V ankete o zrušení Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave k 31. 12. 2021, ktorý iba pred dvoma rokmi oslávil svoje 100-ročné jubileum, sa vyjadrujú poprední poľnohospodárski experti , ktorí sa podpisujú aj pod OTVORENÝ LIST ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Výstupy z ankety spracovali Gejza Blaas, František Mach a Rudolf Haspra.
Chráňme bohatstvo VÚEPP pre budúcnosť
Je zrušenie VÚEPP prechodné opatrenie a náprava tohto rozhodnutia je objektívne nutný akt z mnohých principiálnych, systémových a vecných dôvodov? Aký je názor dotknutých inštitúcií? Civilizácia je v kríze, východisko vidia svetové autority v akceptovaní rozumu, vedy, humanizmu a pokroku. Poučné aj pre rezort pôdohospodárstva SR v tejto situácii. VÚEPP je komplexným nositeľom týchto hodnôt v zriaďovateľom stanovenom rozsahu, s rozvojovým potenciálom, čo bez potrebnej fungujúcej adekvátnej náhrady nie je rozumné. Nemáme v histórii Slovenska veľa storočných vedeckých inštitúcií, chráňme si toto bohatstvo pre budúcnosť. Rušenie inštitúcie vedy so storočnou úspešnou činnosťou a tradíciou si zaslúži hlbšie zamyslenie a dôslednú analýzu, potvrdzujúcu nevyhnutnosť takéhoto riešenia ako jedinej možnosti. Nové úlohy stojace pred rezortom (príbuzné problematike a poslaniu ústavu) môžu riešiť aktualizáciu jeho funkcií a postavenia.
Koncepčné a koordinačné činnosti ústavu pre národohospodárske, strategické a operatívne rozhodovanie majú nezastupiteľné miesto pre rozvoj rezortu. V strede minulého desaťročia existovali tendencie zrušiť VÚEPP. Argumentoval som podobne. Aké boli argumenty vtedy pre a proti, aké sú dnes, aký je záver štúdie dopadov zrušenia ústavu? Nebagatelizujme riziko neustálej reštrukturalizácie ako nástroja trvalej a istej deštrukcie a úpadku. Rozdeľovanie poľnohospodárov nie je cesta. Viniť veľkých producentov za zlú sebestačnosť SR je nesprávne, lebo funkcia podnikateľov je, v rámci pravidiel, zabezpečiť reprodukciu podniku.
PETER BACO, exminister, čestný člen SAPV Odbor ekonomiky a manažmentu
Zrúti sa náš 100 ročný hrad?
Ako blesk sa rozšírila správa o rušení VÚEPP. Nechcem tomu veriť, že ,,hrad náš 100-ročný“ by sa zrútil! Ja osobne už 55 rokov pracujem v poľnohospodárskej prvovýrobe a v potravinárskom sektore. Všetky svoje úvahy a aktivity som konzultoval s pracovníkmi VÚEPP, všetky informácie o ekonomických a výskumných záveroch sme všetci čerpali na tomto ústave. Nespočetné množstvo študentov, inžinierov, docentov a doktorandov zo SPU v Nitre čerpali údaje o poľnohospodárskom agrokomplexe z tohto ústavu, zapájali VÚEPP do výskumných štúdií.
Všetky štáty EÚ majú spoločného menovateľa: výskum a napredovanie. My sme sa už dobrovoľne vzdali sebestačnosti v poľnohospodárskej potravinárskej výrobe ako jediný štát na svete, a teraz opäť zlé rozhodnutie. V roku 2008 Európsky dvor audítorov pri týždňovom seminári na Slovensku – komisári čerpali informácie práve z VÚEPP, ktorý bol ich ,,studničkou“ informácií pre hodnotenie SR. Európski audítori navštívili aj našu akciovú spoločnosť a hľadali riešenia ako prepojiť výrobu-výskum a riadiace centrum s Bruselom.
Chcem veriť, že konečné rozhodnutie o zrušení VÚEPP bude vedenie nášho ministerstva ešte konzultovať s akademickou obcou SPU v Nitre a vo Zvolene a neurobí chybný krok pre budúcnosť!
