Štefan Nosáľ, prof., Ing., národný umelec, sa narodil v roku 20. januára 1927 v Hriňovej v rodine horára Jána Nosáľa vo veľkom polesí Poľany. Mal troch súrodencov. Bol ženatý, jeho manželka Viera Nosáľová, PhDr., CSc., národopiskyňa a redaktorka, je autorokou diela Slovenský ľudový odev (Martin: Osveta, 1983)
Štefan Nosáľ absolvoval 8-ročné Gymnázium v Banskej Bystrici (1939 – 1947). Otec sa rozhodol dať synov do škôl, túžil mať z neho lekára, mama sa nádejala, že sa stane farárom. Nevyhovel ani jednému z rodičov, keďže chcel byť stavbárom. Absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. Neskôr absolvoval odbor choreografia tanca na Fakulte choreografie Vysokej školy muzických umení v Bratislave (1953 – 1957). Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú viedol aj ako jej vedúci (1972 – 1992). V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu prezident republiky udelili titul profesor.
Počas vysokoškolského štúdia na SVŠT sa stal Š. Nosáľ tanečníkom umeleckého súboru Lúčnica (1949) ako člen mužskej skupiny Odzemkári, ktorej vedúcim bol Juraj Kubánka, neskorší choreograf a umelecký vedúci Slovenského ľudového umeleckého súboru (SĽUK). Onedlho Š. Nosáľa zvolili za umeleckého vedúceho tanca a choreografa (1951) Lúčnice. Ľudovému tancu sa od roku 1951 venoval profesionálne. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát. Významnou mierou prispel k vybudovaniu tanečného súboru Lúčnica, k jeho organizačnej stabilizácii a umeleckému rastu. Ovplyvnil umelecký vývoj súboru Lúčnice, vytvoril svojský štýl pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Vychoval vyše 600 tanečníkov a vyše 30 profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Od roku 1950 vytvoril v Lúčnici vyše 100 tanečných kompozícií i viacero samostatných celovečerných tematicky komponovaných programov: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Jubilejný program k 50. výročiu Lúčnice, Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica a hostia k 80. narodeninám prof. Štefana Nosáľa, Od Tatier k Dunaju, komorný program Z tej doliny na tú, Lúčnica – 60 rokov krásy, Štefan Nosáľ 85 – Môj život Lúčnica, Lúčnica a IMT Smile – Made in Slovakia a mnohé iné. Spolupracoval s poprednými slovenskými hudobnými skladateľmi, z ktorých najčastejšími hudobnými partnermi boli Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš či Igor Bázlik. S Lúčnicou Š. Nosáľ absolvoval okrem tisícok vystúpení na Slovensku a v Česku aj veľké množstvo zahraničných zájazdov. Jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov v celej Európe, USA, Kanade, Strednej i Južnej Amerike, Rusku, Číne, na Taiwane, v Hong-Kongu, Austrálii, Indonézii či v Japonsku. Videlo ich publikum vo viac ako 60 štátoch celého sveta. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, v ktorých slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky vôbec po prvý raz práve v podaní Lúčnice – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku, v Sydney, Melbourne a mnohé ďalšie. Popri Lúčnici spolupracoval profesor Nosáľ aj so Slovenským národným divadlom v Bratislave, pre ktoré vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina) či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národní divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahulena, pre divadlo v Plzni choreografiu k opere Krútňava a spolupracoval aj so Státním souborem písní a tancu Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. Počas svojej aktívnej pedagogickej činnosti sa zaslúžil o uznanie samostatného statusu Tanečnej fakulty v rámci VŠMU a ako autor publikoval vysokoškolskú učebnicu Choreografia ľudového tanca, ktorá sa stala základnými skriptami pre podobne zamerané odborné školy v celom Česko-Slovensku. Absolventi z jeho triedy patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i umeleckých škôl doma i v zahraničí. K jeho najvýznamnejších zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre belgickú Kráľovskú operu v Antverpách (E. Suchoň – Krútňava), holandský Danstheater v Amsterdame, ako aj pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, Sankt Peterburgu či pre tanečný súbor Tamburitzans v Pittsburghu (USA). Ako tanečník a herec účinkoval Š. Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako choreograf a odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kytica trvalej krásy, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (réžia M. Ťapák), Rodná zem (réžia J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), spevohra Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborové tanečné programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne – Praha (ČT), Lúčnica – 60 rokov krásy, IMT Smile a Lúčnica – Made in Slovakia (r. J. Ďurovčík) a i.
Š. Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná, pôsobil ako predseda odborných porôt, celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov, choreografií i kvalitatívnych prehrávok celovečerných programov folklórnych súborov.
Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry profesora Štefana Nosáľa ocenili mnohými medzinárodnými cenami, ako aj najvyššími domácimi oceneniami a štátnymi vyznamenaniami. V roku 1968 mu udelili titul zaslúžilý umelec a v roku 1989 národný umelec, v roku 1997 získal Rad Ľudovíta Štúra II. Triedy. V roku 2007 mu prezident udelil Pribinov kríž I. triedy za významný prínos k rozvoju slovenskej kultúry. Okrem toho bol nositeľom Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky (2001) za výnimočné celoživotné choreografické dielo, Krištáľového krídla (2001), ocenenia Slovak Gold (2002) či Ceny Pavla Straussa (2009). Stal sa aj čestným občanom Hriňovej (2006) – pri príležitosti 115. výročia osamostatnenia sa Hriňovej od Detvy, a mesta Detvy (1997) – za umelecké stvárnenie, propagáciu folklórneho umenia Detvy a osobitý vklad pri rozvoji folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.
Spracoval ŠTEFAN CIFRA
Zdroje:
- Prof. Ing. Štefan Nosáľ. [online]. [Citované: 25. 7. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Prof. Štefan Nosáľ: Umelecký vedúci a choreograf Lúčnice. In: Lúčnica [online]. Uverejnené: 23. 7. 2017 [citované: 25. 7. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Reakcie politikov na odchod Štefana Nosáľa. [TASR]. Uverejnené: 23. 7. 2017. In: Teraz Slovensko, Tablet.TV: Spravodajská televízia [online]. Uverejnené: 23. 7. 2017. [citované: 25. 7. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Zomrel nestor slovenského folklóru Štefan Nosáľ. In: Pravda.sk, SITA [online]. Uverejnené: 23. 7. 2017 [citované: 25. 7. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Zomrel Štefan Nosáľ, nestor slovenského folklóru. [Zdroj: TASR]. In: aktuality.sk: Kultúra [online]. Uverejnené: 23. 7. 2017 [citované: 25. 7. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
- Zomrel Štefan Nosáľ, duša Lúčnice, nestor slovenského folklóru... Česť jeho pamiatke! In: Svetové združenie Slovákov v zahraničí – SZSZ [online]. Uverejnené: 23. 7. 2017. [citované: 25. 7. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.