Na snímke: Domáci srbskí a zahraniční spisovatelia zo slovanských štátov celej Európy – účastníci Dní Cyrila a Metoda v Belehrade pred sochou sv. Cyrila a Metoda v Parku Vuka Karadžića, ktorý je v centre hlavného mesta Srbskej republiky Belehradu, kde si uctili pamiatku vierozvestov, ktorí na pozvanie staroslovenského vladára Rastislava prišli ako vierozvestovia s kresťanskou, vzdelanostnou a kultúrnou misiou na naše územie v roku 863 v období Veľkej Moravy. Foto: Milan Panić, 2019
CYRILO-METODSKÝ ODKAZ V SLOVANSKOM SVETE
V dňoch 21. až 26. mája 2019 sa konali v hlavnom meste Srbska Belehrade, v Báčskom Petrovci a Starej Pazove, kde žijú krajanskí Slováci, Dni slovanského písomníctva, ktoré sa uskutočnili pri príležitosti srbského sviatku Cyrila a Metoda. V rámci podujatia sa konal seminár a literárny večer s prezentáciou tvorby slovenských spisovateľov a ďalšie sprievodné kultúrno-literárne aktivity. Na Dňoch slovanského písomníctva vystúpili aj zástupcovia Spolku slovenských spisovateľov ŠTEFAN CIFRA a MIROSLAV DEMÁK zo Slovenskej republiky, LYDIE ROMANSKÁ, podpredsedníčka Obce spisovateľov Českej republiky, a ďalší účastníci z viacerých slovanských štátov ako Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko, Bulharsko či Rusko. Domácich spisovateľov reprezentoval predseda Združenia srbských spisovateľov RADOMIR ANDRIĆ, ktorý privítal slovanských spisovateľov v Srbsku, ocenil vynikajúcu spoluprácu srbských spisovateľov s krajanskými slovenskými spisovateľmi zo Srbska a osobitne aj so Spolkom slovenských spisovateľov.
Na dôstojnom mieste v centre hlavného mesta Srbskej republiky Belehradu v Parku Vuka Karadžića stojí súsošie sv. Cyrila a Metoda, pri ktorom sa uskutočnil kultúrny program. R. Andrić pripomenul význam misie sv. Cyrila a Metoda a Metodových žiakov pre celý slovanský svet a osobitne pre Srbsko, ktoré má konečne sviatok venovaný týmto dvom vierozvestcom. Š. Cifra pošas literárneho večera k Dňom slovanskej kultúry a písomností v salóne Združenia spisovateľov Srbska na Francúzskej ulici 7 v Belehrade, hlavnom meste Srbskej republiky, predniesol svoju báseň Starým Slovákom, venovanú etnickým predkom Slovákov i súčasníkom, svätým Cyrilovi a Metodovi a vladárovi Rastislavovi, ktorý veierozvestcov pozval na úzmie dnešného Slovenska a Moravy. Účasť slovenských zástupcov na podujatiach v Srbsku podporil Fond na podporu umenia. R. Andrić s manželkou sprevádzali slovenských hostí aj počas návštevy kultúrnych a cirkevných pamiatok v Belehrade a okolí.
Prinášame príspevok srbského literárneho vedca, ktorý odznel na literárnom večere k Dňom slovanskej kultúry a písomností v salóne Združenia spisovateľov Srbska na Francúzskej ulici v Belehrade.
ALEKSANDAR PETROV
Dňa 24. mája 2019 sme oslávili 1 156. výročie slovanského písomníctva a kultúry, lebo rovnaký dátum roku 863 sa považuje za zrod slovanskej azbuky. Koncom predchádzajúceho roku (862) veľkomoravské knieža Rastislav požiadal byzantského imperátora Michala III., aby vybral kazateľov, ktorí by v slovanskej reči šírili kresťanskú vieru. Imperátor sa rozhodol, že Konštantína, zvaného Filozof a neskôr po vstupe do rádu Cyril, spolu s bratom Michalom, ktorý si zobral mníšske meno Metod, vyšle na misiu, ktorej cieľom bolo k trom rečiam použitým na tabuli kríža s ukrižovaným Ježišom Kristom, teda k hebrejčine, gréčtine a latinčine, pridať aj staroslovienčinu ako reč bohoslužieb a jazyk svätých textov. Dvaja solúnski bratia – Gréci, no podľa niektorých prameňov Slovania – ovládali viac jazykov, najmä slovanský, o čom svedčia aj slová imperátora Michala v Živote Metodovom: „,Počuješ, Filozof, túto reč? Nik okrem teba to urobiť nemôže. Lebo ty vlastníš mnohé dary, preto zober svojho brata, igumana Metoda, a choďte. Vy ste zo Solúna, a všetci jeho obyvatelia hovoria čisto slovansky.