Ing. VOJTECH TĹČIK, PhD., prokurista, Agropenzión Adam, a.s., Podkylava
Rozhodovanie bez odborníkov je problematické
VÚEPP je jednou z prvých výskumných inštitúcií vytvorených na území Slovenska po vzniku Česko-Slovenska. Za dobu svojej existencie prešiel cez štyri politické systémy a deväťkrát zmenil svoju organizačno-právnu formu. Zmeny vychádzali z dobových politicko-spoločenských podmienok. Poľnohospodársky ekonomický výskum si však dokázal udržať svoje miesto aj v tých najzložitejších obdobiach spoločenského a politického vývoja. Na Slovensku je ústav dominantným výskumným pracoviskom zameraným na problematiku odvetvovej ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ekonomiku a manažment podnikateľských subjektov a otázky hospodárskej a sociálnej politiky agropotravinárskeho komplexu. Zaujíma výrazné postavenie nielen ako súčasť vedeckovýskumnej základne rezortu, ale tiež ako poskytovateľ expertného profesijného servisu a informačných služieb. Je trvale kontaktným pracoviskom voči zahraničným inštitúciám podobného charakteru. Plánovaná desiata zmena ústavu je poslednou a smrteľnou.
Veda a výskum je v súčasnom svete rozhodujúcim prvkom inovácií a technologického pokroku. Vybudovanie vedeckej infraštruktúry je dlhodobý proces, personálne a finančne náročný. Dopady radikálnych a rýchlych „úsporných“ riešení sú v spoločenskej praxi ťažko predvídateľné a problematické. V oblasti výdavkov štátu na výskum a vývoj Slovensko za priemerom EÚ výrazne zaostáva. Tento stav je typický i pre segment poľnohospodárskych vied. Je tragické, že v rámci tzv. úsporných opatrení(!) sa štát chystá vedu a výskum rušiť.
Táto inštitúcia sa zaraďuje ku kultúrnemu dedičstvu národa. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločnosť odovzdáva z generácie na generáciu a svojou históriou poskytuje pocit identity a úcty k ľudskej kreativite a tvorivosti.
PhDr. STANISLAV BUCHTA, PhD., autor monografie 100 rokov výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
Zachovajte súčasný status VÚEPP!
V zabezpečení každodennej potreby každého nášho občana sú v dostatočnom množstve a kvalite potraviny, za čo nesie zodpovednosť predovšetkým rezort pôdohospodárstva. Jeho význam výstižne charakterizoval o. i. významný americký štátnik Henry Kissinger, ktorý zdôraznil: „Kto ovláda priemysel a prírodné zdroje, ovláda krajiny, ale kto ovláda potraviny, ovláda spoločnosť.“ Nečudo teda, keď odbornú i širokú verejnosť udivili správy, že práve teraz sa pripravuje presun vyše 101-ročného VÚEPP do priamej pôsobnosti administratívy rezortu. Ústav, ktorý vďaka svojimi analytickými a koncepčnými štúdiami, ohromnou databázou ešte z obdobia spoločného štátu Č-SR, najmä konzultáciami a publicitou patril k oporám slovenskej vedecko-výskumnej základne doma i v zahraničí.
Pri zakladaní a formovaní Ústavu ekonomiky a riadenia priemyslu som spolu s kolektívom spolupracovníkov ako vedúci výskumný pracovník a riaditeľ ústavu úzko spolupracoval najmä s VÚEPP aj s ústavom pôdoznalectva. S VÚEPP sme efektívne spolupracovali aj v rámci Slovenskej ekonomickej spoločnosti – Nezávislého združenia (SES-NEZES) pri náročnom prijatí zákona o ochrane pôdy. Spresnenie Ústavy SR, na základe čoho bol zákon o pôde prijatý, nepomohlo, aby súdom bol tento prepotrebný zákon po nedlhej dobe zrušený. Teraz sa začína ďalšia obdoba toho istého obsahu.
