Štefan Rysuľa (* 13. 8. 1900 Važec – † 4. 7. 1976 tamže)

Štefan Rysuľa (* 13. 8. 1900 Važec – † 4. 7. 1976 tamže)

Štefan Rysuľa, slovenský spisovateľ, prozaik inklinujúci k lyrizovanej próze, publicista, učiteľ, sa narodil 13. augusta 1900 vo Važci v rodine železničného robotníka Jána Rysuľu. Štyri tiedy ľudovej školy vychodil v rodnej obci (1911 – 1915), piatu meštianskej škole v Spišskej Novej vsi, kde navštevoval aj učiteľský ústav (1915 – 1918), na ktorom zmaturoval. V neskoršom veku externe absolvoval Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity na jej odbočke v Banskej Bystrici (1946 – 1949).

 

Dom vo Važci, v ktorom žil Štefan Rysuľa.

Zdroj: www.obecvazec.sk

Počas prvej svetovej vojny bojoval na talianskom fronte. Po návrate domov (1919) začal učiť v Ondrašovej, no ešte v tom istom roku odišiel do Prahy, kde bol necelý rok redaktorom Slovenskej politiky. Po návrate na Slovensko pôsobil ako učiteľ v rodnom Važci (1920 – 1926), potom v neďalekej Pribyline (1926 – 1934), v Štrbe (1934 – 1935) a na Turom Poli (1935 – 1944). Po oslobodení bol školským inšpektorom na Modrom Kameni (1945 – 1950) a stredoškolským profesorom na gymnáziu v Lučenci (1950 – 1953). Napokon pôsobil ako učiteľ opäť v rodnom Važci (1953 – 1960), kde žil a tvoril po odchode na dôchodok až do svojho skonu a kde je pochovaný na miestnom cintoríne.

Začínal ako publicista v medzivojnovom období, písal články do dennej tlače a do časopisov. Náboženskými úvahami, kultúrnymi komentármi a aktuálnymi črtami prispieval do periodík Cirkevné listy, Krásy Slovenska, Nový rod, Slovenský týždenník, Tvorba, po oslobodení do Kultúrneho života. Bol autorom historických románov, životopisných románových rozprávaní a folkloristických kníh. Debutoval lyrizovanou prózou – súborom siedmich poviedok o ľuďoch, živloch a zvieratách s vlastnými ilustráciami Zavial vetrík… (1933), v ktorej sa začal črtať jeho lyrizujúci prozaický talent. Inklinoval v nej k programovej koncepcii naturalizmu. V ďalšej tvorbe ju síce opúšťal, avšak ponechal si expresívny štýl i tematiku rodného podtatranského kraja, ktorý ho inšpiroval k jedenástim dielam rozličného žánru. Pre jeho prozaické dielo je charakteristická filozofia utrpenia a nádeje, pritom nóvum priniesol v oblasti spracovania dedinskej tematiky s príznačnou štylizáciou regionálnych a folkloristických prvkov. Napísal román Milosť (1940), ktorého námet čerpal z ľudovej povesti o protifeudálnom odboji poddaných zaniknutej liptovskej obce Šoldovo. Polstoročnú kroniku rodiny železničného strážnika spracoval v atobiograficky ladenom románe Boží obľúbenci (1941), ktorá je preniknutá fatalistickými víziami, najmä fenoménom kresťanskej pokory. Námetom historického románu „...Chodníčka nevieme...“ (1946) sú okolnosti rákoczyovského povstania. V románovej kronike Lúče v tmách (1946) stvárnil problém intelektuálneho vývoja osirelého dieťaťa na základe poznatkov z vlastnej pedagogickej praxe. Po roku 1948 sa literárne odmlčal. Neskôr sa vrátil k folklórnym témam svojich literárnych začiatkov. Zostavil bohato komentovanú antológiu ľudových tradícií Život a pieseň podtatranského Važca (1960). V románe Vzbúrenci (1969) evokoval na pozadí pohnutých dejov 17. storočia duševný prerod „zbojníka a otcovraha", ktorý sa stáva symbolom boja ľudu za sociálne práva. Obdobie vlády Jozefa II. a odraz jozefínskych reforiem v spoločenskom živote Pribyliny sa stali sujetom pre jeho posledný historický román Smutné svitanie (1971), ktorý má takisto sociálny podtext. Ľudovou slovesnosťou sa inšpiroval aj v rozprávkových knižkách Čo bolo na dne kufra (1968) a Podtatranské povesti (1971). V posmrtne vydanej práci Čaro porekadiel (1976) sa pokúsil na malých príbehoch zo života dedinského ľudu vysvetliť vznik a pôvod mnohých slovenských porekadiel a prísloví, pritom nejde o dramatické príbehy, skôr naopak – každodenné. Vynikajúci je však jazyk, spisovateľova reč, ktorou ich vyrozprával, prekypujú bohatstvom ľudového jazyka, vtipom, bohatým a rýdzim slovníkom slovenského ľudu. Vydal aj knihu vyznaní kásky k rodnému kraju Podtatranské obrázky (1978). Posmrtne vyšli jeho spomienkové básne v próze Vrchárske rapsódie (1982), ktorých posledná kapitola Ozvena je sumárom lyricky štylizovaných vyznaní, spomienok a komentárov o vlastnej celoživotnej tvorbe. Ako prozaik i folklorizujúci beletrista vychádzal z kontrastu medzi premenlivými podobami života a jeho morálnymi konštantami. Jeho filozofia utrpenia a nádeje preferuje kresťansko-humanistické princípy a pátos sociálneho reformátorstva podložený konzervatívnym tradicionalizmom. Jeho dielo ako celok formálne charakterizuje literárne novátorstvo presadzované cez prvky archaizmu. V rukopise zanechal román V úplaze svedomia a monografiu o živote a diele významného maliara českého pôvodu Jána Hálu, ktorý pod Tatrami našiel celoživotný inšpiračný zdroj pre svoju maliarsku tvorbu. Zaslúžil sa o vybudovanie Pamätnej izby J. Hálu, ktorú sprístupnili roku 1975 a ktorej bol prvým správcom. V prvom dedinskom Literárno-historickom múzeu na Slovensku, ktoré zriadili roku 1994 vo Važci, sa nachádzajú okrem diel majstra Hálu aj exponáty približujúce život a tvorbu významných važeckých rodákov a osobností, spätých životom s Važcom, vrátane kolekcie osobných vecí a pracovného stola Štefana Rysuľu. Popri literárnej tvorbe sa amatérsky venoval folkloristike, ilustrácii a umeleckej fotografii.

