Slovenský kultúrnohistorický kalendár – výročia osobností v JÚLI 2018 (1. polovica)

MIKULÁŠ PAŽÍTKA (* 1. 7. 1918 – † 23. 3. 2004 – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 1. 7. 1918 Starých Horách sa narodil Mikuláš Pažítka († 23. 3. 2004 Bratislava), prof., CSc., lovenský filológ, prekladateľ, romanista, univerzitný profesor, prvý profesor talianskeho jazyka a literatúry na Slovensku.

Absolvoval odbor klasická filológia a slovenská filológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, resp. na Slovenskej univerzite v Bratislave (1937 – 1940) a taliansky jazyk a literatúru na štátnej univerzite v Ríme (1940 – 1943). Pracoval v Univerzitnej knižnici (1945 – 1952), dlhé roky pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte UK (1952 – 1985) a v posledných rokoch svojho života na jej Pedagogickej fakulte. Titul profesora získal na UK v Bratislave (1999) pre odbor modrená neslovanská filológia – taliansky jazyk a literatúra. Prednášal aj vo Florencii, v Bari, Neapole, Turíne, Avignone, Madride, Belehrade.

Z talianskej literatúry preložil viac ako 60 diel najvýznamnejších talianskych spisovateľov a dramatikov, jeho zásluhou je slovenskému čitateľovi prístupné dielo L. Pirandella (Šesť postáv hľadá autora, 1963; Človek, zviera, cnosť, 1966; Muž s kvetom v ústach, 1967; Nahých odievať, 1971; Sicílska komédia, 1973), dielo Niccola Machiavelliho (Vladár; Učiteľ Vladárov; Katechizmus), ako aj diela Danteho, Boccacia, F. de Filipa, G. Bruna, V. Brancatiho, P. Leviho, P. Aretina, G. Ungarettiho a i. Je aj autorom mnohých štúdií talianskej literatúre, zostavovateľom antológií z talianskej literatúry, autorom a spoluautorom vreckových prekladových slovníkov, v posledných rokoch pripravil na vydanie prvé kompletné dejiny talianskej literatúry v slovenskom jazyku. Bol nositeľom viacerých slovenských a talianskych ocenení za oblasť kultúry a literatúry, za svoju celoživotnú získal čestný titul Commendatore, ktorý udeľuje taliansky prezident.

 

ANNA MILOSLAVA ČAJAKOVÁ (* 1. 7.1888 – † 16. 8. 1981) – 130. VÝROČIE NARODENIA

* 1. 7. 1888 v Martine sa narodila Anna Miloslava Čajaková († 16. 8. 1981 Banská Bystrica), slovenská kultúrno-osvetová pracovníčka, krajanská spolková funkcionárka, predstaviteľka slovenského ženského hnutia, prvého zahraničného česko-slovenského odboja, účastníčka protifašistického odboja.

Pôsobila ako krajanská pracovníčka v Chicagu (štát Illinois, USA, 1905 – 1919), spoluzakladateľka viacerých spolkov a organizácií, pracovala v Evanjelickej jednote, spevokole Lipa a v Slovenskej lige v Amerike, organizovala rozličné zbierky, slávnosti, výlety, nacvičovala divadlá. Bola poprednou predstaviteľkou slovenského ženského hnutia v Amerike.  Angažovala sa v pomoci vojenským jednotkám v prvej svetovej vojne. Písala poéziu a krátke články, publikovala vo viacerých krajanských časopisoch.  Po návrate na Slovensko, od roku 1919, žila spolu s manželom Jánom Miloslavom Čajakom v Banskej Bystrici, kde si adoptovali a vychovali 32 detí, keďže svoje nemali. Boli spoluvlastníkmi kina (s organizáciou Sokol). Pracovala ako redaktorka časopisu Slovenská žena, angažovala sa v činnosti Živeny, kde organizovala rozličné formy pomoci opusteným deťom. Počas druhej svetovej vojny sa zapojila do protifašistického odboja a pomáhala rasovo prenasledovaným. Po roku 1945 učila angličtinu na obchodnej akadémii, zbierala výšivky, knihy a písomnosti krajanského ženského hnutia.