Všetka česť patrí doterajším ministrom a vedeniam agrorezortu, že nedovolili politikom a ich poskokom (aj zo zahraničia) tento ústav zlikvidovať, lebo sa aktívne podieľal na rozvoji odvetvia s vyše 360 tisíc pracovníkmi, vďaka ktorým sme mali v obchodoch okolo 85 % vlastnej kvalitnej, zdravotne bezpečnej palety potravín. A ich bezpečnosť i doteraz, pri poklese iba na 1/3 zabezpečujú jedny z najprísnejších kvalitatívnych noriem.
Pokladám za plne opodstatnené, aby zodpovední predstavitelia zachovali doterajší status VÚEPP, využili jeho odborný potenciál tak, aby sa agrorezort stal spolu priemyselným komplexom druhou kľúčovou základňou prosperity SR v dlhodobom horizonte.
Ing. LADISLAV LYSÁK, DrSc., predseda Rady SES-NEZES
Nedocenená práca VÚEPP
Agrárne Slovensko zaznamenalo v druhej polovici minulého storočia rozsiahle premeny, na ktorých má významný podiel i kolektív VÚEPP v Bratislave. Slovenský agrorezort sa premenil na modernú poľnohospodársku veľkovýrobu s vyspelým potravinárskym priemyslom. Krajina bola potravinársky sebestačná, patrila medzi najvyspelejšie agrárne krajiny v Európe. Vyrovnali sme historické rozdiely v odmeňovaní v priemysle a poľnohospodárstve, životná úroveň obyvateľov vidieka sa vyrovnala so životom v meste. Po revolučných zmenách v roku 1989 a vstupe Slovenska do EÚ sa poľnohospodárska výroba na Slovensku prepadla, dnes dovážame až dve tretiny potravinových produktov zo zahraničia. Orientácia Slovenska na automobilový priemysel a podceňovanie agrorezortu vyvoláva odchod mladých ľudí z vidieka do mesta a vzdelaní pracovníci hľadajú uplatnenie v zahraničí. Chýba nám vízia ďalšieho agrárneho rozvoja krajiny, klimatické zmeny nastoľujú nové prekážky, úbytok ornej pôdy znižuje poľnohospodársku produkciu. Na riešení týchto problémov by a aj naďalej mal zúčastňovať VÚEPP tak ako doteraz. Je zarážajúce, že v čase hospodárskej krízy štát ruší ústav so storočnou tradíciou, kým okolité krajiny v rámci V4 ekonomické výskumné pracoviská si zachovávajú, lebo pochopili, že majú aktívny podiel na premenách poľnohospodárstva a vidieka.
Ing. FRANTIŠEK MACH, CSc., zakladateľ a prvý predseda Združenia Malokarpatská vinná cesta
Oneskorený „dar“ k storočnici VÚEPP
Tie úvodzovky v titulku neznamenajú cynický, či sarkastický postoj, ale smutné vyjadrenie k rozhodnutiu MPRV SR o zrušení činnosti VÚEPP v Bratislave k 31. 12. 2021. Smutné preto, lebo ústav, ktorý prežil štyri meniace sa režimy od svojho vzniku v roku 1919, po páde Rakúsko-uhorskej monarchie, no až súčasný, piaty matovičovský, ho zlikvidoval. Hľadám odpoveď na to rozhodnutie, ale ho nenachádzam. Je len málo takých inštitúcií na Slovensku, ktoré sa môžu pýšiť kontinuálnou neprerušovanou 100-ročnou tradíciou. Bolo by zbytočné rozpisovať, čo všetko tento ústav za 102 rokov svojej činnosti všetko urobil. Keby pre minulé režimy nebol užitočný, určite by neprežil. Ústav mal veľký podiel na rozvoji nášho poľnohospodárstva v minulom období pri tvorbe, organizácii, riadení a sociálnom rozvoji poľnohospodárskych podnikov, ktoré zabezpečili riešenie sebestačnosti poľnohospodárskych produktov nielen pre obyvateľstvo, ale aj potravinársky priemysel. V súčasnosti však naše poľnohospodárstvo ide opačným smerom, vrátane podpory rozvoja vedy a výskumu. Nechápem to, lebo ak Komisia EÚ kladie dôraz na potrebu rozvoja školstva, vedy a výskumu, a poskytuje im obrovské finančné prostriedky, naši politici prednášajú podobne oslavné a propagačné reči o potrebe takejto cesty, lebo len vzdelaná spoločnosť zabezpečí svoj rozvoj pre budúcnosť, no realita je úplne opačná. Vedeckovýskumná základňa sa nepodporuje dostatočne, ale často likviduje, čo potvrdzuje aj zrušenie VÚEPP.