ʻ“ V diele Písmená bulharského mnícha Čiernohabitníka Chrabrého čítame aj toto svedectvo: „Ak sa opýtaš slovanských gramatikov, hovoriac ,Kto vám písmená vytvoril a knihy preložil‘, všetci vedia a odpovedia: ,Svätý Konštantín Filozof, menovaný Cyril – on nám písmená vytvoril a knihy preložil, spolu s bratom svojím Metodom. Ešte žijú tí, čo ich videli.‘ A ak sa opýtaš, ,v ktorých časoch to bolo? ‘, tak za panovania Michala, cisára gréckeho, Borisa, kniežaťa bulharského, Rastislava, kniežaťa veľkomoravského a Koceľa, kniežaťa blatnohradského, v roku 6363 od stvorenia sveta‘.“ Uskutočniť také poslanie by nebolo možné bez utvorenia slovanskej abecedy. Staroslovanský, u nás známy aj ako cirkevnoslovanský spisovaný jazyk bol teda spoločný pre všetky slovanské národy, aj napriek niektorým rozdielom. A nebola vytvorená iba jedna abeceda, ale dve, hlaholika a cyrilika. Konštantín je nesporným autorom – i keď s bratovou pomocou – hlaholiky a pravdepodobne aj cyriliky. Keby aj uznaným tvorcom cyriliky bol ich žiak Kliment Ochridský, pôvodná cyrilika vychádzala nielen z tvaru písmen hlaholiky, ale aj z Konštantínových fonetických riešení pri formovaní samohlások a spoluhlások. Pre nadčasový význam poslania solúnskych bratov boli obaja vyhlásení za svätých. Dokonca v dvoch kresťanských cirkvách, pravoslávnej a katolíckej. Medzi Slovanmi sú označení za rovnoapoštolských svätcov. A to aj napriek tomu, že západní Slovania, katolíci a protestanti, dokonca aj hlaholáši Chorváti, používajú latinku, kým východní a južní Slovania, väčšinou pravoslávni Bulhari, Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Srbi a Macedónci, používajú cyriliku. Veľký príspevok k úspechu náboženského a osvieteneckého poslania vierozvestov má Svätá stolica v Ríme. Vďaka nej bol prekonaný odpor jednotlivých vtedajších biskupov, v prvom rade tých z nemeckej cirkvi. Pozitívny vzťah Ríma sa vysvetľuje aj faktom, že Konštantín Filozof ešte roku 861 počas svojho pôsobenia medzi Chazarmi našiel pozostatky svätého pápeža Klementa, ktoré potom preniesol do Ríma. Svätý Cyril bol aj preto pochovaný v Kostole sv. Klementa v Ríme. Už v polovici 19. storočia, v súvislosti s tisícročnicou misiou vierozvestov, sa začalo s oslavami dňa svätého Cyrila. Ako štátny sviatok sa deň venovaný vierozvestom svätí ako Deň slovanského písomníctva. Na Slovensku a v Čechách (ktoré územne tvorili Veľkú Moravu s vladárom Rastislavom – pozn. red.) je to 5. júla, v Bulharsku, Rusku a v severnom Macedónsku 24. mája. V Združení spisovateľov Srbska, ako to zapísal vážený spisovateľ Duško Petrović, „sme 23. mája 2011 v našom salóne na Francúzskej ulici číslo 7 v Belehrade usporiadali literárny večierok venovaný svätým vierozvestom Cyrilovi a Metodovi... Na slávnostnom akte sa zúčastnili aj veľvyslanci slovanských krajín, ktorí spolu so spisovateľmi hovorili o význame diela Cyrila a Metoda. O deň neskôr spisovatelia a veľvyslanci slovanských krajín položili kvety k pomníku slovanským bratom na belehradskom námestí, ktoré nesie ich meno. V mene Združenia spisovateľov Srbska kvety k pomníku položil jeho predseda básnik RadomirAndrić, ktorý sa najväčšmi pričinil aj o to, aby sa od roku 2012 každý rok konala literárna manifestácia Dni Cyrila a Metoda s účasťou spisovateľov zo všetkých slovanských krajín. Napriek tomu, že štát dlho nepodporoval túto manifestáciu, Združenie spisovateľov Srbska každoročne opakovalo požiadavku, aby 24. máj bol v Srbsku uznaný za štátny sviatok.“ Tento rok sa želanie srbských spisovateľov stalo skutočnosťou. Dni sv. Cyrila a Metoda sú úradne schválený ako štátny sviatok v Srbsku. A keď kladieme kvety k pomníku Cyrila a Metoda, postavenému v Belehrade roku 2004, nemôžeme sa nepozrieť na inú časť parku s ich menom, v ktorej sa nachádza, vo vzdialenosti menej ako sto metrov, pomník tvorcu srbskej cyriliky, vychádzajúcej z národného jazyka, Vuka Stefanovića Karadžića, jedného z najvýznamnejších pokračovateľov v diele solúnskych bratov na poli slovanského písomníctva. Dva pomníky tak utvárajú slovanskú kultúrnu slávobránu.
(Preklad M. D.)
Podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