 

ESTER PLICKOVÁ (* 2. 7. 1928 – † 1. 12. 2011) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 7. 1928 v Bratislave sa narodila Ester Plicková, († 1. 12. 2011 Bratislava), PhDr.,  CSc., slovenská etnografka a umelecká fotografka, národopisná muzeologička, bývalá dlhoročná vedecká národopisná pracovníčka. Pochádza zo známej rodiny Plickovcov – jej otec Vladimír Plicka bol historik, znalec histórie Bratislavy, autor kníh povestí  a strýko Karel Plicka fotograf, filmár a národopisec.

Absolvovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pracovala v Slovenskom národnom múzeu, potom v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV, 1955 – 1989), dnešnom Ústavu etnológie SAV. Zároveň pôsobila ako umelecká fotografka.

Orientovala sa na ľudovú kultúru – hrnčiarstvo, keramiku, banícky výtvarný prejav a národopisnú muzeológiu. Vydala niekoľko publikácií, napr. Banská Štiavnica, Maľované salaše, Dunaj v Československu, Pozdišovské hrnčiarstvo, Krása hliny, Jadran a i. Umelecké  fotografie aj vystavovala, výtvarné fotografie vystavovala aj v Bagdade. Bola nositeľkou Zlatej medaily Ľudovíta Štúra (1988) SAV.

 

JÁN POHRONSKÝ, pôv. m. JÁN PEMER (* 2. 7. 1908 – † 23. 9. 1995) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 7. 1908 v Brezne sa narodil Ján Pohronský, pôvodným menom Ján Pemer († 23. 9. 1995 Žilina), slovenský básnik, románopisec, fotograf, pisár, súdny úradník.

Po absolvovaní meštianskej školy v Brezne (1924) sa vyučil za fotografa. Pôsobil ako pisár na notárskom úrade v Gočove, súdny úradník v Spišskej Starej Vsi (1929 – 1938), Brezne (1938 – 1944 a 1948 – 1949), Košiciach (1944 – 1946) a Žiline (1949 – 1959). Bol právnikom na podnikovom riaditeľstve Slovenskej knihy v Žiline (1959 – 1968), kde žil na dôchodku (od r. 1968).

Napísal zbierku ľúbostne ladených a rodným krajom inšpirovaných veršov Úroda pod krížom (1942), romány Niet ďalej cesty (1947), Serpentíny (1951), novelu Dievča z Poľska (1972), romány Ohne nenávisti (1975), Strmý vietor (1980), spomienkovú knihu Šantivé roky (1976), poviedkovú knihu z poľovníckeho prostredia Krutosť a neha (1977) a román Gangsterská balada (1988).

 

CYRIL KRAUS (* 3. 7. 1928 –† 11. 8. 2012) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 3. 7. 1928 v Tisovci sa narodil Cyril Kraus († 11. 8. 2012 Bratislava), PhDr. , DrSc., slovenský literárny historik a kritik, editor, redaktor, literárnovedný pracovník, vysokoškolský profesor. Manžel literárnej vedkyne, prekladateľky a kritičky Nory Krausovej, brat básnika a redaktora Milana Krausa.