Ing. RUDOLF HASPRA, CSc., bývalý pracovník VÚEPP
Rozhodnutie bez analýzy činnosti ústavu
Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva oslávil pred dvoma rokmi storočnicu fungovania. Pri tejto príležitosti mu každý želal do ďalšej storočnice len to najlepšie. Prežil komunizmus, nežnú revolúciu, dve pravicové vlády, vstup Slovenska do EÚ, bohužiaľ, nedokázal prežiť bankára a suitu obyčajných ľudí. Nevieme aká analýza preukázala jeho neefektívnosť, no vieme, že minimálne je ohrozený zber štatistických dát o poľnohospodárstve, ich vyhodnocovanie, zostavovanie situačných a výhľadových správ za nosné poľnohospodárske komodity a zostavovanie prehľadov o nákladoch a výnosoch poľnohospodárskych komodít. Ústav taktiež participuje na nastavovaní pravidiel čerpania poľnohospodárskych fondov a poskytuje ministerstvu neoceniteľné analytické poznatky o fungovaní poľnohospodárskeho odvetvia a potravinárskeho priemyslu. Rozhodnutie ministra o zániku ústavu môže znamenať, že buď tieto činnosti už naďalej nie sú potrebné, alebo tieto činnosti presunie priamo na ministerstvo pôdohospodárstva. Ak podľa ministra už nie sú tieto činnosti potrebné, ide o obrovskú manažérsku chybu. Pokiaľ však potrebné sú, je na mieste otázka, ako budú zabezpečované. Nejde len o ďalšiu zbytočnú organizačnú zmenu, ktorou sa minister zaoberá, namiesto toho, aby riešil skutočné problémy agropotravinárstva? Isté je len jedno, „kádrovači“ na ministerstve majú zasa plné ruky práce a plné ústa rečí. No na rozdiel od predchádzajúcich organizačných zmien, dnes sa už ani len netvária, že ide o zabezpečenie zvýšenia efektívnosti vykonávania úloh ministerstva, ktoré sú mu dané kompetenčným zákonom.
Ing. STANISLAV BECÍK, PhD., starosta obce Dvory nad Žitavou
Nepochopiteľné rozhodnutie
Poľnohospodárske a potravinové systémy, ak majú naplniť očakávania a požiadavky potravinovej sebestačnosti a výživy, zachovania biodiverzity či zmierňovania negatívnych dopadov klimatických zmien, musia prejsť urgentnými a komplexnými transformačnými procesmi, a to tak vo svete, ako aj u nás doma v Slovenskej republike. Tieto procesy si vyžadujú rozvoj nových vedeckých poznatkov a riadiacich mechanizmov, aby vedeli usmerňovať viacnásobné dimenzie poľnohospodárskej výroby, jej ekonomiky, obchodu, spotreby, zdravia ľudí a hospodárskych zvierat, vidiecku zamestnanosť a najmä udržateľný rozvoj. Pri tomto všetkom dôležitú úlohu zohráva, popri iných korešpondujúcich vedách, aj agrárna ekonomika, ktorá má v našich slovenských súvislostiach bohatú tradíciu, najmä ak zoberieme do úvahy jej podiel na raste efektívnej a modernej poľnohospodárskej produkcie, bývalej vysokej úrovne potravinovej sebestačnosti, jej aktívnu účasť na transformácii agropotravinárskeho odvetvia z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú, ale najmä na obrovský kus práce, ktorú vykonali vedeckí pracovníci Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v predvstupovom a postupovom období do EÚ.