 

DIELA

Próza

  • Zavial vetrík… Liptovský Mikuláš: Bohuslav Klimo, L. Hrádok, 1933. 98 s.
  • Milosť. 1. vyd. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1940. 222 s.; 2. vyd. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1947. 222 s.
  • Boží obľúbenci. 1. vyd. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1941. 214 s.; 2. vyd. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1947.
  • Lúče v tmách. 1. vyd. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1946. 330 s.
  • „...Chodníčka nevieme...“ 1. vyd. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1943. 360 s.; 2. vyd. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1946. 359 s.
  • Život a pieseň podtatranského Važca. 1. vyd. SVLK, 1960. 216 s.
  • Vzbúrenci. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1969. 523 s.
  • Smutné svitanie. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1971. 282 s. Edícia Slovenská tvorba, zv. 47.
  • Vrchárske rapsódie. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1982. 110 s.
  • V úplaze svedomia. [rkp., v pozostalosti]

Pre deti a mládež

  • Čo bolo na dne kufra. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1968. 100 s.
  • Podtatranské povesti. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1971. 156 s.

Iné

  • Podtatranské obrázky. [Jozef Felix, Ján Hála, Peter Ďurík]. 1. vyd. Martin: Osveta , 1978. 157 s.
  • Čaro porekadiel. [ilustrácie Jozef Vrtiak ; doslov napísal Ján Michálek; graf. upr. Mária Štepková]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1976. 168 s.

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Monografie

  • BUZGOVÁ, Henrieta: Tvorba Štefana Rysuľu v kontexte slovenskej lyrizovanej prózy: Autoreferát dizertačnej práce na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor v odbore doktorandského štúdia: 81-03-9: teória a dejiny slovenskej literatúry. [Školiteľ: Ladislav Čúzy]. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. 26 s.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

  • Štefan Rysuľa: Výberová personálna bibliografia. [Zostavila: Zuzana Unzeitigová; zodp. red.: Jana Strašková.]
  • 1. vyd. Veľký Krtíš: Hontiansko-novohradská knižnica A. H. Škultétyho, 2006. 16 s. ISBN: 80-85577-14-3.
  • Štefan Rysuľa 1900 – 1976: Výberová personálna bibliografia vydaná pri príležitosti 100. výročia narodenia. [Zostavili: Ivona Salajová, Mária Michníková]. Liptovský Mikuláš: Knižnica G. F. Belopotockého, 2000. 29 s. ISBN: 80-85702-54-1.

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • Rysuľa. Štefan. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin).
  • Rysuľa. Štefan. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, 656 s.
  • Rysuľa. Štefan. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2. zv.: P – Ž.  [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, n. p., 1984. 91 – 92 s.

Internetové zdroje

  • Štefan Rysula. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 2. 7. 2016]. Dostupné na internete: <T U>.
  • Rysuľa, Štefan. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Rysuľa, Štefan. In: ŠVK Košice [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Rysuľa, Štefan. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Štefan Rysuľa. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 2. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • KUBIŠ, Pavol M.: Pred 115. rokmi sa narodil vzácny učiteľ a spisovateľ Štefan Rysuľa. In: SME [online]. Vydané 16. 8. 2015 [citované 3. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • -ai-: Štefan Rysuľa. In: Važec [online]. Zverejnené 4. 10. 2010. Aktualizované 15. 7. 2015 [citované 3. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

Spracoval: ŠTEFAN CIFRA