Prednášal slovenskú literatúru na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, Univerzite Komenského v Bratislave, Pedagogickej fakulte v Nitre a na Trnavskej univerzite. Bol redaktorom časopisu Slovenská literatúra. Bol vedeckým pracovníkom v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Vedeckú prácu začínal ako literárny kritik slovenskej povojnovej poézie. Neskôr sa venoval najmä literárnej histórii, textológii a muzeológii a zameral sa na obdobie slovenského literárneho klasicizmu a romantizmu, otázky literárnej genológie, textológie a muzeológie. Koncepčným a vývinovým otázkam národnej literatúry sú venované monografie: Generácia v pohybe (1973), Retrospektívy a kontinuita (1978), Impulzy a inšpirácia slovenského romantizmu (1979), Poézia Jána Bottu (1981), Čas literatúry (1986), Začiatky slovenskej kritiky (1991), Slovenský literárny romantizmus (1999), Slovenský klasicizmus (2004). Výsledky svojich výskumov popularizoval najmä v spolupráci s rozhlasom a televíziou. Jeho významným vkladom do literárnohistorického bádania bola editorská činnosť. Okrem sprístupnenia pramenného materiálu k dejinám slovenskej kritiky (Kritika v slovenskom národnom obrodení, 1990) pripravil vydanie literárnych a literárnokritických diel J. Kollára, A. Sládkoviča, J. Francisciho, J. Bottu, S. H. Vajanského, Ľ. Podjavorinskej, F. Kleischnitzovej, J. Silana, V. Beniaka, antológiu z poézie klasicizmu a i. Pripravil podklady pre Slovník tisovského nárečia (2012), ktorý doplnil a vydal Ján Caban. Venoval sa aj literárnej kritike, recenzistike a publicistike.

 

MICHAL FITZ (* 26. 9. 1911 – † 5. 7. 1988) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

* 5. 7. 1988 zomrel v Poprade Michal Fitz (* 26. 9. 1911 Miners Mills, USA), slovenský gréckokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, spisovateľ.

Ordinovaný bol 16. 4. 1940 v Prešove. Pôsobil ako kaplán v Trebišove (1940 – 1943), správca farnosti v Cabove (1943 – 1945), správca farnosti v Úbreže (1945 – 1950). Internovali v kláštore v Pezinku, s viacerými gréckokatolícki kňazmi (od roku 1950), a pre politickú likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi ho postavili mimo pastoráciu (1950 – 1968).  Väznili ho v časti ilavskej väznice – v Tábore nútenej práce, kde boli väznení mnohí kňazi, najmä východného obradu, ktorí odmietli podpísať prestup na pravoslávie (napríklad Ján Murín, Miron Podhájecký, Ján Marián Potaš OSBM, Michal Fitz, Andrej Zima, Andrej Greš, Gabriel Kopčay, Edmund Gulovič, Emil Bokšay, Eugen Dohovič a ďalší.). Títo kňazi vykonávali nútené práce na stavbe internátu pre učňovskú mládež v Trenčíne. Posilu vo viere získavali z Eucharistie, ktorú ráno o pol štvrtej slúžili na jednom stole s obyčajnými pohármi súčasne v oboch obradoch. Keď bola po mnohých bojoch (1968) gréckokatolícka cirkev opäť povolená (aj keď počas 70. a 80. rokov bola nesustále tŕňom v oku a pod štátnym dozorom), bol správcom farnosti v Slovinkách (1968 – 1969; 1969 – 1977) a výpomocný duchovný v Pakostove (1969 – 1969). V Slovinkách, kam dochádzal z Popradu, s obrovským zanietením začal obnovovať spoločenstvo veriacich, pre zdravotné ťažkosti však v roku 1977 odišiel do dôchodku. Bol propagátorom a šíriteľom cyrilo-metodskej tradície. Posmrtne vyšla jeho memoárová kniha Trpké roky: Spomienky gréckokatolíckeho kňaza (Košice, Byzant, 1993), v ktorej opísal svoje osudy i osudy kňazov a ich rodín počas perzekvovania komunistickou totalitou.

 

VILIAM POLÓNYI (* 6. 7. 1928 – † 12. 11. 2012) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 6. 7. 1928 v Krupine sa narodil Viliam Polónyi († 12. 11. 2012 Bratislava), slovenský divadelný, filmový a televízny herec, muzikant, spevák, konferencier, športový funkcionár.

