej omši v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku rakvu s Hlinkovými ostatkami uložili do krypty jezuitov na miestnom cintoríne.
Miestom posledného odpočinku Andreja Hlinku sa 31. októbra 1939 stalo Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku.
V marci 1945 bola rakva s telesnými ostatkami Andreja Hlinku tajne prevezená na dodnes neznáme miesto. Rakva bez telesných ostatkov Andreja Hlinku bola nájdená v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. V roku 2003 pri príležitosti 65. výročia úmrtia Andreja Hlinku bola rakva vystavená v Mauzóleu Andreja Hlinku v Ružomberku.
DANIELA SUCHÁ, CYRILOMETODIADA, o. z.
Foto: archív
(Zdroje: Slávnostná sv. omša pri príležitosti 160. výročia narodenia Andreja Hlinku. Bratislava 28. septembra 2024 [HSP/Foto:CYRILOMETODIADA, úprava HSP]. In: Hlavné správy. Dostupné na internete: <TU>; Andrej Hlinka, In: Wikipédia. Dostupné na internete: <TU>)