Štefan Polkoráb (* 2. 9. 1896 Cajla, dnes časť Pezinku – † 14. 10. 1951 Bratislava)

Štefan Polkoráb (* 2. 9. 1896 Cajla, dnes časť Pezinku – † 14. 10. 1951 Bratislava)

Štefan Polkoráb: Autoportrét, 1941, plátno, olej, výška 85,0 cm x šírka 64,0 cm, in: Slovenská národná galéria

 

Štefan Polkoráb (* 2. 9. 1896 Cajla, dnes časť Pezinku –  † 14. 10. 1951 Bratislava), slovenský maliar, portrétista, krajinkár, úspešný autor oficiálnych i ľudových portrétov a výtvarných diel archetypovej podoby slovenskej ženy, sa narodil sa v rodine otca Pavla Polkorába a matky Alžbety, rod. Strniskovej, na Cajle (dnes časť Pezinku).

Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Študoval na meštianke v Pezinku. Aj keď sa začal učiť za obuvníka, napokon sa vydal na dráhu výtvarníka. Na výtvarné štúdium sa pripravoval u Gustáva Mallého v Bratislave (1911 – 1913). Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1913 – 1917 a 1919 – 1922). Počas štúdií v Prahe bol členom spolku Detvan a spriatelil sa s veľkou skupinou slovenských výtvarníkov, ktorí v Prahe študovali, ako Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Július Koreszka a i.

 

 

 

 

 

 

Štefan Polkoráb: 1. Janko Alexy ako študent pražskej akadémie, 1921, plátno, olej, výška 55,5 cm x šírka 74,0 cm, in: Slovenská národná galéria; 2. Podobizeň MSGR Kolíska, 1928, plátno, olej, výška 60,0 cm x šírka 51,0 cm, in: Slovenská národná galéria; 3. Zima v Smoleniciach, 1931, olej, kartón, 40 x 50 cm, in: Galéria Jozefa Koniarika v Trnave

 

Po absolutóriu sa vrátil do Bratislavy, neskôr býval v Trnave. Pre existenčné problémy sa presťahoval do Suchej nad Parnou (1924 – 1926), potom sa vrátil opäť od Trnavy (od roku 1926),  kde získal ateliér. Po tom, čo absolvoval študijnú cestu do Talianska (1928), sa stal sa vyhľadávaným portrétistom, roku 1932 portrétoval v Topoľčiankach prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. V tom istom roku podnikol s českými maliarmi J. Čumpelíkom a V. Kovářom cestu na Horehronie a Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá mala zásadný význam pre vývin jeho diela. Aj keď sa potom presťahoval do Bratislavy (1933), kde realizoval celý rad súkromných a úradných objednávok na portréty, pravidelne sa však vracal na Horehronie, a Heľpa sa stala jeho trvalým pôsobiskom, kam chodil  maľovať. Medzitým podnikol študijnú cestu do Holandska (1935). Od 40. rokov začal trpieť nervovou chorobou, pritom mu slabol zrak. Kúpil si vinohrad v Modre a potom v Karlovej Vsi (Bratislava), kde nachádzal námety pre záverečné obdobie svojho tvorivého vývinu. Z tohto obdobia pochádzajú aj viaceré jeho zátišia s kvetmi a potravinami, ako Klinčeky či Zátišie s husacinou. V roku 1948 mu spomínané majetky, ktoré si kúpil, zoštátnili, čo zhoršilo to jeho osobnú krízu. Východisko z depresívnych stavov našiel v dobrovoľnej smrti. Pochovaný je na Martinskom cintoríne, kde má od P. Baňa a A. Slatinského náhrobok z roku 1956.

 

Štefan Polkoráb: 1. V Horných Orešanoch, 1931, olej, plátno, výška 37,1 x šírka 53,2 cm. In: Galéria Jozefa Koniarika v Trnave; 2. Hronka v smútku, 1933, olej, plátno, výška 90,0 cm x šírka 72,0 cm, in: Slovenská národná galéria; 3. Počúvanie kázne, 1939, plátno olej, výška 57,0 cm x šírka 67,5 cm, in: Slovenská národná galéria

 

V tvorbe sa venoval portrétnej a figurálnej maľbe, zaujal ho aj motív vinohradníckych prác, častým námetom boli preňho zábery dedinských detí. Najviac sa sústredil na vystihnutie archetypovej podoby slovenskej ženy – matky, nevesty, vdovy. V portrétnej tvorbe, kde dosiahol najväčšie úspechy, sa sústredil na oficiálny a ľudový portrét. Kompozíciou Počúvanie kázne (1939) vytvoril sociografickú monografiu o horehronskej žene. Bol aj majstrom maľovania zasneženej krajiny, medzi jeho významné diela patria olejomaľby V Horných Orešanoch a Zima na dedine.