V mladosti sa venoval viacerým aktivitám, najmä ochotníckemu divadlu, hudbe, spevu aj športu. Po absolvovaní Obchodnej školy odišiel hrať futbal do moravského Zlína, neskôr prestúpil do bratislavskej Káblovky. Potom ho očarilo divadlo, ktorému sa začal venovať na profesionálnej úrovni. Patril do hereckej generácie, ktorá začiatkom 50. rokov minulého storočia prispela k búrlivému rozmachu siete profesionálnych divadiel na Slovensku.  V roku 1949 ho prijali do novovzniknutého zvolenského Stredoslovenského divadla, neskôr prešiel do Nitry. Počas vojenskej služby pôsobil ako spevák a konferencier vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave. Potom hral na bratislavskej Nove scéne, v činohre, v divadle pre deti a mládež a predstavil sa aj v operete. Bol členom Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Bol riaditeľom Divadla Andreja Bagara v Nitre i Novej scény v Bratislave. Pôsobil i v Slovenskom rozhlase, v Slovenskej televízii, aj v dabingu. Vo filme debutoval v komédii Štvorylka (1955). Účinkoval v takmer 100 slovenských i zahraničných filmoch.  Preslávil sa a divákom najviac utkvel v pamäti ako výmyselnícky báťa Klimo vo filme Sebechlebskí hudci (réžia: Jozef Zachar, 1975). Vytvoril aj postavu Zbončáka vo filme Sedím na konári a je mi dobre (réžia Juraj Jakubisko, 1989), naposledy účinkoval vo filmoch Ako divé husi  (réžia: Martin Ťapák, 2000), Zlatý hlas (Jozef Banyák, réžia: 2004).

Prezident SR Ivan Gašparovič mu udelil na návrh vlády SR štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelného a filmového umenia (2009). Už opredtým jeho herecké kvality ocenili titulom Zaslúžilý umelec, ktorý získal za postavu Palčíka v hre Jozefa Gregora Tajovského Statky zmätky. Za herecký výkon postavy Cyrila Šúpalu vo filme Tango pre medveďa mu udelili cenu IGRIC (1967) , hneď v prvom ročníku, odkedy sa cena udeľovala. Udelili mu aj Cenu Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, kde žil.

Viliam Polónyi a Stano Dančiak vo filme
Sebechlebskí hudci (1975). Foto: archív ČSFD

 

ĽUDOVÍT MILOŠ MIČÁTEK (* 25. 8. 1874 – † 6. 7. 1928) – 90. VÝROČIE NARODENIA

† 6. 7. 1928 vo Viedni zomrel Ľudovít Miloš Mičátek (* 25. 8. 1874 v Kysáči, Vojvodina, Srbsko, bývalá Juhoslávia), slovenský právnik, advokát, krajanský politik, redaktor, vydavateľ, publicista a národný činiteľ dolnozemských Slovákov.

Mal iba 4 roky, keď sa stal sirotou. V škole bol vynikajúcim žiakom, aby si privyrobil na živobytie, doučoval slabších žiakov. Výborne zmaturoval a rovnako skončil aj právnické štúdium na univerzite v Budapešti. V Novom Sade si otvoril advokátsku kanceláriu (1902) a pôsobil v advokátskej praxi. Oženil sa s pazovskou učiteľkou Štefániou Michalcovou, pochádzajúcou zo starého trenčianskeho rodu (jej otec Karol Michalec bol bratrancom Ľudovíta Štúra). Bol predsedom Československého zväzu v Juhoslávii, bol aktívny aj v hospodársko-finančných ustanovizniach, reprezentačných združeniach a v cirkvi.