V týchto ťažkých dňoch, keď sme zvyknutí prijímať v dôsledku pandémie COVID-19 len nedobré správy, ma ako blesk z jasného neba zasiahla informácia, že tento Výskumný ústav má byť zrušený koncom roka 2021. A to nie spôsobom integrácie s inou vedeckou inštitúciou, čo by sa v týchto zložitých časoch dalo do istej miery ako-tak pochopiť, ale zvolená cesta vedie k likvidácii agrárnej ekonomickej vedy. Kladiem si otázku, že kde sme sa to dostali, kde to spejeme? My nepotrebujeme agrárnu ekonomiku v časoch, keď je všetko postavené na ekonomických analýzach a na ich základe sa nastavujú ďalšie rozvojové trajektórie. Akýkoľvek súhrnný dokument, ktorý bol vypracovaný na základe požiadaviek EÚ, OECD, Svetovej banky, FAO a iných medzinárodných organizácií bol vypracovaný týmto ústavom. Nijaká koncepcia rozvoja agrárneho sektoru nevznikla bez koordinačného úsilia a analyticko-syntetických vedeckých výsledkov tohto ústavu. Považujem za obrovskú chybu degradovať VÚEPP na jedno z oddelení v rámci štátneho byrokratického mechanizmu na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré môže byť kedykoľvek zrušené príchodom novej exekutívy a to podľa výsledkov volieb. To si agrárna ekonomická veda, ani poprední vedeckí pracovníci, ale najmä naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo v nijakom prípade nezaslúžia. Prosím kompetentných, aby ešte raz zodpovedne prehodnotili tento nepochopiteľný krok, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou ohrozí stabilitu slovenského poľnohospodárstva a v dôsledku toho, okrem iných negatívnych dopadov, povedie k enormnému rastu cien potravín, keďže budeme stále viac odkázaní na dovozy zo zahraničia. Zastavte prosím výkon tohto rozhodnutia, veda sa predsa nedá robiť pod egidou ministerskej byrokracie, ale len s jeho podporou v rámci samostatnej renomovanej vedeckej inštitúcie.
Dr. h. c. doc. MÁRIA KADLEČÍKOVÁ, CSc., bývalá riaditeľka Kancelárie FAO-OSN pre Európu a Strednú Áziu a predsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo
Politické elity vedu nepotrebujú?
Rozhodnutie MPRV SR zrušiť Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva pri príležitosti jeho 100-ročného jubilea je ukážkou našej vlastnej slovenskej nekultúrnosti a tuposti. Je výsledkom praxe, že politické elity nepotrebujú nijakých kibicov, ktorí iba ťažko chápu záujmy politikov a privatizérov. Pre takýchto ľudí sú vedecké ústavy iba hrozbou. Je to preto, že majú v rukách čísla, fakty a široký rozhľad na domáce i svetové smerovanie. Sú vlastne škodnou, ktorá môže znehodnocovať nepripravených politikov na riadenie štátu i konkrétnych rezortov. Nariekanie politikov, ministrov, riaditeľov na absenciu odborníkov, napr. v agrorezorte, je iba falošnou pózou ľudí, ktorí sú presvedčení, že sa nemusia s nikým radiť. Namiesto toho, aby tento ústav podporili, aktivovali, aby im mal kto pomáhať riadiť ministerstvo či PPA a radiť kam investovať miliardy eur z Bruselu, tak ho radšej zrušia, aby náhodou víťazom z posledných volieb nenarušovali manipuláciu s týmito zdrojmi.
Toto rozhodnutie, ako aj desiatky podobných rozhodnutí aj v iných sektoroch iba potvrdzuje, že Slovensko nemá nijakú budúcnosť. Spoločnosť bez múdrych, vzdelaných ľudí, ktorí vedia spočítať náklady i výnosy bez ideologického pátosu, je navždy stratená.
PhDr. EDUARD ŠEBO, podnikateľ
PREČÍTAJTE SI:
* OTVORENÝ LIST MINISTROVI PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR – K zrušeniu výskumného Ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave – ZÁSTUPCOVIA SIGNATÁROV očakávajú osobné STRETNUTIE S MINISTROM