Štefan Polkoráb: Štefan Polkoráb: 1. Martinské hole, okolo 1940, olej, lepenka, výška 49,5 cm x šírka 59,5 cm, in: Slovenská národná galéria; 2. Zátišie s citrónmi, 1942, lepenka, pastel, výška 49,0 cm x šírka 66,8 cm, in: Slovenská národná galéria; 3. Obálka knižnej monografie Mariana Várossa Polkoráb (1953)

 

Prvým jeho úspešným portrétom bola podobizeň Jozefa Ľudovíta Holubyho, vytvoril portrétne diela: podobizeň maliara Júliusa Korezsku (1920 – 1921), Janko Alexy ako študent pražskej akadémie (1921), podobizeň MSGR Kolíska (1928), portréty Janka Jesenského, Tomáša Garigue Masaryka (1932), Jozefa Gregora Tajovského (1934) a i. Ďalšie z olejomalieb a pastelov: Muž s bradou (1915), Vlastná podobizeň (1917), Štúdia ženského aktu  (okolo 1921), Krajinka zo Suchej  (1926), Zimné mestečko (1926), Jesenná krajina (1927), Štúdia viazača snopov (1928), Trnavské dievča (1929), Trnava v jeseni (1929), Sedliak s kosou (okolo 1930), Goralský šuhaj (okolo 1930), Sviatočné strojenie (1931), V Horných Orešanoch (1931), Zima v Smoleniciach (1931), Zima na dedine (1931), Hronka v smútku (1933), Turiec (1935), Návrat (1935 – 1936), Heľpianska mladucha (1935 – 1936), Heľpianka s dcérou, Stará časť Pohorelej, Šumiacka žena s bábätkom  (1936), Zimný motív z Heľpy (1936), Ženička z Pohronia (1936), Heľpianska mladucha (1935 – 1936), Priadka (1937), Zliechovanka (1935 – 1938), Šuhaj z druhej dediny (1938), Žena z Lužnej (1938), Počúvanie kázne (1939), Pri kríži (1939), Starec s vnučkou (1939), Šuhaj z druhej dediny (1939), Dievčatko z Heľpy (1930 – 1940), Vlastná podobizeň v mladom veku (1930 – 1940), Štúdia hlavy chlapca (1935 – 1940), Dievča v čepci (1940), Vlastná podobizeň (1940),  Martinské hole (okolo 1940), Detvianske lazy II. (okolo 1940), Motív z Karlovej vsi (1940 – 1942), Klinčeky (1940), Autoportrét (1941), Vinobranie (1942), Dievča z Nižného Hrabovca (1942), Zátišie s husacinou, Zátišie s citrónmi (1942), Dievča z Nižného Hrabovca (1942), Žnice (1943), Pri oberačke (1946), Dievča v kroji (1946 – 1947), Martinský kostol (1948), Pohľad na Šúr (okolo 1948) a i. Vytvoril vyše 100 diel, ktoré zdobia mnohé naše galérie a múzeá. Umenovedec a výtvarný teoretik Marian Váross o ňom vydal knižnú monografiu Polkoráb (1953). V Pezinku vytvorili jeho pamätnú izbu s obrazárňou (1970) pri Malokarpatskom múzeu v Pezinku, ktoré vlastní jeho 31 diel.

 

Spracoval ŠTEFAN CIFRA

 

Zdroje:

  • Polkoráb, Štefan. In: Galéria Jána Koniarika v Trnave [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Štefan Polkoráb. In: Pezinok [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Polkoráb, Štefan: Janko Alexy ako študent pražskej akadémie (1921). In: web umenia. [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Osobnosti Cajle: Rodáci Cajle. In: Cajla [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Štefan Polkoráb. In: Soga: Aukčná spoločnosť [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>
  • Štefan Polkoráb. In: Aukčná spoločnosť Darte [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Bratislava – hlavné mesto Slovenskej republiky – Kultúrne dedičstvo. In: E-obce [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete:  <TU>.
  • Akademický maliar Štefan Polkoráb sa narodil pred 120 rokmi In: Teraz | Kultúra  [online]. Uverejnené: 2. 9. 2016 [citované 2. 9. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Štefan Polkoráb. In: Web umenia [online]. [Citované 15. 8. 2016]. Dostupné na internete: <TU>, <TU>.