Ako advokát bránil a chránil v národnostných otázkach všetkých Slovákov i príslušníkov iných národností, brániacich svoju slobodu pri útlaku. Zaslúžil sa o poslovenčenie tamojších stredných škôl, presadil uvedenie slovenčiny do nich a vytvoril pre ne študijný národný program. Bol spoluzakladateľom, zodpovedným redaktorom vydavateľom slovenského dolnozemského časopisu Dolnozemský Slovák. Medzi krajanmi na Dolnej zemi vykonával bohatú kultúrnu činnosť. Jeho manželka Štefánia v Novom Sade nacvičovala divadlá pre rozličné príležitosti. Keď zomrel, manželka zostala sama so siedmimi deťmi, a preto sa vrátila sa do Trenčína k matke.

 

ANTON ČUTEK (* 6. 7. 1928 – † 16. 12. 2002) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 6. 7. 1928 v Klubine sa narodil Anton Čutek († 16. 12. 2002 Bratislava), slovenský sochár, zakladajúci člen Skupiny Mikuláša Galandu.

Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Patril medzi významných slovenských sochárov druhej polovice 20. stor. Venoval sa monumentálnej, portrétnej a komornej sochárskej tvorbe. Pre jeho tvorbu sú typické najmä figurálne motívy a variácie tém ľudskej postavy. Jeho diela sú vo viacerých slovenských galériách vrátane Slovenskej národnej galérie.

 

JOZEF LÓS (* 11. 12. 1839 – † 7. 7. 1878) – 140. VÝROČIE ÚMRTIA

† 7. 7. 1878 v Budapešti (Maďarsko) zomrel Jozef Lós (* 11. 12. 1839 Necpaly, okr. Martin), slovenský jazykovedec-lexikograf, pedagóg. Pseudonymy: Ivan J. Rúrik, Jozef Nepálsky.

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1851 – 1859) a na Filozofickej fakulte Univerzity vo Viedni (1859 – 1862). Učiteľskú aprobáciu z klasickej filológie získal v Budapešti. Bol profesorom cudzích jazykov (nemčina, francúzština) na gymnáziu v Banskej Bystrici (1862 – 1872). kde spolupracoval s národnými činiteľmi Martinom Čulenom, Jozefom Božetechom Klemensom, Emilom Černým. Budoval školskú knižnicu a jej katalóg. Pôsobil ako profesor cudzích jazykov v Budapešti (1872 – 1878). Pokračoval v tradícii lexikografických diel Antona Bernoláka a Š. Jankoviča. V spoluautorstve (s J. Klamárikom) zostavil a vydal trojzväzkový (vyše 2 000 slov) nemecko-maďarsko-slovenský (1869 – 1871) Slovník nemeckej, maďarskej a slovenskej reči (Budapešť, 1872), ktorý zodpovedal rozsahu stredoškolského učiva. Okrem ďalších lexikografických prác, zostavoval učebnice a čítanky (Mluvnica nemeckého jazyka, Budapešť, 1864; Slovenská čítanka pre gymnasia, Budapešť, 1869), zaoberal sa slovenskou mytológiou. Bol autorom národnobuditeľských veršov, ktoré uverejňoval v časopisoch Sokol a v Černokňažník. Za slovníkové dielo bol ocenený cenou UAV.

 

MILOSLAV KOŘÍNEK (29. 1. 1925 – † 8. 7. 1998) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 8. 7. 1998 v Bratislave zomrel Miloslav Kořínek (* 29. 1. 1925 Brno), slovenský hudobný skladateľ, hudobný pedagóg.

Absolvoval Konzervatórium v Bratislave (kompozícia – Alexander Moyzes, dirigovanie – Kornel Schimpl), súčasne štúdium hry na flaute, potom Vysokú školu múzických umení (VŠMU, kompozícia – Alexander Moyzes). Bol pedagógom hudobnej teórie a kompozície a zástupcom riaditeľa na Konzervatóriu v Bratislave.

„Profesia pedagóga sa odrazila aj v charaktere a funkčnosti jeho skladieb. Napísal mnoho inštruktívnych skladieb pre rozličné stupne zrelosti žiakov a študentov hudobných učilísk, čo ho zaraďuje medzi najvýznamnejších slovenských tvorcov v tejto oblasti.“ Ako skladateľ sa venoval „zväčša komornej tvorbe, avšak medzi jeho opusmi nechýbajú ani diela pre väčšie či menšie orchestrálne zoskupenia, skladby kantátového, koncertantného typu i detská opera Ako išlo vajce na vandrovku“. (zdroj: BACHLEDA, Stanislav: Miloslav Kořínek)

 

SVETOZÁR MYDLO (* 10. 7. 1948 – † 29. 11. 2014) – 70. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 7. 1948 v Ružomberku sa narodil Svetozár Mydlo († 29. 11. 2014 Bernolákovo), akad. maliar, slovenský ilustrátor, maliar, grafik a karikaturista, popredný tvorca detskej knihy a ilustrácie na Slovensku.

Pochádzal zo známej ružombersko-donovalskej rodiny. V rodisku základnej školy navštevoval aj Ľudovú školu umenia – výtvarný odbor. Absolvoval  Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave (v rokoch 1963 – 1967) a potom  vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení (jeho pedagógmi boli okrem iných Dezider Milly a Peter Matejka), oddelenie voľnej maľby (štúdium ukončil 1973). Pôsobil ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve Mladé letá (od 1975 až do odchodu na dôchodok). Venoval sa prevažne knižnej a časopiseckej ilustrácii (Slniečko, nedeľná príloha Pravdy, Smena a pod.), známkovej tvorbe, úžitkovej grafike, tvorbe plagátov pre rozličné slovenské divadlá, výstavných plagátov, bulletinov, pozvánok a pod. Okrem obálok a dizajnu kníh pre vydavateľstvá Slovenský spisovateľ, Mladé letá, Tatran, Smena, Pravda či Buvik, robil aj obálky pre odbornú literatúru vydavateľstva Alfa. Pre vydavateľstvo Opus navrhoval obaly na gramoplatne a neskôr navrhoval obaly na CD nosiče, bol tvorcom vizuálneho štýlu Radošinského naivného divadla. Bol grafický dizajnér, typograf, robil realizácie v architektúre (výzdoba piešťanskej knižnice), no predovšetkým maliar. Svoje výtvarné diela vystavoval doma aj v zahraničí (Ružomberok, Bratislava, Brno, Bologňa, Lipsko atď.).

Patril medzi popredných tvorcov slovenskej detskej knihy a ilustrácie, získal mnoho ocenení v súťaži o najkrajšiu slovenskú knihu. Za svoju ilustrátorskú tvorbu pre deti získal Cenu Ľudovíta Fullu (1996) a bol zapísaný na čestnú listinu IBBY (2000). Akadémia humoru ho ocenila mimoriadnou cenou Zlatý gunár za trvalý prínos do výtvarného humoru (2012). Populárny bol aj v zahraničí, mal medailón vo svetoznámom japonskom grafickom časopise Idea (1981).

 

* JÁN MEŠŤANČÍK (10. 7. 1908 – † 7. 8. 1981) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 7. 1908 v Námestove sa narodil Ján Mešťančík († 7. 8. 1981 Sarnia, ON, Kanada), slovenský učiteľ, bibliograf, publicista.

Absolvoval učiteľský ústav v Košiciach a ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach (Hámre, Veľké Šúrovce a i.). Bol prednostom osvetového ústredia pri Ministerstve školstva a národnej osvety v Bratislave (1939 – 1945). Emigroval (február 1945), žil v Rakúsku (Aurolzmünster, Pettighofen, do r. 1950), potom v Kanade (Sarnia, od 1950), kde sa živil robotníckymi profesiami.

Vo svojich biograficko-bibliografických príspevkoch, ktoré pravidelne uverejňoval v mnohých kultúrnych periodikách (Pero, Slovenské pohľady, Slovenský učiteľ, Katolícke noviny a i.), predstavil život a dielo známych i menej známych slovenských katolíckych činiteľov. Spoločne s Jánom Sedlákom pripravil na vydanie bibliografickú prácu Slovenská kniha (1942), zamýšľanú rozsiahlu monografiu o Katolíckych novinách už z dôvodu odchodu do emigrácie nestihol dokončiť. V emigrácii pokračoval v písaní biografických štúdií a portrétov (A. Hlinka, J. Paučo, J. Vojtaššák, J. Cincík, K. Sidor, J. Porubský, K. Čulen, J. E. Bor a i.), ktoré publikoval v novinách a kalendároch Jednota, Most, Kanadský Slovák, Slovák v Amerike a i.

 

JOZEF TURZO (* 14. 10. 1880 – † 12. 7. 1928)  – 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 12. 7. 1928 v Martine zomrel Jozef Turzo (* 14. 10. 1880 Vrútky), slovenský korektor, ochotnícky herec. Pochádzal zo zemianskeho rodu, pôv. z Nosíc.

Vyučil sa za typografa v Martine. Pracoval v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku (KÚS) v Martine, potom v Budapešti a v Amerike, odkiaľ sa vrátil (pred r. 1914). Bol pracovníkom kníhtlačiarne Bratstvo vo Vrútkach, naposledy korektorom KÚS v Martine. Politicky sa organizoval v Sociálno-demokratickej strane, potom v Komunistickej strane Československa (1921). Spolu s bratom Gedeonom Turzom sa zaslúžil o vysokú jazykovú úroveň tlačí produkovaných KÚS. Zúčastňoval sa aj na stavovskom živote, bol predsedom grafickej skupiny Spolku grafických robotníkov v Martine a jeho zmierovacieho súdu. Bol ochotníckym hercom a členom martinského Slovenského spevokolu (1998 – 1903 a 1919).

 

SLAVO DROZD (* 21. 3. 1931 – † 13. 7. 2008) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 7. 2008 v Bratislave zomrel Slavo Drozd, vl. menom Bohuslav Drozd (* 21. 3. 1931 Vrútky), slovenský divadelný, filmový a televízny herec.

Bol členom Divadla SNP v Martine a Novej scény v Bratislave. Účinkoval vo vyše dvoch desiatkach filmov, napr. v Jánošíkovi v 60. rokoch či v Medenej veži a v Orlom pierku v 70. rokoch minulého storočia a i.

 

MILOŠ URBÁSEK (* 28. 7. 1932 – † 14. 7. 1988) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 14. 7. 1988 v Drábsku zomrel Miloš Urbásek (* 28. 7. 1932 Ostrava-Zábřeh), výtvarník, jedna z najvýznamnejších osobností moderného slovenského výtvarného umenia 20. storočia.

Patril medzi iniciátorov bratislavských „Konfrontácií“, ktoré na Slovensku etablovali abstraktný výtvarný prejav, v druhej polovici 60. rokov ho experimentovanie priviedlo k lettrizmu, pracoval s písmenom, resp. číslicou, chápanými ako samostatné grafické znaky.

 

VIKTOR RAŠOVEC (* 17. 2. 1922 – † 15. 7. 2008) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 15. 7. 2008 v Nitre zomrel Viktor Rašovec (* 17. 2. 1922 Paština Závada), slovenský rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, publicista, kanonik.

Viacej rokov pôsobil ako kňaz na Považí (v Dubnici nad Váhom, Považskej Bystrici, Mojtíne, Pružine). V období pôsobenia v Považskej Bystrici prednášal v rámci kňazských rekolekcií, neskôr v Nitre pre kňazov celodiecézneho významu. Ocenením jeho práce bolo preradenie na Biskupský úrad do Nitry a zaradenie za cirkevného sudcu. Vykazoval bohatú publikačnú činnosť, najmä v Katolíckych novinách, Pútniku Svätovojtešskom a v Duchovnom pastierovi.

 

Literatúra
  •  Anna Miloslava Čajaková. In: Wikipédia [online]. [Citované 7. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  BACHLEDA, Stanislav: Miloslav Kořínek. In: 100 slovenských skladateľov. Editori: Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava: Národné hudobné centrum, 1998, s. 148.
  •  Cyril Kraus. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  •  ČAJAKOVÁ, Anna Miloslava. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Lexikón slovenských žien. Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003, s. 44.
  •  Čutek Anton (1928 – 2002). In: Encyklopédia poznania [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  ELIÁŠ, Michal: Jubileá v 2. štvrťroku 2018: Júl [Anna Miloslava Čajaková –  1. 7. 1888; Ester Plicková –  2. 7. 1928]. In: Slovanská vzájomnosť [online], Ročník XVIII. Číslo 2. Jún 2018. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Ester Plicková. In: Wikipédia [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Ester Plicková: Niektoré motívy mojich záberov už celkom zmizli zo sveta. In: Kultúra: Pravda [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Farnosť Slovinky. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Ján Mešťančík. In: LIC: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  •  Ján Pohronský. In: LIC: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  •  Ján Pohronský. In: Wikipédia [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Kalendár výročí regionálnych osobností Turca 2018. In: Turčianska knižnica v Martine [online]. ISBN 978-80-89911-02-8. [Citované 1. 7. 2018]. In: Turčianska knižnica [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  •  Kalendár výročí regionálnych osobností a udalostí v roku 2018. [Zostavili Alena Zelenáková, Antonia Šaradinová; zodpovedná redaktorka: Mgr. Ivana Knappová, riaditeľka PK]. 1 vyd. In: Považská Bystrica: Považská knižnica [online], 2017. ISBN 978-80-972143-3-3. 91 s. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Kalendáriá 2018: Júl 2018. In: Národné osvetové centrum [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  LÓS, Jozef. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). 3. zväzok: K – L. 1 vyd. Pracovisko – Bibliografické oddelenie PSL Matice slovenskej – odborná, lexikografická a jazyková redakcia. Martin: Matica slovenská, 1989. ISBN 80-7090-019-9, s. 426.
  •  Ľudovít Miloš Mičátek. In: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Michal Fitz. In: Biografický lexikón Slovenska: II, C– F. Martin: Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004, s. 589, 590.
  • Michal Fitz. In: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Mikuláš Pažítka. In: Wikipédia [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Miloslav Kořínek. In: Hudobné centrum [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Miloš Urbásek. In: eAntik.sk [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  PAŽÍTKA, Mikuláš. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 358.
  • Pozvánka na slávnosť na pamiatku nespravodlivo väznených v Ilave. In: TK KBS  [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Pred päťdesiatimi rokmi naši kňazi vyšli z katakomb. In: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • RUŽOMBERSKÝ, R. A.: Zomrel autor loga Rozhľadov po kultúre a umení (Svetozár Mydlo). In: Spolok slovenských spisovateľov – odbočka Žilina. [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  SÁDECKÝ, Gejza: Z palety rodákov a dejateľov stredného Považia 2007 (Viktor Rašovec). Dohňany-Zbora: Ametyst, 2007, S. 114.
  •  Sidónia Sakalová. In: LIC: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 2. 7. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  •  Slávo Drozd.  In: Kultúra: Sme [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Slávo Drozd. In: Wikipédia [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Svetozár Mydlo. In: SNG [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  TURZO, Jozef. In: Slovenský biografický slovník, zv. 6.: T – Ž. Martin: Matica slovenská, 1994, s. 149.
  •  Viliam Polónyi. In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 2. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Viliam Polónyi. In: Wikipédia [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Zomrel profesor talianskeho jazyka a literatúry, prekladateľ Mikuláš Pažitka [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  Zomrela umelecká fotografka Ester Plicková. In: Kultúra: Pravda [online]. [Citované 1. 7. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.

Slovenský kultúrnohistorický kalendár – výročia osobností v JÚLI 2018 (2. polovica)